Milan Šútovec: V Martine išlo akože o národ, na Vrútkach o to, aby spoľahlivo jazdili vlaky
Keď sa v roku 1949 Martin a Vrútky zlúčili, robilo to zlú krv najmä vo Vrútkach, hovorí literárny vedec a bývalý politik Milan Šútovec. Martinčania si namýšľali, že z Martina bude veľkomesto. Ale keď chceli Vrútočania mestský zážitok, museli si odskočiť do Žiliny, lebo v Martine nič také nebolo.
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, dva týždne sme v Martine.
Narodili ste sa síce v Martine, ale v mladosti ste žili v blízkych Vrútkach. Dokedy?
Do svojich trinástich rokov, potom sme sa presťahovali do susednej Priekopy, asi o 1300 metrov ďalej – tam som žil do osemnástich. Do Martina som chodil na gymnázium, vtedy sa to zariadenie volalo jedenásťročná stredná škola. Na štúdiá do Bratislavy som odišiel koncom leta 1959 a už som sa do Turca nevrátil.
V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch Vrútky ani Martin už neboli dedinami…
To iste nie. Martin mal štatút mesta od polovice štrnásteho storočia, pár storočí bol župným mestom, ale jeho prostredie bolo do konca devätnásteho storočia, aj dlhšie, také… polodedinské. Vrútky sa zo zemianskej kuriálnej obce začali formovať na mesto v posledných dvoch desaťročiach devätnásteho storočia a dosť dlho boli potom svojím spôsobom mestskejšie ako Martin. Ešte aj Vrútky môjho detstva mali napríklad dva-tri hotely, kým v Martine bol len jeden-jediný.
Čím to bolo dané? Blízkosťou železnice?
Martin tiež ležal a leží pri železnici, ale Vrútky boli svojou povahou a podstatou industriálne a železničiarske mesto s pestrým národnostným zložením. Slováci, Maďari, Nemci, Poliaci, Česi. Od 1873 tam je veľká opraváreň železničných lokomotív a vozňov a tá mala potrebu veľkej škály rôznych profesií, od písmomaliarov cez kovoobrábačov, elektrikárov, zlievačov, montážnikov až po jemných mechanikov – takže sa tam usadzovali odborníci z celej monarchie. Okrem toho boli Vrútky významným a rušným železničným uzlom s veľkou stanicou a značným pohybom ľudí a potrebou služieb pre nich. V Martine bola síce fabrika na stoličky, celulózka, tlačiareň, pivovar, možno aj niečo inšie, ale dlho to bolo skôr mesto národoveckej inteligencie než mesto robotníkov – riešili sa tam samé dôležité a vznešené veci. Tam išlo akože o národ, na Vrútkach o to, aby spoľahlivo jazdili vlaky.
