Denník N

Správa o stave spoločnosti z Miletičovej

Trhovisko Miletičova. Foto N - Tomáš Benedikovič
Trhovisko Miletičova. Foto N – Tomáš Benedikovič

Posledné návštevy boli len slabým odvarom minulej atmosféry, v nálade prevažovalo hundranie, prechádzajúce do hnevu.

Autor je spisovateľ

Raz za čas zavítam na Miletičku, aby som sa dozvedel, kam sme sa ako spoločnosť posunuli. Tých zopár obskúrnych pohostinstiev v uličke za stánkami so zeleninou vždy ponúka pestrú sociologickú vzorku. Vedľa skrachovaných existencií sedia penzionovaní učitelia, šmelinári, bývalí futbalisti, raz som tam dokonca stretol rodinku sláviť promócie. Človek si na pár minút sadne a hneď vie, čo obyčajného človeka trápi. Osudy sa pred ním v rýchlom slede promenádujú ako na oliatom podnose, s nápojmi za symbolické ceny.

Pamätám si svoju prvú návštevu Miletičovej kedysi pred desiatkami rokov. V rámci šetriaceho študentského režimu sme sa raz dopoludnia so spolužiakom ocitli vo výčape – jedálni, tam, kde dnes stojí drevený Smädníček. Ledva sme sa usadili, do dverí sa na niekoľký pokus natlačila dáma v rokoch. V tvári sa jej zračilo nespočetné množstvo skúseností. Po opatrnom vyrovnaní kroku nabrala razanciu a zavelila za pult slávnostným hrubým hlasom: „Dám si dve pivá. Štajny. Jedno od smädu, a druhé si vychutnám!“

Tak aj urobila a my sme hneď vedeli, že sme na správnom mieste a že svet je v poriadku, točí sa tak, ako má.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie