V Izraeli vzniká divoká vláda zmeny: osem rôznych strán sa spojilo, aby zosadili Bibiho

Čo môže spojiť takých odlišných izraelských politikov ako radikálneho proosadníckeho politika, sekulárneho nacionalistu, centristov, ľavičiarov a arabského islamistu?

Benjamin Netanjahu.

Ak sa najdlhšie vládnucemu izraelskému premiérovi predsa len nepodarí rozvrátiť koaličnú dohodu ôsmich strán, o čo sa z posledných síl všemožne snaží, Izrael bude čakať nová éra.

Aká bude dlhá, je otázne. Takej rozmanitej koalícii experti nepredpovedajú dlhé trvanie. Odpor voči premiérovi, ktorý čelí viacerým obvineniam z korupcie, na jej udržanie nemusí stačiť.

Vláda zmeny: odporca Arabov sa spojil s islamistom

“Táto vláda je skvelou správou pre všetkých, ktorí chcú, aby demokracia posilnila Izrael, ako aj izraelsko-arabské vzťahy,“ povedal pre Denník N izraelský profesor a spisovateľ Yossi Klein Halevi.

Potenciálny premiér Naftali Bennett je síce ešte pravicovejší ako Netanjahu, ale bude podľa neho limitovaný centristickými, ľavicovými a arabskými partnermi vo vláde.

Keď jeden z izraelských opozičných lídrov Jair Lapid tesne pred vypršaním ultimáta na zostavenie vlády začal končiacemu prezidentovi Reuvenovi Rivlinovi vymenúvať zoznam všetkých strán, s ktorými sa dohodli na spoločnej vláde, mal za sebou skoro polovicu rozhovoru.

Kto každý v nej teda bude, ak si skutočne udržia do kľúčového hlasovania v parlamentu väčšinu a ich šance nezmaria prebehlíci?

Na čele koalície sa vystriedajú postupne dvaja politici. Bývalý moderátor Jair Lapid začne ako minister zahraničných vecí a náboženský nacionalista Naftali Bennett ako premiér. Po dvoch rokoch by si funkcie mali vymeniť.

Prvý premiér s kipou na hlave? Kto je Naftali Bennett

S Bennettom na čele bude mať Izrael v každom prípade úplne nový typ premiéra. Je paradox, že politik, ktorý je ešte viac napravo ako Netanjahu a odmieta vznik palestínskeho štátu, sa teraz snaží vytvoriť vládu s islamistickou stranou Ra’am.

Bez nej by to jednoducho nevyskladali a nezohnali kľúčových 61 hlasov v knesete.

Okrem toho, že je známy svojimi radikálnymi výrokmi a podporou osadníckej politiky na okupovaných palestínskych územiach, bol by prvým pobožným predsedom vlády, ktorý neustále nosí na hlave tradičnú židovskú pokrývku hlavy – kipu.

Na hlave bez vlasov mu drží vďaka obojstrannej lepiacej páske, ako píše izraelský novinár Anshel Pfeffer vo svojom profile nádejného premiéra. Keď sa po šesťdňovej vojne v roku 1967 jeho rodičia presťahovali do Izraela, začali dodržiavať kóšer domácnosť a šabat práve kvôli nemu.

Bol by takisto prvý predseda vlády, ktorý sa stal milionárom vďaka IT biznisu, konkrétne softvéru Cyota, ktorý má odhaľovať finančné podvody. Predal ho v roku 2005 za 145 miliónov dolárov.

Narodil sa americkým rodičom, ktorí prišli do Haify zo San Francisca. Aj preto hovorí po anglicky bez prízvuku. Dnes žije na jednom z predmestí Tel Avivu.

No a s Bennettom by ešte nikdy nemal Izrael premiéra z takej malej strany. Jeho Jamina (Pravica) získala iba sedem poslancov – okrem toho, jeden už stihol prebehnúť k Netanjahuovi. K nemu mal pritom Bennett veľmi blízko.

Bol dokonca šéfom jeho kancelárie, kým sa od neho neodtrhol a nezačal zastupovať osadníkov.

„Sú isté veci, o ktorých všetci vieme, že sa nikdy nestanú. Sopranovci nebudú mať ďalšiu sériu a mierová dohoda s Palestínčanmi nevznikne,“ znie jeden z tých ešte menej radikálnych výrokov Bennetta. Ten najkontroverznejší je z roku 2013, keď vyhlásil, že namiesto väzenia by arabských teroristov, ktorí zabili Židov, mali popraviť.

„Zabil som počas svojho života veľa Arabov – nie je s tým problém,“ povedal raz. V izraelskej armáde slúžil v elitnej jednotke Sayeret Matkal. Aby sa tam dostal, trénoval kvôli požadovanej fyzickej kondícii niekoľko rokov.

Ako ortodoxný žid je proti manželstvám homosexuálnych párov, ale na druhej strane partnerom by umožnil daňové úľavy.

Teraz sa o jeho bezpečnosť stará izraelská tajná služba Šin bet. Stúpenci Netanjahua začali pred jeho domom organizovať protesty a Bennett svojmu synovi povedal, že ak sa stane premiérom, bude najviac nenávidenou postavou v Izraeli. Na internete už kolujú jeho upravené fotografie s imidžom Araba – vlna nenávisti je vystupňovaná.

V rovnakej situácii sa ocitla aj jeho spolupracovníčka Ajelet Šakedová, ktorú takisto obviňujú zo zrady a dostáva vyhrážky. Tá má byť najskôr ministerkou vnútra, potom riadiť rezort spravodlivosti.

To znepokojuje izraelského novinára Yossiho Melmana. „Chce mať pod kontrolou výber sudcov. Je veľmi, veľmi napravo a konzervatívna. Šakedová je ešte radikálnejšia ako Bennett a menej príjemná.“

Moderátor Lapid

Charizmatický moderátor televíznych správ Lapid a kandidát na šéfa diplomacie je populárny najmä medzi sekulárnou strednou triedou. Jeho strana sa volá Ješ Atid (Tu je budúcnosť).

Sústreďuje sa na zlepšovanie životnej úrovne Izraelčanov a oslabenie vplyvu náboženských lídrov na ich osobné životy.

Ak je niekto vylúčený z pripravovanej vlády, tak sú to práve dve ortodoxné náboženské strany – v posledných rokoch spojenci Netanjahuovho Likudu.

Stredopravý politik Lapid (57) je zástancom riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu tzv. riešením dvoch štátov. Kontroly nad Jeruzalemom by sa však nevzdal.

„Palestínčania nás chcú zničiť viac než vybudovať národ,“ citoval ho Guardian.

Odpadlík z Likudu, generál, sekulárny nacionalista aj ľavica

Jedným z lídrov nových strán, ktorí odišli pre Netanjahua z Likudu, je Gideon Saar (Nová nádej). V novej vláde mu pripadlo miesto ministra spravodlivosti.

Bývalý generál a nie až taký úspešný politik Benny Ganc z hnutia Modrá a biela zostane na svojom poste ministra obrany. Mnohých jeho voličov sklamalo, keď sa po nerozhodných voľbách minulý rok rozhodol ísť do vlády s Netanjahuom, hoci jeho predvolebné sľuby to vylučovali.

Vplyvná pozícia ministra financií čaká na bývalého imigranta z Moldavska – Avigdora Liebermana. Sekulárny nacionalista so stranou Izrael, náš domov, podobne ako Lapid bojuje za menší vplyv náboženských strán a presadzuje to, aby aj ortodoxní židia museli narukovať do vojenskej služby.

V takej rozmanitej „vláde zmeny“, ktorá by mohla byť nazvaná aj „proti Bibimu“, sa našlo miesto aj pre ľavicu, ktorú budú zastupovať rovno dve strany. Kedysi desaťročia dominantná izraelská Strana práce na čele s Merav Michaeliovou získa ministerstvo dopravy a Merec so svojím predsedom Nicanom Horovicom zase zdravotníctvo.

Islamista Mansúr

Úplné nóvum vo vláde je účasť izraelsko-arabskej islamistickej strany Ra’am, čo je hebrejský názov pre Zjednotenú arabskú kandidátku.

Jej líder Mansúr Abbás (46) je na jednej strane síce konzervatívny moslim, na tej druhej, podobne ako Bennett, pragmatik a to mu otvorilo cestu k účasti vo vláde, kde sa chce sústreďovať na zlepšovanie životnej úrovne izraelských Arabov.

Ak sa to podarí, bude prvý, kto prelomí tabu a rozbehne spoluprácu so sionistickými izraelskými stranami. Ako píše Tablet, stane sa najvplyvnejším arabským politikom v izraelskej histórii.

Na jednej strane vstup arabských strán do politiky môže posilniť ľavicu a centristov oproti radikálnejším pravičiarom a na tej druhej, ak Ra’am prinesie reálne výsledky, môže to vyvolať medzi arabskými občanmi Izraela väčší záujem o politiku a účasť vo voľbách.

Izrael 3.0

O tom, či sa takáto „hydra“ z mnohých strán skutočne pretaví vo vládu, sa rozhodne v kľúčovom hlasovaní v knesete. Jeho predseda, Bibiho človek Jair Levin ho odďaľuje najviac, ako sa len dá. Posledný možný termín je budúci pondelok 14. júna.

Netanjahu stále dúfa, že sa mu to podarí zvrátiť, a „vládu zmeny“ s ľavičiarmi vykresľuje ako vládu národného ohrozenia.

Bennett 71-ročného premiéra, ktorý sa nevie vzdať moci, vyzval, aby prestal s politikou vyhrážania, so snahou loviť uňho prebehlíkov, „odišiel a umožnil, aby sa Izrael pohol ďalej“.

Ľudia podľa neho majú právo vytvoriť vládu, aj keď nebude na jej čele.

„Bennett je Izrael 3.0: je židovský nacionalista, ale nie skutočný dogmatik. Trochu náboženský, ale nie úplne oddaný. Muž z armády, ktorý preferuje komfort civilného mestského života, a high-tech podnikateľ, ktorý už nehľadá spôsob, ako zarobiť ďalšie milióny. Je stúpenec veľkej Zeme izraelskej, no nie je osadník. A možno ani nechce byť politikom na celý život, hoci politika je zatiaľ kariéra, v ktorej sa udržal vo svojom živote najdlhšie. Je pravdepodobné, že izraelským premiérom nebude veľmi dlho,“ napísal o ňom Pffefer pre Haarec.