Denník N

Pri ďalšej kríze tu už Merkelová nebude. Európa hľadá nového lídra

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Posledný rok Angely Merkelovej vo funkcii kancelárky by v ideálnom svete vyzeral inak. Mohol to byť rok, keď sa bude venovať hlavne svojmu odkazu, domácej politike a budúcnosti strany.

Namiesto toho Merkelová zažíva ďalšiu z veľkých kríz, ktoré ju sprevádzajú počas celej kariéry. Od momentu, keď bola prvýkrát zvolená do nemeckého parlamentu, no hlavne od roku 2005, keď sa prvýkrát stala kancelárkou, zažila nemecká politička niekoľko zlomových európskych momentov.

To najhoršie prišlo na záver. Koronavírus priniesol do Európy problémy historických rozmerov a Merkelová ich – tak ako väčšina európskych lídrov – zvládala so striedavými úspechmi.

Počas pandémie sa však ukázalo, akí dôležití sú silní lídri a európska spolupráca.

Roky bola líderkou spojenej Európy Merkelová. Od septembra to už nebude platiť. Merkelová po 31 rokoch nebude na kandidátke kresťanských demokratov. To je veľká zmena nielen pre najsilnejšiu nemeckú stranu, ale aj pre celú Európsku úniu.

Držala EÚ pohromade, no bez vízie?

Už od októbra 2018, keď Merkelová oznámila, že o tri roky odíde z politiky, bolo jasné, že nájsť jej nástupcu alebo nástupkyňu nebude jednoduché. Potvrdil to prvý neúspešný pokus, ktorý do čela CDU vyniesol Annegret Krampovú-Karrenbauerovú.

Všetko sa skomplikovalo na jar 2020 a priznala to aj nemecká kancelárka, ktorá je známa tým, že hovorí priamo a bez toho, aby veci prikrášľovala. Pandémiu označila za najväčšiu výzvu, akej EÚ čelila.

Za 16 rokov na najvyššej pozícii v Nemecku si Merkelová už zvykla na to, že obdobie bez problémov či krízy nikdy netrvá dlho. Hlavne, ak sa od nej očakáva, že bude hasiť nielen domáce problémy, ale aj tie celoeurópske.

„Angela Merkelová sa bez pochýb snažila udržať EÚ pohromade a stmeľovať ju v ťažkých chvíľach, napríklad počas eurokrízy alebo počas takzvanej migračnej krízy. Kritici jej však vyčítajú, že do európskeho projektu nepriniesla žiadnu novú a zásadnú víziu, ale iba reagovala na priebeh udalostí,“ vraví Zuzana Lizcová, odborníčka na Nemecko z Karlovej univerzity v Prahe.

Členské štáty Únie si často z európskeho hesla „zjednotení v rozmanitosti“ berú skôr to druhé slovo. Nech je téma akákoľvek, rozmanitosť 27 krajín či skôr ich záujmov, sa prejaví takmer vždy. Na to, aby z toho napokon vznikol spoločný kompromis, treba šikovných vyjednávačov a pragmatického lídra.

Po príklad netreba chodiť ďaleko do minulosti. Najväčšia kríza v histórii EÚ priniesla aj výzvy na historické riešenia. Merkelová na ne reagovala a jednoznačne sa postavila za to, aby bola obnova po koronakríze postavená aj na spoločných pôžičkách. Bol to jasný signál, že Nemecko chce spoločné európske riešenie.

Kancelárka priznala, že to bol nezvyčajný krok, ktorý však bol nevyhnutný na to, aby Európa z krízy vzišla čo najskôr a aby bola v konečnom dôsledku silnejšia. V prejave pred poslancami Európskeho parlamentu vyhlásila, že verí v Európu, a to nielen v zmysle historického dedičstva, ale aj ako platformy, ktorá dáva nádej a víziu do budúcnosti.

Merkelová, líderka krajiny, ktorá nemala rozpočtový deficit od roku 2011, si uvedomovala, že ide o existenčný moment. Koronakríza – po zdravotnej aj hospodárskej stránke totiž na začiatku najviac zasiahla Taliansko a Španielsko, dva štáty juhu, ktoré už aj tak nemali práve najlepší názor na striktné Nemecko.

Juhoeurópske štáty tlačili na rýchle riešenie, zatiaľ čo takzvaná skupina šetrných chcela spoločné záväzky okresať čo najviac.

Nemecko si uvedomovalo, že ak by neprišiel spoločný postup, problémy na juhu Európy by mohli ohroziť nielen eurozónu a nemeckú ekonomiku, ktorá je na ňu naviazaná, ale aj celý európsky projekt.

Lídri členských štátov často radi presúvajú zodpovednosť za problémy na Brusel. Tak to bolo aj na začiatku pandémie pri nedostatku ochranných pomôcok, ktorý zasiahol celý svet. A takisto aj začiatkom tohto roka, keď očkovanie nešlo tak rýchlo, ako sa očakávalo.

S Merkelovou sa spájali aj nádeje, že spoločný plán bude priechodný aj politicky. Nemecko bolo vlani v lete na začiatku svojho predsedníctva v Rade EÚ a všetkým bolo jasné, že ak niekto dokáže zladiť záujmy šetrných štátov, juhu Európy a tradične problémového Maďarska (a Poľska), tak je to práve Merkelová.

Macron a Merkelová, dvaja kľúčoví lídri EÚ. Foto – TASR/AP

Nahradí ju Macron?

Úlohu európskeho lídra bude musieť po Merkelovej odchode z politiky prijať niekto iný. Logicky sa núkajú dve možnosti: jej budúci nástupca v Berlíne alebo Emmanuel Macron, ktorý pred štyrmi rokmi nastupoval do úradu s víziou prestavby EÚ.

Macronova pozícia sa odvtedy zmenila a až teraz sa začína aj jeho veľká európska debata o tom, ako reformovať Úniu. Francúzsky prezident mal na domácej scéne problémy, ktoré vyvrcholili protestmi žltých viest. Jeho popularita od zvolenia prudko padla a ani jemu nevyhovuje, že musí na konci svojho mandátu riešiť krízu historických rozmerov.

Eliška Tomalová z Karlovej univerzity v Prahe vraví, že francúzsky prezident sa rád prezentuje ako líder a reformátor a hoci covid jeho snahu zbrzdil, Macron sa ešte pred koncom mandátu hlási k veľkým zmenám na domácej (reforma dôchodkového systému) aj európskej úrovni.

„V oboch prípadoch je situácia neistá. Na domácej pôde je jeho podpora historicky veľmi nízka a v EÚ panuje neistota vo veci obnovy po pandémii a celkovej súdržnosti,“ vraví odborníčka.

Na to, aby Macron mohol naplniť svoje európske ambície, potrebuje víťazstvo v prezidentských voľbách, ktoré budú v apríli 2022. Keďže jeho najväčšou súperkou podľa všetkého znovu bude Marine Le Penová, hrozí, že debata o EÚ sa v predvolebnej kampani zúži skôr na obranu spoločnej európskej myšlienky.

Tomalová vraví, že Macronov postoj k Únii sa nemení, no vyvíja sa jeho dôraz na komunikáciu s verejnosťou.

„Už počas protestov žltých viest podporoval myšlienku širšej diskusie s verejnosťou. Táto metóda sa využila počas konferencie o klíme COP21 a Macron ju chce aj na európskej úrovni – symbolické preto bolo spustenie Konferencie o budúcnosti Európy, ktorej sa Macron 9. mája zúčastnil a sám ju aj inicioval.“

Proces bude kulminovať na jar 2022 a to sa Macronovi perfektne hodí do prezidentskej kampane, vraví odborníčka. „Predsedníctvo v EÚ mu dá viac mediálneho priestoru a Macron ho chápe ako kľúčovú súčasť svojej prezidentskej kampane.

Ťažká úloha lídra

Macrona môže odrádzať to, že rola európskeho lídra prináša nemálo problémov. Merkelová patrí za posledné desaťročia medzi najúspešnejších európskych politikov, no zároveň platí, že málokto v EÚ polarizuje tak ako ona. Súvisí to s jej poznateľnosťou – Merkelovej meno rezonuje v každom štáte Európy aj za jej hranicami.

Často ide o skreslené a zjednodušené vnímanie, ktoré je postavené na jednom konkrétnom rozhodnutí. V strednej Európe sa Merkelová navždy bude spájať s migračnou krízou a otvorenými hranicami pre ľudí, ktorí utekali (najmä) zo Sýrie. Na juhu je jej hlavným odkazom tá predchádzajúca kríza.

Pre svoj tvrdý postoj počas hospodárskej krízy, keď trvala na veľkých škrtoch a šetrení, si vypočula urážky v gréčtine, taliančine či španielčine. Druhá skupina ľudí či štátov zas jej postup počas tejto krízy ocenila, rovnako ako popri kritikoch „vítania utečencov“ existuje obrovský počet ľudí, čo jej postoj k utečencom dodnes považujú za správny.

U nich si však Merkelová čiastočne poškodila imidž kontroverznou dohodou s Tureckom, ktorá síce zabránila ďalším migračným vlnám, no za cenu toho, že podľa mimovládok ide o presný opak toho, čo nemecká kancelárka urobila v roku 2015.

Napríklad podľa Amnesty International sa dohodou s Tureckom postavila chrbtom ku globálnej utečeneckej kríze a ohrozila ľudské práva a životy ľudí, ktorí utekajú zo svojich domovov.

Dôsledky sú aj politické – turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý sa rok čo rok posúva viac k autoritárstvu, získal silnú páku, ktorú pri rokovaniach s EÚ už neraz využil.

Tento scenár hrozí aj v budúcnosti. To už však hlavné slovo v Berlíne bude mať niekto iný.

Partnerstvo Pedra Sáncheza a Macrona môže byť v budúcnosti dôležité. Ak obaja ostanú v úradoch. Foto – TASR/AP

Laschet je európsky politik

Zuzana Lizcová si myslí, že rola Nemecka sa v európskom kontexte po nástupe novej vlády príliš nezmení. Nemecko zostane najsilnejšou ekonomikou v EÚ a zachová si svoju kľúčovú pozíciu.

„Určite bude mať záujem na tom, aby sa udržala stabilita a spoľahlivé fungovanie vnútorného trhu. To, aké priority a ciele si stanoví, však bude záležať na zložení novej vlády a osobnosti kancelára alebo kancelárky,“ vraví.

Najväčšie šance zatiaľ majú Merkelovej nástupca v CDU Armin Laschet a líderka Zelených Annalena Baerbocková. Ani jeden z nich nemá také politické skúsenosti ako Merkelová, no v tomto smere je na tom jednoznačne lepšie Laschet.

„Štyri roky riadi Severné Porýnie-Vestfálsko, ktoré je väčšie a ľudnatejšie ako mnoho európskych štátov. Predtým bol aj europoslancom, venoval sa zahraničnej a bezpečnostnej politike a má dobré väzby na Francúzsko,“ vraví Lizcová. Dodáva, že Laschet sa považuje za muža konsenzu, čo môže byť na európskej scéne výhoda.

Armin Laschet. Foto – TASR/AP

Laschet aj v januári na sneme CDU pred delegátmi strany vyhlásil, že Nemecko, ktoré si predstavuje, je „európske Nemecko“. Stranu a možno aj krajinu však preberie v situácii, keď si voliči už nie sú úplne istý tým, že staré známe tváre a stabilita sú to najdôležitejšie.

Pozíciu vlády oslabila silná druha vlna pandémie a kauzy, kde sa predražené nákupy ochranných prostriedkov spájali s politikmi z CDU. To dáva šancu na prelomové víťazstvo Zelených.

A čo by znamenalo, ak by sa predsedníčkou vlády stala Baerbocková? Podľa Lizcovej by sa ani vtedy postoj Nemecka k EÚ výrazne nezmenil. „Zelení by však v európskej politike kládli viac dôrazu na témy, ktoré sú im blízke: klimatická politika, sociálno-ekologická transformácia ekonomiky, digitalizácia, humanitárne založená imigračná politika, ochrana ľudských práv, posilňovanie multilaterálnej spolupráce a podobne,“ vraví odborníčka na Nemecko.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Angela Merkelová

Európska únia

Svet

Teraz najčítanejšie