Medikom priniesla pandémia pochybnosti, či ostať v zdravotníctve. Štvrtina už vie, že chcú odísť za hranice
V malom prieskume Denníka N študenti medicíny hovoria, že si ich ľudia nevážia. Nielen počas pandémie sa stretli s aroganciou pacientov a boja sa, že na prácu nie sú dostatočne pripravení.
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.
Namiesto toho, aby videli prácu na chirurgii, s deťmi či aj s dlhodobo chorými, majú za sebou študenti medicíny rok, ktorý bol ťažký iným spôsobom. V ochranných oblekoch pomáhali na covidových oddeleniach a videli viac umierania, ako by mohli čakať. Alebo celé dni prestáli v unimobunkách a cez okienka dávali ľuďom paličky do nosa, aby ich otestovali na covid.
Prax medikov bola zásadne odlišná, prešlo im rukami omnoho viac ľudí a nie všetci to zvládajú bez problémov.
Výsledkom je frustrácia a aj pochybnosti o tom, či si vôbec vybrali tú správnu prácu.
Denník N oslovil študentov zo slovenských lekárskych fakúlt, aby povedali, ako prežívali pandémiu a čo by chceli po skončení štúdia robiť. Výsledok? Štvrtina chce odísť zo Slovenska a zhruba tretina mala pochybnosti, či majú zostať v zdravotníctve.
„Odchádzali sme všetci so slzami v očiach, mala som z toho dva dni zimomriavky a musela som to spracovať,“ opisuje svoju skúsenosť na covidovom oddelení piatačka Zuzana, ktorá študuje na Lekárskej fakulte v Martine. Keby každý mohol vidieť aspoň na chvíľu ľudí na tomto oddelení alebo na jednotkách intenzívnej starostlivosti, myslí si, že Slovensko by bralo covid-19 omnoho vážnejšie. „Opatrenia by sa dodržiavali oveľa lepšie a prístup k celej pandémii by bol iný,“ myslí si.
Obliekli si ochranné obleky a išli za ľuďmi s covidom
Denníku N odpovedalo spolu
