Denník N

Veľa mikroplastov vypúšťame do vody pri praní. Dunaj napriek tomu patrí k čistejším riekam Európy, hovorí chemička

Mária Omastová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Mária Omastová. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Neviem si predstaviť, že by sme žili bez plastov, treba žiť rozumne s nimi,“ hovorí Mária Omastová, ktorá sa zaoberá aj plastovým odpadom v riekach. Vysvetľuje, ako nám takéto znečistenie škodí, koľko plastov zjeme spolu s rybami a ako by sme mali zmeniť svoje spotrebiteľské návyky po pandémii.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či nášmu telu prekáža, že za týždeň zjeme plast veľkosti zubnej kefky;
  • koľko plastového odpadu preteká Dunajom a kde je najviac znečistený;
  • ako to vyzerá v Gabčíkove, ktoré veľkú časť odpadu z Dunaja zachytáva, a čo zaujímavé tam vedci našli;
  • ako ekologicky prať a prečo je recyklovanie nádob na jedlo komplikované;
  • v akých prípadoch je plast pre životné prostredie výhodný.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Ako dlho trvá, kým sa plastová fľaša rozpadne na mikroplastové častice?

Na to nie je jednoznačná odpoveď v zmysle dva týždne alebo tri roky. Plasty sú rôzne, napríklad penový polystyrén sa rozpadne oveľa rýchlejšie ako PET fľaša. Ale ani rovnaký typ sa nerozpadne na menšie kúsky za ten istý čas. My sme sa zaoberali plastmi v Dunaji a tam rozpad urýchľuje slnko, voda či oder, keďže plasty sa pri plávaní odierajú o brehy či dno rieky.

Rozdelenie plastov podľa veľkosti

makroplasty  > 5 milimetrov

mikroplasty < 5 milimetrov

nanoplasty < 1 µm

Vznikajú mikroplasty iba takýmto rozpadom?

Nie, poznáme aj primárne mikroplasty. To sú malé kúsky plastov, ktoré sa buď vyrábajú, alebo sa uvoľnia z väčšieho celku. Napríklad z oblečenia pri praní. Typickým príkladom je flísová bunda. Je to materiál, ktorý sa nosí von, a tak ho logicky často perieme. Výskumy ukázali, že pri prvom praní sa z takejto bundy uvoľní 2,5 gramu plastových mikrovlákien. Na gramy to možno nie je veľa, ale na počet častíc áno. Veľa mikroplastov sa uvoľňuje aj pri odere pneumatík.

Dá sa prať tak, aby som produkovala čo najmenej mikroplastov alebo si jednoducho netreba kupovať syntetické oblečenie?

Boli vyvinuté špeciálne sieťky, do ktorých takýto materiál vložíte a vyperiete. Lenže tie mikroplastové vlákna v sieťke zostanú a otázka je, čo s nimi ďalej. Mali by sa znehodnotiť tak, aby životnému prostrediu neuškodili. Inak plastové mikročastice sa našli už aj v polárnych ľadovcoch. Naši kolegovia sa zase zaoberali tým, že hľadali plasty v dunajských rybách. V nich našli najmä tieto vláknité mikroplasty.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Dá sa povedať, ktoré z týchto plastov škodia životnému prostrediu najviac?

To je ťažká otázka, pretože niektoré vodné živočíchy môžu zjesť aj väčšie časti plastov, ktoré sa im usadia v žalúdku. Spôsobuje im to pocit falošného nasýtenia, pre ktorý môžu uhynúť. Pri mikroplastoch je jedným z problémov to, že súčasné čističky vôd nemajú zariadenie, ktoré by ich zachytávalo. Tak sa cez celý proces čistenia dostanú až do životného prostredia. Nielen do riek, ale aj do pôdy či pitnej vody.

Za slovenskú stranu vediete projekt Plastic Free Danube, čiže Dunaj bez plastov. Koľko plastov ním denne povedzme pri Bratislave pretečie?

Podľa našich výskumov je to okolo 40-60 kilogramov na hranici Rakúska a Slovenska. Treba pritom brať do úvahy, že Dunaj k nám priteká cez Nemecko a Rakúsko, čo sú krajiny, ktoré sa životným prostredím seriózne zaoberajú.

Zber odpadu z brehu Dunaja v Gabčíkove. Zdroj – archív M.O.

Je Dunaj v porovnaní s inými Európskymi riekami čistá alebo špinavá rieka?

Ja by som ju zaradila medzi tie čistejšie. Napríklad Rýn a ďalšie toky, ktoré prechádzajú silne priemyselnými oblasťami, sú znečistené nielen plastmi, ale aj ďalšími surovinami z veľkých fabrík. Aj taká menšia rieka Nitra je oveľa viac znečistená ako Dunaj.

Dunaj je celkovo veľmi zaujímavá rieka, pretože má so svojimi 2860 kilometrami povodie viac ako 800-tisíc kilometrov štvorcových. To je neskutočne veľké územie. Pri výskume Dunaja teda musíme brať do úvahy aj jeho prítoky, ktoré sú často znečistenejšie.

Na ktorých miestach je Dunaj znečistený najviac?

Asi pri delte, kde sa vlieva do Čierneho mora. Trpí tým, že prechádza desiatimi krajinami a nakoniec si so sebou donesie aj veľké množstvo plastov. Veľmi často sa cituje výskum, ktorý hovorí, že z Dunaja prichádza do Čierneho mora 4,2 tony plastov za deň. Ja by som to však nevidela až tak tragicky, keďže výskum je z roku 2014, a pevne verím, že dnes je to menej.

Keď som bola malá, predstavovala som si, že ak hodím paličku do Dunaja v Bratislave, dopláva až do Čierneho mora. Je to pravda alebo sa drevený odpad spolu s plastovým zachytí v Gabčíkove?

Do Čierneho mora dopláva, len ak má tá palička veľkosť slamky do nápojov. Väčšina vodných elektrární má veľmi dobre prepracovaný systém, ktorý z Dunaja odpad vyberá. Je to hlavne preto, že by mohol v turbínach spôsobiť problém. V rámci nášho projektu sme vodné dielo Gabčíkovo niekoľkokrát navštívili a boli sme aj v ich zbernom dvore, kde odpad skladujú.

Zberný dvor, kde je uložený odpad zachytený na hrabliciach pred turbínami. Foto – SAV/Katarína Gáliková

Ako to tam vyzerá?

Veľké, točiace sa hrablice najprv odpad na niekoľkých úsekoch z vody vyťahujú. Ten sa potom zváža na zberný dvor. Sú to často veľké kusy dreva, veľa plastových predmetov. Našli sme kvetináče, vedrá aj veľký plastový kus auta, ktorým mal 60 × 120 cm. Samozrejme, je tam aj veľa zvyškových obalov. Celková štatistika, ktorú sme z Gabčíkova dostali, hovorí, že ročne vytiahnu z Dunaja okolo 425 ton odpadu. Z toho je približne 1,3 percenta plastov. Tie veľké kusy dreva sa aj zužitkujú. Keď sa zberný dvor naplní, príde firma, ktorá ho štiepkuje. Plasty sú zmiešané a odchádzajú s výnimkou PET fliaš do spaľovne.

Zachytávanie odpadu pred turbínami v Gabčíkove. Foto – SAV/Katarína Gáliková

Čo najbizarnejšie ste našli na behoch Dunaja alebo v zbernom dvore?

Napríklad celú bóju z lode. Naši rakúski partneri našli v národnom parku Donau-Auen veľmi starý plastový obal zo šampónu. Podľa etikety zistili, že je z roku 1984. Tento park má oblasti, kde sa nedá len tak jednoducho dostať. Je to ťažko prístupná a takmer nedotknutá príroda. Aj preto pokladajú tento nález za veľkú raritu.

Čakala by som, že za ten čas sa rozpadne na mikroplasty.

To asi nie. Takéto obaly boli v tom čase veľmi pevné a tento spomínaný ležal na brehu v kroví.

V rámci projektu organizujete niekoľkokrát ročne zber odpadu z okolia koryta rieky. Ako prebieha?

Najviac zberov sa vykonalo práve na rakúskej strane. Rakúšania majú dlhú tradíciu „rangerov“. To znamená, že sa zorganizuje skupina 50 – 60 ľudí, ktorí cez víkend zbierajú plasty z brehov Dunaja. Ako slovenskí riešitelia projektu sme sa niekoľkokrát zúčastnili zberov hlavne v okolí Gabčíkova. Snažili sme sa zapojiť aj základné školy, aby sme aj najmladšej generácii ukázali, ako triediť a recyklovať odpad.

Vedci z Ústavu polymérov SAV počas zberu odpadu. Mária Omastová prvá zľava. Foto – SAV/Katarína Gáliková

V rámci výskumu teda prídete k rieke, nasadíte si rukavice, zoberiete vrecia a idete zbierať. Aký je váš cieľ okrem toho, že čistíte prírodu?

Plasty sa snažíme pri zbere separovať od iného odpadu. Potom ho zvážime a triedime. Zaujímalo nás jeho zloženie a zdroje znečistenia Dunaja. Podľa toho sme vedeli, kam sa máme zamerať vo výslednom výstupe, ktorým je akčný plán nakladania s odpadmi.

Za tri roky sme vyzbierali viac ako dvetisíc kíl plastov. V jednotlivých zberoch sme analyzovali PET fľaše a obaly či penové plasty, ktoré sa používajú napríklad na zatepľovanie v stavebníctve. Zaujímalo nás aj to, koľko plastov pochádza z domácností a zo zdravotníctva. Sú aj iné druhy znečistenia, ako napríklad výletné lode alebo pikniky, ktoré sú na brehoch Dunaja v teplých mesiacoch veľmi populárne. Aj preto sme v lete našli oveľa viac obalových materiálov a PET fliaš ako v zime alebo na jar.

Ako zmenila skladbu odpadu v Dunaji pandémia?

Nenašli sme až tak veľa rúšok, ako sme predpokladali. Ľudia si podľa mňa uvedomovali, že nie je dobré odhadzovať ich na chodník. Druhá vec je, že rúška, rukavice či ochranné obleky v nemocniciach boli likvidované v špeciálnom režime, pretože vírus môže nejaký čas na ich povrchu prežiť.

Odpad v Dunaji. Zdroj – archív M.O.

Projekt ste nedávno uzatvárali. Čo vás čaká teraz?

Ešte stále máme materiály, ktoré treba spracovať. Radi by sme ďalej robili aj osvetu u mladej generácie. Naši rakúski partneri vytvorili hravú učebnicu pre deti na základných školách, ktorá ich oboznamuje s tým, čo je to plast, prečo ho netreba zahodiť a prečo ho treba triediť. Najmladšiu generáciu si musíme vychovať tak, aby problém, ktorý sme spôsobili, nezhoršovali, ale aby ho riešili. Plast je úžasný materiál. Žiaľ, to, ako s ním človek narába, spôsobilo globálny problém.

Tejto téme sa venujete už niekoľko rokov. Darí sa nám produkciu plastov znižovať a s tým, ktorý sme už použili, narábať zodpovednejšie?

Hýbeme sa správnym smerom. Za to by sme mali byť vďační aj Európskej komisii, ktorá sa reguláciami snaží ovplyvniť nakladanie s plastmi v EÚ. Veľmi pozitívny krok je, že od 1. januára 2022 sa u nás budú zálohovať PET fľaše a iné obaly. Myslím si, že to výrazne zníži zaťaženie životného prostredia, keďže fľaše sú momentálne takmer všade. Jedna zo štatistík hovorí, že Slovensko ich spotrebuje za rok jednu miliardu. To je dvesto kusov aj na toho najmladšieho obyvateľa Slovenska.

Ako na nás priamo vplýva plastový odpad vo vodných tokoch okrem toho, že je nevkusný?

Problém je práve v tom, že sa rozpadá na menšie častice, ktoré sa dostávajú napríklad do rýb, ktoré jeme. Sú rôzne štatistiky, ktoré hovoria o tom, koľko mikroplastov zjeme za týždeň. Je to zhruba 21 gramov, čiže jedna plastová kreditná karta.

Mária Omastová s mikroplastmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čítala som, že za mesiac je to zubná kefka. Prekáža nám to?

Pre jasnú odpoveď treba viac výskumov. Predpokladá sa, že mikroplasty prejdú naším zažívacím traktom a nemali by spôsobovať vážnejšie problémy. Ale plasty obsahujú aj množstvo ďalších látok, napríklad zmäkčovadlá, stabilizátory, pigmenty a tak ďalej. Ďalší problém prichádza, keď sa mikroplasty rozpadnú až na nanoplasty. Tie môžu prechádzať cez bunkovú stenu a teoreticky by mohli ovplyvniť celú bunku. Na to však treba seriózny výskum. Lebo to, čo sa zatiaľ publikovalo, boli väčšinou vrcholky pyramídy.

Napríklad, jeden výskum porovnával ľudí, ktorí jedli všetko z plastových tanierov a plastovými príbormi, so skupinou ľudí, ktorí jedli z keramiky. Bola to však taká malá skupina ľudí, že sa z nej nedá urobiť dôveryhodná štatistika. Tu naráža výskum na nedostatočné financovanie, čo je častým problémom pri ekologicky zameraných projektoch aj v Európe.

Vypierajú sa z plastov aj vyslovene toxické látky?

Môže sa z nich uvoľňovať napríklad bisfenol A, čo je endokrinný disruptor (hormonálne aktívna látka – poz. red.). Môžu to byť aj častice kovov, ktoré sa tam dostali pri výrobe. V rámci jedného pokusu sme zobrali novú PET fľašu a ponorili ju do dunajskej vody z karloveského ramena. Pozorovali sme, že ten plast práve naopak niektoré škodlivé látky a kovy z vody na svojom povrchu naviazal. Plasty nie sú najhorším materiálom. Niekedy životnému prostrediu môžu aj pomôcť. Samozrejme, nie v podobe odhodenej PET fľaše.

Problém je často aj v tom, že ak chceme, aby bol nejaký plast dobre tvarovateľný, potrebujeme pridať látku, ktorá to zabezpečí. Možností je niekoľko, no líšia sa v cene. Hlavne v minulom období sa všetci snažili použiť čo najlacnejšie riešenia, ktoré nie sú pre životné prostredie najlepšie.

Niekoľkokrát ste spomenuli, že plastu sa trochu krivdí. Je teda plast neekologickým materiálom alebo je problémom skôr jeho nadužívanie?

Jeho nadužívanie je rozhodne problémom. Keď si myslíte, že niečo je zadarmo, tak tomu zväčša nevenujete pozornosť. Odhodíte to, kam príde. Aspoň tejto časti znečistenia nás zbaví zákon o zálohovaní PET fliaš, ktorý príde od januára.

Správne použitý plast však môže byť aj ekologický. Napríklad v aute, kde zníži jeho hmotnosť. Keď je auto ľahšie, spotrebuje na presun z jedného miesta na druhé menej paliva. Takisto si nevieme ani predstaviť, koľko paliva by spotrebovali bez plastových častí lietadlá. Plasty sú všade a vo viacerých oblastiach sú nenahraditeľné. Problém nie je v materiáli, ale v človeku, ktorý si neuvedomuje, že znečisťuje životné prostredie, ak ho nadužíva alebo nesprávne likviduje.

Aké vlastnosti predurčujú plasty na to, aby sme ich používali takmer na všetko?

Keď porovnáme napríklad plasty a kovy, tak plasty sa vyrábajú pri oveľa nižšej teplote a sú lacnejšie. Kombináciou plastov s inými materiálmi, ako sklené či uhlíkové vlákna, dokážeme vyrobiť materiál, ktorý je ľahký, bezpečný a má široké využitie. Mali by sme si uvedomiť, kde je plast potrebný a kde nie. Napríklad na turistiku si môže každý zobrať vodu v niečom ekologickejšom než v plastovej fľaši na jedno použitie.

Plastové fľaše v prírode. Zdroj – archív M.O.

Ktorou krajinou by sme sa pri zmene užívateľského správania mohli inšpirovať?

V Európe ich máme dosť. Často sa uvádza napríklad Švédsko, kde skončí nevytriedené na skládke iba jedno percento z celkového odpadu. To je dlhodobým pôsobením na ľudí, ktorí sú dnes schopní roztriediť odpad precízne už doma a odniesť ho aj na miesto vzdialené niekoľko sto metrov od domu. U nás na sídlisku si to zatiaľ neviem predstaviť. Ale verím, že práve tá mladšia generácia, ktorá si uvedomuje tienisté stránky nášho životného štýlu, by to už mohla robiť.

Vrátila nás pandémia v užívateľskom správaní o niekoľko krokov späť? Reštaurácie robili iba donášku a celkovo sa bezobalovo fungovalo ťažšie ako pred ňou.

Určite to zmenila, keďže sme si chránili predovšetkým zdravie. V tomto zmysle by som nenamietala, pretože seriózny výskum dokázal, že aj na plastovom povrchu môže koronavírus prežiť niekoľko dní. Preto boli zakázané vlastné nádoby a všetko sa balilo do jednorazových obalov.

Problém s týmito obalmi je, že sú znečistené od jedla. Keď ho čistíme teplou vodou , tak už to nie je ekonomicky a často ani ekologicky výhodné. Ďalším problémom je fólia, ktorou sa nádoba zatavuje. Je zložená z dvoch materiálov, čo je pri recyklácii vždy problém. Ale verím, že nadužívanie týchto obalov už čoskoro ustúpi.

Ako sa zbaviť takýchto plastov, ktoré sa nedajú recyklovať?

Najhorším riešením je skládka, kde sa z plastu uvoľňujú všetky častice do okolia. Najlepšou cestou je regulované spaľovanie v spaľovni. V žiadnom prípade nie je vhodné plastový odpad spáliť v domácnosti, pretože takú vysokú teplotu doma nedosiahnete. Pri nižšej sa napríklad z PVC uvoľňuje kyselina chlorovodíková, ktorá veľmi škodí životnému prostrediu.

Mária Omastová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako vidíte najbližšiu dekádu v materiálovej vede? Nahradíme klasické plasty bioplastmi, budeme používať nejaké iné obalové materiály, prípadne nič?

To asi nie, lebo sme si zvykli na určitý životný štandard, ktorý bez plastov nie je možný. Biodegradovateľné plasty sú čiastočným riešením. Problém je, že nefungujú tak, že ich odhodíte do trávy a oni o týždeň zmiznú. Musia sa špeciálne kompostovať, takže to bude zase záležať aj od ľudského správania.

Vo všeobecnosti bude treba veľa investovať do technológií. Napríklad pri spaľovaní vzniká CO2. V súčasnosti ho už vieme opätovne využiť pri polymerizácii polyuretánov a takýchto príkladov je viac. Stále je však potrebné veľké množstvo vedeckého úsilia, financií a invencie do riešenia plastového problému. Neviem si predstaviť, že by sme žili bez nich, ale treba žiť rozumne s plastmi.

Mária Omastová
Je chemička a odborníčka na vodivé polymérne kompozity a nanokompozity. Pôsobí ako vedúca vedecká pracovníčka v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied a je členkou predsedníctva SAV, zástupkyňou podpredsedu pre zahraničné styky. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje aplikáciám nanotechnológií a výskumu nanomateriálov, ktoré zahrňujú prípravu a modifikáciu častíc vodivých polymérov, s cieľom vytvoriť nové druhy materiálov s novými zaujímavými vlastnosťami. Je aj zodpovednou riešiteľkou environmentálneho projektu Plastic free Danube. Vedkyňa je držiteľkou ocenenia Pribinov kríž 1. triedy, ktoré udeľuje prezident SR, a bola finalistkou ESET Science Award 2020 v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

ESET Science Award

Klimatická zmena

Podcast Denníka N

Príroda

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie