Denník N

Košický newsfilter: V Košiciach už merajú silu vyzývateľov súčasného primátora

Dobrý deň,

čítate výber desiatich najdôležitejších správ týždňa z Košíc a okolia. Košický newsfilter posielame e-mailom a publikujeme ho aj na webe Denníka N.

Tipy na správy, kritiku či facebookový status týždňa nám posielajte na dusan.karolyi@dennikn.sk


1. Agentúra už zisťuje preferencie kandidátov na primátora Košíc

Komunálne voľby budú až v novembri 2022, ale agentúra Median už v Košiciach zisťuje, koho by si ľudia zvolili za primátora. Zatiaľ nie je známe, kto je klientom agentúry, pre koho prieskum realizuje.

Známe sú však mená, ktorých preferencie skúma. V hlavnej otázke vraj ponúka na výber týchto potenciálnych kandidátov na primátora:

  • Jaroslav Polaček – súčasný primátor, vzišiel z radov takzvaných aktivistov, z mnohých sa stali poslanci, ale primátor postupne stále viac stráca ich podporu
  • Branislav Koniar – riaditeľ MMM, dlhšie obdobie dostáva návrhy na vstup do komunálnej a veľkej politiky, nikdy na ne nereflektoval
  • František Sabol – dlhoročný šéf Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, vo februári ho minister Krajčí odvolal, už v minulosti sa o ňom hovorilo ako o možnom kandidátovi na primátora  
  • Lenka Kovačevičová – starostka sídliska Nad jazerom, na čele mestskej časti je druhé volebné obdobie, je aj poslankyňou kraja, kandidovala ako nezávislá
  • Ladislav Lörinc – starosta sídliska KVP, pred voľbami 2018 patril takisto medzi aktivistov, ktorí sa rozhodovali medzi ním a Polačekom, koho podporia vo voľbách za primátora, Lörinc ustúpil, ale dnes je už hlasným kritikom Polačeka
  • Michal Hladký – riaditeľ mestského podniku Creative Industry, pred dvoma rokmi vyhral konkurz na šéfa Metropolitného inštitútu v Bratislave, ale ponuku odmietol aj preto, že hlavné mesto mu nedokázalo ponúknuť plat, aký pýtal

Denník Korzár sa všetkých pýtal, či vôbec majú primátorskú ambíciu. Hladký a Koniar ju jasne odmietli. Sabol priznal, že návrhy na kandidatúru dostáva z rôznych strán, ale teraz sa chce sústrediť na výberové konanie na člena predstavenstva VÚSCH, kde stále pracuje. Polaček, Lörinc a Kovačevičová svoju kandidatúru nevylučujú.

Agentúra v ďalších otázkach zisťuje spokojnosť s aktuálnym vedením košického magistrátu, ale nechcela povedať, na akej vzorke a pre koho prieskum robí.


2. Pekáreň Vamex nebude meniť stratégiu zvýhodňovania zaočkovaných zamestnancov

Hoci počty čakajúcich na očkovanie v jednotlivých okresoch dlhodobo ukazujú, že záujem o vakcínu je nepomerne vyšší na západe než na východe Slovenska, košická pekáreň Vamex mala v polovici mája zaočkovaných už 70 percent ľudí z takmer 300 zamestnancov.

Riaditeľ najväčšej východoslovenskej pekárne Viktor Gumán Denníku E vysvetľoval, že sa im to podarilo vďaka tomu, že sa nezamerali iba na zdôrazňovanie dôležitosti vakcinácie pre zdravie, ale zamestnancom, ktorí sa zaočkujú, ponúkli aj výhody, medzi ktorými spomenul aj koncoročné odmeny. Nezaočkovaní naopak musia rátať so znevýhodnením a neustálymi kontrolami ich negatívnych testov.

„Správame sa tvrdo, ale snažíme sa firmu udržať v chode, veď sme aj súčasťou kritickej infraštruktúry. Obyvateľstvo zásobujeme čerstvým pečivom dennodenne,“ argumentoval Viktor Gumán.

Názory právnikov. Koncom mája však prestala platiť vyhláška, ktorá dávala firmám kompetenciu zisťovať, či majú zamestnanci pri vstupe do fabriky negatívny test.

Denník E oslovil dve právničky, z ich vyjadrení vyplýva, že firmy sa už nemôžu zamestnancov ani len pýtať, či sú zaočkovaní, pretože už nemajú právo im zakázať prístup na pracovisko bez negatívneho testu alebo potvrdenia o očkovaní.

Podľa Lenky Tomanovej (advokátska kancelária Stentors) a Evy Tinákovej (Maple & Fish) je sporné aj udeľovanie odmien zamestnancom, ktorí sa zaočkujú.

Reakcia Vamexu. Ani po tom, čo prestala platiť spomínaná vyhláška, sa Viktor Gumán nechystá skorigovať firemný režim vo Vamexe, ktorý zvýhodňuje zaočkovaných. Vraví, že tak ako štát ním sledujú legitímny kľúčový cieľ – ochranu životov a zdravia.

„Náš interný režim je vzhľadom na skutočnosť, že vyrábame potraviny, ktoré dodávame každý deň, oveľa prísnejší ako štátne opatrenia, a všetky tieto obmedzenia sú z nášho pohľadu vo verejnom záujme a v súčasnosti ich nebudeme meniť. Z hľadiska odmeňovania zvolíme takú formu, aby nebola spochybniteľná za žiadnych okolností.“

Pri pohľade do blízkej budúcnosti Viktor Gumán podotkol, že Vamex sa už dnes pripravuje na možný návrat pandémie a rovnaký postup by odporučil aj reprezentantom štátu. „Tentokrát by som bol rád, aby viac a lepšie komunikovali so zamestnávateľmi. Ak to tak nebude, ublíži to nám všetkým.“


3. Dôchodkyňa mohla predať pozemok diaľničiarom 12-krát drahšie

Košičania už netrpezlivo čakajú na juhovýchodný obchvat Šaca – Košické Oľšany, ktorý významne odkloní tranzitnú dopravu mimo mesta. Podľa pôvodného plánu sa malo začať s výstavbou už v roku 2014 s tým, že o tri roky bude obchvat v prevádzke.

Za takýmito veľkými projektmi za stámiliónové investície sa však často skrývajú smutné príbehy jednotlivcov. Pani Margita má 72 rokov, býva v Košiciach a nedokáže sa zmieriť s tým, že za svoj pozemok pod budúcim obchvatom dostala 15-tisíc eur, pritom ho mohla predať za 180-tisíc.

Túto sumu totiž od Národnej diaľničnej spoločnosti inkasoval Prešovčan, ktorý pani Margitu pred Vianocami 2013 asi mesiac presviedčal, aby mu pozemok predala. Vtedy už mohol vedieť, na rozdiel od menej informovanej dôchodkyne, že tam štát bude vykupovať pôdu pod rýchlostnú cestu. Jej však hovoril, že tam bude nejaká súkromná fabrika.

Pani Margita sa s Tomášom Kindjom po predaji pozemku už nestretla. Len si písali a telefonovali. „Napísala som mu, či vie, o koľko ma obral, že to je neskutočné a som z toho zničená. Odpísal mi, aby som nemala strach, že nejaké peniažky mi doplatí, lebo ani on netušil, že toľko za predaj dostane.“ Napokon jej odmietol čokoľvek doplatiť.

Tomáš Kindja neodpovedal na otázky, koľko ľudí kontaktoval, aby mu predali pozemok pod obchvatom a s koľkými sa dohodol. Právnik, ktorého oslovil Denník N, však vzhľadom na okolnosti prípadu nedáva pani Margite veľké nádeje, že by mohla úspešne odstúpiť od uzatvorenej zmluvy a zvrátiť dnešný stav.


4. Farmára Františka Oravca obvinili, podľa neho je to vykonštruované

Pred troma rokmi stál František Oravec na čele protestov farmárov. Tí sa postavili proti korupcii v rezorte poľnohospodárstva a podporovala ich aj veľká časť verejnosti, ktorá chodila na mítingy Za slušné Slovensko po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Dnes František Oravec, poľnohospodár z okresu Košice – okolie, čelí podozreniam, že manipuloval obstarávanie v rámci miliónových dotácii, ktoré dostal v roku 2010. NAKA ho obvinila zo subvenčných podvodov.

Podľa hovorcu policajného prezídia Michala Slivku ide celkovo o tri skutky, dva sa týkajú agrodotácií. Oravec totiž požiadal o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov na vybudovanie agroturistického areálu a zrejme manipuloval výber dodávateľov stavebných prác a tovarov pre vopred určenú spoločnosť.

Oravec celé vyšetrovanie považuje za vykonštruované. Dáva to do súvisu s jeho spormi s finančnou skupinou Esin, ktorú v súčasnosti ovláda rodina Patrika Tkáča z J&T.

„Vznesené obvinenie na moju osobu je vyfabrikovaná lož oznamovateľa z Esinu. Že niečo nepríjemné na moju osobu sa udeje, som čakal, veď voči skupine mám vyhratých 67 občianskoprávnych konaní, trestných a exekučných konaní. Esin má vznesených 7 obvinení na základe mojich trestných oznámení,“ vyhlásil Oravec.

Snažil sa presadiť aj v politike. Založil “farmársku” stranu Máme toho dosť!, ale v parlamentných voľbách 2020 neuspeli. (aktuality.sk)


5. Nový riaditeľ košickej univerzitnej nemocnice donedávna šéfoval v Šaci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Košice

Košický newsfilter

Dušan Karolyi každý štvrtok zhŕňa dianie v Košiciach.

Slovensko

Teraz najčítanejšie