Denník N

Oči dokorán pre Participatívnu vitrínu Michala Moravčíka (podcast)

Foto - archív GMB
Foto – archív GMB

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Išiel ďalej za javy, ktoré sledoval. Nehľadal len jednoduché vysvetlenia. V novej časti seriálu Oči dokorán sa výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková rozprávala s teoretičkou Mirou Keratovou o diele sochára, pedagóga a aktivistu Michala Moravčíka (1974 – 2016).

Keby si mala na úvod povedať sedem slov, ktoré charakterizujú Michalovu tvorbu, ktoré by to boli?

Napadajú mi najprv také úplne všeobecné: inštalácia – priestorová, interaktívna; ready made – čo bol neustály komponent jeho prác – nájdený materiál, nájdený kontext; panelák – panelákový byt, panelákové sídlisko; urbanizmus; sociálna prax – sociálnosť; aktivizmus.

Dielo, o ktorom sa dnes rozprávame, je zo sochárskeho hľadiska veľmi úsporné. Pracuje s nájdeným artefaktom – konštrukciou stolíka a skleneným tabuľami, ktoré jej umožňujú naplno vyniknúť. Pozornosť diváka je upriamená na otočenie konštrukcie, ktoré nám ponúka viacero interpretácií. Ako teda môžeme toto dielo čítať?

Je to dielo, ktoré je momentálne v zbierke Galérie mesta Bratislavy a vzniklo v roku 2007 až 2013. Autor ho vytvoril pri príležitosti výstavy v Berne a tam bolo asi aj jediný raz vystavené počas jeho života. Do zbierky sa dostalo až po jeho smrti, kde som ho aj ja prvýkrát videla naživo. Jeho názov je Vitrína na participáciu a, ako si hovorila, je vyrobené z recyklovaného konferenčného stolíka, ktorý podľa fotografií a svedectiev našiel na ST-A-NICI v Banskej Štiavnici.

Pôvodne to bol stolík z čias progresívnej modernity, možno zo 70. rokov. Typický nábytok, ktorý mali ľudia v obývačkách v období štátneho socializmu. Čo bola oblasť, ktorá Michala veľmi zaujímala. Zaujímal sa o materiálnu kultúru, ale nielen o jej estetiku, ale aj o funkčnosť a koncepciu interiéru. Zaujímalo ho to, ako ľudia nábytok využívajú, ako si ho prispôsobujú, fetišizujú, ako si fetišizujú svoju domácnosť…

Bol úplne fascinovaný prerábkami, domácim majstrovaním, svojpomocnými zlepšovákmi pôvodných interiérových prvkov. Zvlášť z tohto obdobia, o ktorom hovorím, z takzvanej normalizácie, keď neboli nejaké súťažné modely trávenia voľného času alebo míňania peňazí. Ľudia sa koncentrovali najmä na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Oči dokorán

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie