Denník N

Ako keď sa z dymu robí drevo

Dušan Dušek označil svoju najnovšiu prozaickú knižku Potok pod potokom skromným podtitulom Zošit. A pritom ide o kapitolu rozsiahleho románu.

Koľko vlastne človek unesie spomienok? A koľko ich potrebuje? Niekedy je aj jedna priveľa. Taká, čo neodchádza, nechladne a stále bolí. Inokedy zas práve tá jedna jediná chýba. Posledný čriepok do mozaiky, ktorý sa nikdy nenájde. Nech je to akokoľvek, spomienky sú zá­kladným stavebným materiálom celého prozaického (i básnického) diela Dušana Dušeka. Aj tie živé, aj tie stratené. Spomienky sú jeho výstužou. A zároveň výplňou. Sú to náhodné a nespoľahlivé výboje iskriace medzi nádychmi, pohľadmi i dotykmi, z ktorých autor tvorí krehké tkanivo svojich textov.

Inak to nie je ani v jeho najnovšej prozaickej knižke Potok pod potokom, ktorú v týchto dňoch predstavilo vydavateľstvo Slovart. Tentoraz s ilustráciami, ktoré sa našli v autorovom zošite.

Sieť okamihov

Potok pod potokom je jav, ktorý môžeme uvidieť len vtedy, keď sa dobre pozeráme. A keď vieme, kde ho hľadať. Nejde o nič neviditeľné, neexistujúce, nie je to žiadna chiméra. Len je dobre utajený pred všetkými rýchlymi pohľadmi. Podobne je to vlastne s celou Dušekovou tvorbou. Nepristane jej rýchle čítanie. Hltanie. Glganie. Dušek sa číta pomaličky. Tak ako sa cmúľa cukrík.

Potok pod potokom je línia, ktorá sa vinie celou knižkou, a autor sa v nej vracia k ďalekému detstvu. Mišo Kišo, hlavný hrdina týchto príbehov, možno raz dospeje na dospelého Adama z ďalších častí knižky. Ale to ešte chvíľu potrvá. Teraz sú tu jeho súrodenci, brat Bendžo a sestra Ica Parádnica. A sú tu aj ich rodičia. Detstvo v plnom prúde.

Najčarovnejšie okamihy Dušekových próz sa odohrávajú v detstve. V mäkkom svetle, tichej vôni a nevinnosti. Deti nehľadia na svet zospodu. Naopak. Robia to priamo. A tak ho aj kreslia. Tak o ňom rozprávajú i spievajú. „Hus je pekná a má aj pekné meno.“ Až potom sa náš pohľad deformuje. Na všetko odrazu pozeráme zvrchu. Práve tieto okamihy sú pre Dušana Dušeka fascinujúce. Vety, ktoré žiaria čistou logikou. Na prvý pohľad úsmevné, avšak hlboké, múdre, neopakovateľné. A najmä úprimné. Ako keď malý Maťo Adamovi v predsieni povie: „Adamko, ty si strašne starý.“

Potok pod potokom je vlastne akási chrbtica knižky, na ktorú sa nabaľujú črty, miniatúry, zápisy a záznamy z každodennej súčasnosti. Vystupujú k nám z nich postavy, ktoré poznáme z jeho starších knižiek. Napríklad detská láska Toninka. Zrazu stojíme pred jej hrobom a koľko rokov už ubehlo… Ale to už je iná kapitola…

Projekt A+Š

Ak knižky Dušana Dušeka čítame systematicky, pravidelne v nich natrafíme na dve postavy: Adama a Škoricu. Je to dvojica. Manželský pár. Spisovateľ a lekárka.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie