Krpelan zo Za ľudí: Kisku by som na stretnutie do SIS nepustil (+ video, podcast)

Roman Krpelan v rozhovore okrem iného hovorí:

• o tom, že Igor Matovič chodí na rokovania dobre pripravený a končia, ako si on želá;
• o Márii Kolíkovej a Jurajovi Šeligovi a poste lídra Za ľudí;
• o nasledujúcich voľbách a možných koalíciách;
• o správach SIS, ktoré dostával Andrej Kiska, a o mafiánskom štáte.

Keď sa dnes spätne pozriete na situáciu pred voľbami 2020, nebolo chybou, že sa strany PS-Spolu a Za ľudí nespojili do jednej koalície? 

Dali sme si vtedy spraviť prieskum, z ktorého vyšlo, že trojkoalícia by nemala väčšie čísla, ako keď išli strany samostatne. Zároveň atmosféra v PS-Spolu a Za ľudí bola taká, že nie všetci mali záujem o vytvorenie trojkoalície. V strane Za ľudí sme si uvedomovali, že by bolo dobré dať dokopy väčšiu silu, preto sme prišli s nápadom, aby vtedajšie opozičné strany vytvorili takzvaný Blok zmeny. Bol to návrh Andreja Kisku, ktorý dával dokopy päť strán. Ak si dobre pamätám, jedinou stranou, ktorá to vtedy úplne odmietla, bolo KDH. Vtedy sme povedali, že si nechceme zobrať na tričko, že by KDH zostalo mimo parlamentu. Koalícia sa nepodarila. Vždy sme hovorili, že koalície majú mať spoločné prieniky. Koalícia PS-Spolu bola liberálnejšie ladená, a preto sme hovorili, že by bolo prirodzenejšie, keby sa PS-Spolu dalo dokopy so SaS. Obidve strany oscilovali na hranici zvoliteľnosti, ani k tomu neprišlo.

S dnešnými vedomosťami – nebola to chyba?

Takto sa na politiku nedá pozerať. Robíte rozhodnutia v danom čase a momente. Nedá sa hrať na „čo by bolo keby“. Veľmi ma mrzí, že sa PS-Spolu nedostali do parlamentu, že sa nedostalo KDH, vládnu koalíciu a svoj volebný výsledok sme si predstavovali inak.

Video: Rozhovor s odvolaným manažérom strany Za ľudí Romanom Krpelanom  (Monika Tódová, Martina Koník)

Prečo sa to nepodarilo?

Ešte mesiac pred voľbami sme mali v prieskumoch viac ako jedenásť percent, to bolo v januári 2020. Potom vyšli tie slávne videá s Andrejom Kiskom. Polícia má na stole trestné oznámenie, ale doteraz sa nám neozvala s tým, kto to celé zinscenoval. Tie videá nás stiahli dole. Samozrejme, nebolo to jediné, bol to aj nástup Igora Matoviča, jeho silná kampaň a jeho slávne videá.

Vyčítate Kiskovi, že po voľbách, keď sa ukázalo, že Za ľudí má len 5,77 percenta, nezostal v politike?

Nie, vôbec. V jeho záujme bolo, aby sa podarilo poraziť Roberta Fica a ukončiť mafiánsky štát, ktorý na Slovensku dovtedy existoval a ktorý si málokto vedel predstaviť. Andrej Kiska ako prezident mal prístup k viacerým informáciám a vedel, čo rozpráva, jeho slová sa do bodky naplnili. Zároveň som vedel, že Andrej Kiska má vážne zdravotné problémy a po voľbách absolvoval niekoľko operácií. Myslím, že teraz je v pomerne dobrom zdraví, ale keď som sa s ním rozprával naposledy, nejavil záujem vrátiť sa do politiky.

Hovoríte, že Andrej Kiska vedel, aký je ten mafiánsky štát. Prekvapil vás ten rozsah? 

Prekvapil. Toto je niečo, o čom by ani Hollywood nedokázal natočiť film. Nikto by tomu neveril, že niečo také sa môže stať v európskej krajine. Zároveň treba povedať, že platí prezumpcia neviny a tí ľudia sú dnes obvinení, možno niektorí obžalovaní. Treba si počkať na rozhodnutia súdov. To množstvo zatknutých policajtov, sudcov, prokurátorov je však neuveriteľné.

Prečo ste nekandidovali za poslanca?

Mal som túto ponuku, ako aj ponuku byť podpredsedom strany. Pri založení strany sme boli dvaja-traja. Nemal som záujem byť politikom. Ťažko sa to vysvetľuje, je to mentálne nastavenie človeka. Poviem jeden príklad, niekto tomu možno nebude veriť, ale nemal som chuť počúvať kotlebovcov do siedmej večer v parlamente. Mám dve malé deti, ktoré chcem vodiť na krúžky, tie sa odohrávajú v iných časoch. Mám takýto sebecký dôvod, rád som vždy pomohol, pomáham kolegom, poslancom, ministrom, kto má záujem, tomu pomôžem vo veciach, v ktorých sa vyznám, aktívnym politikom som však nikdy nechcel byť.

Takže viac vás baví práca v zákulisí. Keď sa ukázalo, že Andrej Kiska končí, strana sa rozhodovala, či ju bude viesť Veronika Remišová alebo Miroslav Kollár. Prečo ste vtedy podporovali za predsedníčku strany Remišovú?

Pretože som si v tom čase myslel, že bola lepšou kandidátkou a lepšou voľbou pre stranu do budúcnosti. Neľutujem toto rozhodnutie. Keby som bol teraz znova na tom istom mieste, Veroniku Remišovú by som podporoval za predsedníčku strany rovnako.

Prečo nie Miroslav Kollár? Boli tam nejaké prieskumy?

Nie, tých ľudí však do istej miery poznáte. Pol roka sme spolu strávili v kampani. Veronika Remišová mala skúsenosti z veľkej politiky ako opozičná poslankyňa. Mal som pocit, že to je lepšie meno pre stranu.

O Márii Kolíkovej sa vtedy vôbec neuvažovalo?

Vôbec.

Ako sa z nej vyprofilovala takáto líderka?

Myslím si, že vôbec nie je líderkou žiadnej skupiny v strane. Je to súhra okolností, keď jednak médiá potrebujú zjednodušiť pomenovanie nejakej skupiny a Mária Kolíková je najvýraznejšou osobnosťou aj preto, že je ministerkou. Zároveň Veronika Remišová potrebuje tú skupinu nejakým spôsobom označovať a asi by jej málokto prikladal význam, keby sa tá skupina volala po nejakom štátnom tajomníkovi, ktorého ľudia neregistrujú.

Alebo krpelanovci.

Áno. Čo je inak zaujímavé, lebo dve posledné predsedníctva, kde sa diskutovalo o tom, či príde k zvolaniu mimoriadneho snemu alebo nie, som ja mlčal. Na žiadnom straníckom orgáne som nikdy verejne nekritizoval Veroniku Remišovú ani som nikdy verejne nepovedal, že som za mimoriadny snem. Je však pravda, že pred dvomi-tromi týždňami za mnou Veronika Remišová prišla a spýtala sa ma, lebo tušila, že k niečomu takému môže prísť, ako by som hlasoval. Odpovedal som, že v prípade, že by hrozili odchody ďalších poslancov alebo rozpad strany, budem hlasovať za mimoriadny snem – o ktorom si nemyslím, že je najlepším riešením v tomto čase, ale ak nemáme iné riešenie a nikto nepríde s lepším nápadom, zdvihnem za to ruku.

Môže byť Mária Kolíková líderkou strany?

Myslím si, že to najskôr musí ten človek chcieť. Nepoznám úplne jej osobné ambície, nikdy som s ňou o tom debatu neviedol.

Viete sa na ľudí v politike pozrieť ako na produkt a približne odhadnúť, či nejaký politik má schopnosť zaujať a potiahnuť ľudí. Čo si myslíte o Márii Kolíkovej?

Ďakujem, myslím, že ma trochu preceňujete. Pamätám si, ako približne v roku 2013 prišiel do mojej kancelárie v súkromnej PR agentúre Andrej Kiska s tým, že by si chcel najať našu firmu, aby sme mu pomohli stať sa prezidentom. Pre mňa to bol klient, takže som s tým súhlasil, ale úprimne som si vôbec nemyslel, že by sa mohol stať prezidentom. Takže ak sa ma teraz spýtate na ktorékoľvek meno, poviem vám, všetko je možné.

Kde v spore medzi Máriou Kolíkovou a Veronikou Remišovou stojí Juraj Šeliga? 

Jurajovi Šeligovi veľmi záleží na tom, aby sa strana nerozpadla a aby nebola na jedno použitie, aby ju nepostihol osud Siete. Stále sa snaží o to, aby strana demokratickým spôsobom zorganizovala snem a aby sa rozhodlo, kto bude predsedom alebo predsedníčkou tejto strany. Rozumiem tomu, že nechce stáť vyslovene na jednej zo strán, niekedy však situácia zájde tak ďaleko, že sa proste musíte rozhodnúť.

Nemusí to ani dobre vyzerať.

Definitívne rozhodnutie nie je ďaleko. Denne s ním komunikujem, práve idem zo stretnutia, na ktorom bol aj Juraj Šeliga. Veľmi úprimne sa snaží o to, aby sa strana nerozpadla. Hľadá riešenie, ako to spraviť. Komunikuje denne aj s Veronikou Remišovou. Uvidíme, či to k niečomu povedie alebo nie.

Keď hovoríte, že možné je všetko, môže byť aj Juraj Šeliga lídrom strany?

Určite áno. Ak bude mať takú ambíciu, tak môže.

Prečo došlo k takémuto rozkolu v strane?

Je to súbor vecí. Asi poslednou kvapkou bola vládna kríza, počas ktorej strana verejne vystupovala tak, že je za zachovanie štvorkoalície, ale až neskôr sme sa dozvedeli, že predsedníčka strany komunikovala s niektorými našimi predstaviteľmi, poslancami aj pani ministerkou spravodlivosti a ponúkala jej, že môže zostať ministerkou aj v prípadnej trojkoalícii, teda keby SaS z vládnej koalície odišla. Rovnako rôzne ponuky, nehovorím, že od pani Remišovej, ale od predstaviteľov OĽaNO alebo koalície, mali na rôzne funkcie rôzni iní ľudia. Sme malá strana, je nás desať, zmestíme sa do jedného výťahu, tam si veľa vecí ľudia povedia. Atmosféra nedôvery vypukla naplno. Bolo sklamaním, keď Mária Kolíková aj Juraj Šeliga v zásade podali demisie a Veronike Remišovej veľmi dlho trvalo, kým zo seba dostala vetu, že aj ona je pripravená podať demisiu. Tímovosť v strane chýbala.

Ako budete ďalej fungovať?

Zatiaľ všetci poslanci deklarujú podporu vládnej koalícii. Vyjadrenia premiéra Eduarda Hegera, že nemá obavu o pokračovanie koalície, sú správne. Je pravda, že v strane stále prebieha diskusia o tom, ako ďalej.

Skupina Márie Kolíkovej by chcela chodiť na koaličnú radu, Igor Matovič však už povedal, že na to nevidí dôvod. Bude teda po koaličnej rade premiér Heger ešte separátne rokovať s vašimi zvyšnými poslancami?

Ak bude mať vládna koalícia záujem o to, aby polovica poslaneckého klubu hlasovala s vládnou koalíciou, tak by sa s nimi mala rozprávať. Ak o to nebude záujem, poslanci sa budú slobodne rozhodovať. Je v záujme vládnej koalície, aby sa s touto skupinou rozprávali, ak nie, budeme to rešpektovať.

Ako sa vám pracovalo s Igorom Matovičom?

Nedá sa povedať, že by som s ním priamo pracoval, je však pravda, že do februára-marca som bol asi na každej koaličnej rade od vzniku tejto vládnej koalície. S Veronikou Remišovou som v zásade iba ja rokoval za stranu aj o vzniku vládnej koalície. Igor Matovič je fenomén z rôznych dôvodov a uhlov pohľadu. Pre mňa bolo šokujúce poznanie, ako dobre chodí pripravený na stretnutia. Má vždy v rukáve mnohé čísla, štatistiky, veľmi sa zaujíma o detaily rôznych rozhodnutí. Nemyslím si, že je to na škodu. Zároveň je fascinujúci spôsob rokovaní a naťahovanie času, lebo si takmer nepamätám, že by akékoľvek stretnutie dopadlo inak, ako by si on želal. V tomto je fakt dobrý.

Je pravda, že strany si už v súvislosti s predčasnými voľbami objednávajú bilbordy na jeseň, prípadne na jar?

Strana Za ľudí určite nie. O ostatných stranách som nič také nepočul, situácia v koalícii je však určite vážna. Nemyslím si, že bilbordy rozhodnú najbližšie voľby, nie je to taká dôležitá časť toho marketingového mixu, ktorý strany musia urobiť pred voľbami. Bilbordov sú na Slovensku desaťtisíce. Pre každú stranu sa ujde.

Keď sa pozriete na situáciu aj v kontexte iných strán – nemalo by už teraz naozaj dôjsť k spojeniu menších strán PS, Spolu, Za ľudí a podobne?

Určite to bude veľká téma, všetky strany, ktoré sú na hrane piatich percent, to znamená od troch po sedem percent, nemajú žiadnu istotu, že sa dostanú do parlamentu. Prirodzene, dnes to zatiaľ téma nie je, lebo aj strana Za ľudí je súčasťou vládnej koalície a v zásade je dnes ťažko predstaviteľné, že by nejaká opozičná alebo mimoparlamentná strana rokovala s vládnou stranou o prípadnej spolupráci. Dnes to nie je na stole, bude to však vhodné, keď sa všetky tieto hraničné strany spolu porozprávajú. Nejaké koalície, predpokladám, vzniknú.

Bude sa zase hľadať líder? 

Vždy je témou, kto bude lídrom, politika prirodzene priťahuje ľudí, ktorí chcú byť lídrami, a ak sa stretnú dve, tri, štyri strany, ktoré majú podobný výtlak, tak nie je jednoduché ho nájsť. Sám som to zažil, keď sme sa bavili aj s PS-Spolu. Nebolo to také jednoznačné, že by to mal viesť Andrej Kiska. Hovorí sa, že z takýchto rokovaní sa nevynáša, takže pomlčím. Vždy je to však ťažká otázka.

Vidíte teraz nejaký talent alebo niekoho, kto by to mohol zvládnuť?

Ak sa pýtate na to, či môže vzniknúť ešte nejaká nová politická strana s novým lídrom, takého momentálne nevidím.

Hovorí sa o Matúšovi Vallovi.

Áno, hovorí. Ak mám správne informácie, on sa do veľkej politiky nechystá. Ak mám nesprávne, tak sa ospravedlňujem, ale nemyslím si, že tá strana by sa dala nazývať premiérskou, ak by aj vznikla. OĽaNO malo štyri mesiace pred voľbami šesť percent, SaS päť, dnes veľmi ťažko povedať, ako sa budú čísla pohybovať. Určite to bude súboj takzvaných starých politikov proti novým tváram, ktoré prídu, neviem to takto dopredu predpovedať.

Po voľbách nastala veľká očista v bezpečnostných zložkách, až bol zadržaný aj riaditeľ SIS Pčolinský a ďalší funkcionári služby. Služba vzápätí začala hovoriť o manipulovaní vyšetrovania a zvolala veľké stretnutie do svojho sídla, kam pozvala aj prezidentku. Keby ste boli poradcom Andreja Kisku, dovolili by ste mu ako prezidentovi ísť na také stretnutie?

Nikdy som mu nič nezakazoval ani nedovoľoval, ale myslím si, že nielen ja, ale ani poradcovia, ktorých Andrej Kiska mal, by mu to neodporúčali.

Bola to zo strany Zuzany Čaputovej chyba?

Celé stretnutie považujem za mimoriadne neštandardné aj preto, že aktéri stretnutia nemôžu hovoriť o jeho obsahu. To, o čom sa tam rozprávalo, je vodou na mlyn všetkým konšpiráciám. Je zaujímavé, že sa tam všetci stretli a že si toto neuvedomovali. Prekvapuje ma to, lebo všetci majú okolo seba ľudí, s ktorými sa radia. Myslím si, že všetci z nich sú prijímateľmi informácií od tajnej služby a môžu sa s predstaviteľmi tajných služieb stretávať na svojej pôde. Neviem presne pochopiť účel toho, že sa stretli všetci spolu.

Mala tam ísť Mária Kolíková? Prečo ste ju nevarovali?

Netušil som, že tam ide. Dozvedel som sa o tom až potom a povedal som jej, že si myslím, že by bolo lepšie, keby tam nebola.

Ako vážne bral Andrej Kiska správy SIS?

Ako prezident mohol určiť svojich poradcov ako prijímateľov týchto správ, niektoré z nich som čítal nielen ja, ale aj Rado Baťo, Sergej Michalič a Michal Luciak. Majú rôznu kvalitu. Nechcem povedať, že sme to brali na ľahkú váhu, bolo nám však jasné, že dostávame len to, čo tajná služba chce, aby sme dostávali. Tak sme k tomu aj pristupovali. Musím povedať, že niekedy ma tá kvalita prekvapila negatívne, teda viac som sa dozvedel z novín. Pamätám si aj správu o pôsobení talianskej mafie na Slovensku, ktorá nás všetkých šokovala, lebo sme si prečítali o tom, ako dlhé roky na Slovensku funguje, ako sa snaží nelegálne získavať peniaze z rôznych poľnohospodárskych dotácií, ako pašujú cez Slovensko drogy a zbrane. Keď si toto prečítate, tak vám napadne, ako je to možné, robí s tým niečo polícia? Ďalej už nebolo úlohou to riešiť, prebiehalo to v diskusiách medzi Andrejom Kiskom a predstaviteľmi tajných služieb, ktorí ho pravidelne navštevovali.

Môže situácia okolo Pčolinského spôsobiť až pád vlády vzhľadom na to, ako na to reaguje Boris Kollár?

Neviem to vylúčiť. Je pravda, že to bol jeden z najbližších ľudí Sme rodina, patril do úzkeho jadra. Oni sú presvedčení o jeho nevine. Nemám viac informácií ako z médií a viem si predstaviť, že v momente, keď budú predstavitelia Sme rodina presvedčení, že to bol komplot proti ich kolegovi, tak z vládnej koalície odídu.

Stále je obvinený aj Andrej Kiska a konateľ jeho firmy Eduard Kučkovský. Platila teda vaša téza, že ich obvinenie bolo politicky motivované? Prečo by to dnes už dávno niekto nezastavil?

Na otázku, prečo by to niekto nezastavil, neviem odpovedať, majú to v rukách orgány činné v trestnom konaní, NAKA a prokuratúra. Z rozhovoru s Andrejom Kiskom viem, že mnohí zo zadržaných vysokých predstaviteľov polície vo svojich výpovediach spomínajú manipuláciu vyšetrovania vecí, ktoré sa týkali Andreja Kisku. Tieto veci sú zaprotokolované a NAKA a prokuratúra sa teraz zaoberajú tým, ako ďalej postupovať. Je verejne známe, že v tých prípadoch sa vymenili dvaja alebo traja vyšetrovatelia práve preto, lebo prví dvaja obvinenia zastavili. Nakoniec našli tretieho, ktorý obvinenie vzniesol. Nepoznám detailný vývoj v tých kauzách.

Obvinený a na úteku je aj Peter Košč, svedok na vašej svadbe. Ako ste sa zoznámili?

Zoznámil nás môj spolužiak z politológie Tomáš Taraba, ktorý s ním mal firmu jednu, dve, tri. Bol som na svadbe Tomáša Tarabu ako spolužiaka. Myslím, že tam bol aj Peter Košč a to bolo prvé stretnutie, ktoré som s ním mal.

Ako ste sa zoznámili s Tarabom, ktorý sa na kandidátke ĽSNS dostal do parlamentu? 

Študoval som politológiu a viacerí moji spolužiaci už boli poslancami alebo sa pohybujú v politike. Tomáš Taraba bol môj spolužiak a kamarát. V tom čase to bol iný Tomáš Taraba, ako je dnes. Poznal som ho ako človeka blízkeho KDH a prekvapil ma posun v jeho názoroch, ktoré dnes počúvam v parlamente. Nemám s ním žiaden bližší kontakt, je pravda, že pred desiatimi-dvanástimi rokmi sme boli v bližšom kontakte. Ja som bol na jeho svadbe, on na mojej, on sa potom odsťahoval do zahraničia, žil asi osem rokov vo svete. Nemal som s ním žiaden kontakt a stretol som ho až teraz v parlamente.

Ako ste vnímali Košča?

Peter Košč bol obchodný partner alebo niečo podobné. Netajil sa tým, že poznal ľudí v Smere, a jedným z ľudí, ktorých poznal, bol František Határ. Ten už dnes nežije, ale to bol blízky človek Roberta Fica.

Bol to jeho tajomník.

Áno. Neviem presne. Viedli sme diskusie na politickú tému. Ja som končil v médiách, jeden robil pre jednu stranu, druhý pre druhú, tak sme sa bavili o politike, ako som sa bavil aj s inými spolužiakmi a kamarátmi, ktorí v tomto prostredí pracovali.

Jeho brat robil v SIS, bol šéfom personálneho oddelenia.

To som nevedel. Zaujímalo a fascinovalo ma to, čo hovoril o pozadí Smeru.

Dával vám informácie?

O tom, ako funguje Smer, áno.

Prekvapili vás jeho obvinenia z korupcie?

Za posledných desať rokov som ho videl raz. Vôbec netuším, čo robil, kde a s kým, nemám s ním žiaden kontakt. Prekvapilo ma to, ale nič viac o tom neviem.

Vytkla vám tento vzťah Veronika Remišová?

Nie, nikdy. Sám som jej povedal, že som takého človeka poznal, tak ako aj Andrejovi Kiskovi, keď som nastupoval do Prezidentského paláca. Vedel som, že v mediálnych kuloároch sa takéto veci šíria a rozprávajú. Vy to dobre viete, že polovica mediálneho sveta si myslí, že aj ja som pracoval alebo pracujem pre tajnú službu. Žijem s tým desať, dvadsať rokov, neviem na to reagovať inak, iba tak, že je to nezmysel. Zasejete semienko pochybností a Veronike Remišovej sa dnes hodí nejakým spôsobom ma očierňovať, tak to používa.

Skončili ste aj u nej na ministerstve. Akú ste tam mali pozíciu? 

Bol som vedúcim úradu podpredsedu vlády. V tom čase to ešte nebolo ministerstvo. Veronika Remišová nemala na túto pozíciu žiadneho blízkeho človeka. Pri nástupe do funkcie som vedel, že zanikne, lebo momentom, ako sa úrad mení na ministerstvo, tak vedúci úradu zaniká. Ostal som ešte niekoľko mesiacov ako jej poradca na čiastočný úväzok.

Kde pracujete teraz?

Som zamestnancom strany. Zatiaľ som nedostal výpoveď zo zamestnaneckej zmluvy, takže to beriem tak, že som stále zamestnancom.

Hľadáte si prácu? 

Nehľadám, zatiaľ, ale áno, je to len otázkou času, keď vám predsedníčka vysloví nedôveru.

Chcete ostať v politike alebo v jej zákulisí?

Je to otázka. Desať rokov som robil v denníku SME, päť rokov som bol zástupcom šéfredaktora, robil som politiku, rozhovory s mnohými ministrami, prezidentmi. Potom som sa pohyboval v Prezidentskom paláci, prirodzene, toto je niečo, čo pomerne dobre ovládam, ale niekedy rozmýšľam, či by nebolo dobré dať si od toho pauzu. Ponuky, ktoré mi chodia, sa stále týkajú politiky.

Čakajú nás roky s Pellegrinim?

Dnes to tak vyzerá. Pellegrini má 25 percent a je neohrozeným budúcim premiérom krajiny. Myslím si, že to bude veľmi závisieť od Roberta Fica. Dvadsať rokov boli spolu v Smere, jeden na druhého veľa vedia a Robert Fico sa bude musieť rozhodnúť, či chce s Pellegrinim byť v budúcej vláde alebo sa pokúsi niečo porozprávať, čo Pellegrinimu možno ublíži.

Podľa vás Fico na Pellegriniho niečo vie.

Dvadsať rokov boli spolu v jednej strane a za posledný rok tu zatkli sto policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí boli nominantmi Smeru. Vôbec nechcem povedať, že Peter Pellegrini niečo vyviedol alebo urobil, ublížiť však môže aj informácia, že ste niečo vedeli a nič neurobili.

Bolo by dobré, keby vznikla kombinovaná vláda Hlasu a terajších vládnych strán? 

Myslím, že váš komentátor a môj bývalý šéf pán Šimečka takúto úvahu povedal a vzbudila veľké emócie (Šimečka povedal, že by to nemuselo znamenať návrat mafie – pozn. red.). Neviem si úplne predstaviť, že niekoho dvadsať rokov kritizujete, viete, že ten človek o mnohých veciach vedel a nič neurobil, a potom si s ním sadnete do vlády. Toto je veľmi ťažké mentálne prekonať. Viem si však predstaviť, že ak bude na výber vláda Smeru, Hlasu a kotlebovcov, tak budú mnohé strany rozmýšľať inak.

Čo urobí Pellegrini, ak bude mať na výber? Aj Fico mal kedysi na výber SMK a KDH a vybral si SNS a HZDS. Nevyberie si Pellegrini Fica?

Nemyslím si. Ak bude Peter Pellegrini po ďalších voľbách rozdávať karty, pokúsi sa vytvoriť vládu takzvanej národnej jednoty – zmieru. A ponuku na spoluprácu možno okrem OĽaNO dostanú aj dnešné vládne strany. Hovorím niečo, o čom som nikdy s ľuďmi z Hlasu nehovoril, nechcem vstupovať do ich rozmýšľania, berte to tak, že čisto filozofujem.

Čím to je, že proreformné a prodemokratické strany spolu nevedia vládnuť? Vláda Ivety Radičovej vydržala od vyslovenia dôvery do hlasovania v parlamente o jej páde rok aj tri mesiace. Táto už mesiac nadsluhuje, hrozba pádu tu stále je. 

Je to prekliatie. Súvisí to aj s tým, že vo voľbách získavajú menej percent, koalície sú širšie, je tam viac záujmov, majú hodnotovo rozdielny pohľad a ich voliči sú výrazne citlivejší na rôzne typy káuz. Bohužiaľ, ešte asi niekoľko desiatok rokov budeme fungovať podobným spôsobom, že väčšie strany – a dnes sú to ľavicové a opozičné strany – budú mať asi stabilnejšie vlády.