Newsfilter: Ako Mičovský ministerstvo riadil, tak z neho odíde

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Roman Pataj

1. Personálna politika Mičovskému nejde až tak veľmi, že ju nezvládol ani pri sebe

Ján Mičovský poslal prezidentke Zuzane Čaputovej svoju demisiu 31. mája. Prešiel presne týždeň a na emotívnej tlačovke minister pôdohospodárstva oznámil, že si to rozmyslel, lebo, ako vraví, pod jeho petíciu za zotrvanie vo funkcii sa podpísalo viac než tisíc ľudí spomedzi lesníkov a poľnohospodárov.

Po ďalších dvoch hodinách bolo zas všetko inak. Po rokovaní Čaputovej s premiérom Eduardom Hegerom prišla správa, že Prezidentský palác sa žiadnu hru na späťvzatie demisie hrať nebude, Mičovského odvolá a na jeho miesto v utorok vymenuje Samuela Vlčana.

Toto je jednoducho dychberúca amatérčina vlády na viacerých úrovniach.

Mičovský demisiu podal, pretože jeho nominantku na riaditeľku Slovenského pozemkového fondu Gabrielu Bartošovú, pred ktorou ho mesiace varovali, obvinili z korupcie a on sa rozhodol vyvodiť osobnú politickú zodpovednosť. Potiaľto v poriadku.

Lenže hoci je dotyčná pani stále stíhaná, Mičovský si vymyslel celkom nový dôvod nijako nesúvisiaci s pôvodným, aby ospravedlnil zmenu svojho názoru. Navyše pred verejnosť predstúpil bez toho, aby mal svoj plán predrokovaný a dohodnutý.

To je druhá úroveň zlyhania. Mičovský na tlačovke spomínal, že o späťvzatí demisie hovoril s Hegerom aj Igorom Matovičom. O priebehu rozhovorov s nimi hovoril veľmi nejednoznačne. Z toho, že sa odvážil ísť pred novinárov, sa však dá usudzovať, že ani jeden z jeho nadriadených mu nedal jednoznačne najavo, aby nerobil hlúposti a radšej potichu odišiel, keď to už raz sľúbil.

Ak to napríklad Heger urobil, nedal to nijako najavo.

Výsledkom je, že to za všetkých musela urobiť prezidentka. Ústava nepíše nič o tom, že by ktorýkoľvek člen vlády mohol už podanú demisiu odvolať a aj keď sa nájdu právnici, ktorí takú možnosť pripúšťajú, Čaputová sa správne rozhodla, že ona medzi nich patriť nebude.

Znamená to bodku za ministerskou kariérou Jána Mičovského. Jej záver je dokonalou ilustráciou celého jeho pôsobenia, ktoré striedali neustále zmätky a zlyhania v personálnej politike, počas ktorých od ministra odchádzali ľudia, ktorých si sám vybral. Paradoxne to platí aj o budúcom ministrovi, ktorý pôvodne Mičovskému robil štátneho tajomníka, ale už po troch mesiacoch sa rozišli.

Tak ako manažoval svoju personálnu politiku, Mičovský zmanažoval aj svoju demisiu.

V čom bol prípad Lajčák iný. Na prvý pohľad ide o identické situácie. Koncom roka 2018 podal vtedajší minister zahraničia Miroslav Lajčák za Smer demisiu prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Aj Lajčák si ju o týždeň rozmyslel a oznámil jej stiahnutie. Ministrom zostal až do konca funkčného obdobia, ale nie vďaka tomu, že by Kiska akceptoval stiahnutie demisie, ale preto, že neprijal jej podanie. Formálne tak bol Lajčák viac ako rok ministrom v demisii.

V GIBA, M. a kolektív: Ústavné právo. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019, s. 247 – 248 sa píše:

„Zaujímavým prípadom, ktorý slovenská ústavná prax priniesla koncom roku 2018, je otázka späťvzatia podanej demisie. Ústava sa takouto možnosťou výslovne nezaoberá, preto je potrebné túto otázku riešiť výkladom. Vychádzať treba z toho, že (i) demisia je dobrovoľný úkon, (ii) ktorého účinky nastupujú až jej prijatím zo strany prezidenta republiky, (iii) ktorý ju môže prijať aj neprijať, no musí o nej rozhodnúť v primeranom čase, ktorý nie je nikde presne stanovený. Z toho sa dá vyvodiť, že v období od doručenia demisie prezidentovi do jeho rozhodnutia o nej zostáva demisia v polohe dobrovoľného úkonu toho, kto ju podal. Keďže ju podať nemusel a keďže jej účinky ešte nenastali, môže ju vziať späť do momentu, kým o nej prezident republiky nerozhodol jedným z dvoch možných spôsobov.“

Na základe toho Andrej Kiska späťvzatie demisie ministra Lajčáka akceptoval.

V čom je iný prípad Krajniaka. Ďalším ministrom, ktorý podal demisiu, ale nakoniec si funkciu udržal, je Milan Krajniak zo Sme rodina. Krajniak demisiu podal, prezidentka ju prijala a on sa vrátil do parlamentu. No keď sa ukázalo, že Sme rodina za neho nemá vo vláde náhradu, na návrh nového premiéra Hegera ho Čaputová do funkcie opäť vymenovala.

2. O národné parky bude veľký súboj

Ján Mičovský dnes zaujal svojou demisiou/nedemisiou, ale všeobecnú pozornosť by mala upútať téma, ktorá tu zostane aj po tom, ako už nebude ministrom. O to viac, že ju použil ako jeden z dôvodov, pre ktoré chcel zostať ministrom.

Tou témou je prevod pozemkov na území národných parkov spod správy štátnych lesov pod správu ministerstva životného prostredia.

Dáva to dokonalú logiku – je bežným štandardom, že územia, na ktorých je prioritným cieľom ochrana prirodzeného prostredia, nespravujú lesníci, ale ochranári. Na Slovensku je to naopak. Dlhodobo z toho plynú spory. Najznámejším, ale zďaleka nie jediným príkladom je Tichá a Kôprová dolina.

No a Mičovský práve to označil ako dôvod, prečo ho „pôdni bratia“ presvedčili, aby zostal. V parlamente je totiž návrh zákona, ktorý by to dosiahol a on s ním nesúhlasí.

To je, mimochodom, jeden z najčarovnejších detailov kauzy. Vo vládnom programe sa totiž doslova píše: „Vláda SR zabezpečí jednotnú správu chránených území pod MŽP SR a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“ Mičovský chcel zostať ministrom, pretože chcel zastaviť zmenu, s ktorou súhlasí vláda, ktorej členom chce byť. Vitajte na Slovensku.

Chyba však nie je iba v odporcoch zmeny. Ako upozornil poslanec Miroslav Kollár zo Spolu (ex Za ľudí) za odpor medzi lesníkmi i súkromnými majiteľmi pozemkov na chránených územiach môže aj spôsob, akým sa návrh do parlamentu dostal. Namiesto toho, aby ho po riadnom legislatívnom procese predložil minister životného prostredia Ján Budaj, nechal to za seba urobiť skupinu vládnych poslancov.

Kollár má pravdu, že takýto vážny zásah do doterajšieho fungovania ochrany prírody treba pripraviť lepšie a transparentnejšie. Žiaľ, aj v takom prípade by pri súčasnom stave koalície bolo krajne nepravdepodobné, že na slovenské pomery revolučná novinka prejde.

3. Ste dieťa alebo fanúšik Sputnika? Nech sa páči pod ihlu

Po dnešku sa už s výnimkou detí mladších ako 12 rokov môže očkovať každý, kto má záujem. Svoju dávku dostali prví fanúšikovia Sputnika a do čakárne môžu svoje deti 12+ prihlasovať ich rodičia. Dostanú vakcínu od konzorcia firiem Pfizer/BioNTech, ktorá ako jediná zatiaľ dostala súhlas liekovej agentúry pre vekovú kategóriu 12 až 15 rokov.

Očkovanie ďalších ročníkov môže načas spomaliť pokles tempa, akým pribúdajú záujemcovia o prvú dávku. Ich počet sa blíži k hranici 70-tisíc a ak sa trend nezvráti, do úvahy prichádza aj možnosť, že čakáreň sa niekedy v lete vyprázdni bez toho, aby sme pomocou očkovania dosiahli kolektívnu imunitu.

Netreba si robiť ilúzie, že otvorenie novej vekovej kategórie bude tým zlomom. Medzi rodičmi má podľa prieskumu Focusu podporu 41 percent.

Čo hovoria sputnikári

Keď sa spustilo očkovanie, jednoducho sa spustilo očkovanie. Keď sa spustilo očkovanie Sputnikom, na prvých vakcinovaných sa prišli pozrieť štáby asi zo všetkých médií. My sme neboli výnimkou. Pýtali sme sa, čo ľudí presvedčilo, aby dôverovali len Sputniku a nie západným vakcínam. Ich odpovede:

„Ruskej vede verím viac ako tým západným farmafirmám.“

„Tie vedľajšie účinky, čo som počula. Že to bolo také rýchlo vyvinuté.“

„Sputnik nemá zadokumentované zatiaľ žiadne úmrtia. Keby chceli, tak to na nich vyhrabú.“

„Nuž prečo? Lebo je ruský, preto. Hlavne nie je americký.“

„Je to klasická vakcína, preto.“

Jednou vetou:

4. V nedeľu pribudlo 15 pozitívnych pri 981 PCR testoch, počet hospitalizovaných klesol o 7, v nemocniciach je 323 pacientov, pribudlo ďalších 10 úmrtí. (nzci)

5. Slovensko bude pravdepodobne uznávať očkovanie Sputnikom V u cudzincov, potvrdil šéf diplomacie Ivan Korčok, ruský výrobca doteraz nepožiadal o registráciu Európsku liekovú agentúru ani Svetovú zdravotnícku organizáciu.

6. Predseda SaS Richard Sulík sa dnes prihlási do čakárne na očkovanie na vakcínu Pfizer, očkovanie vakcínou Sputnik je podľa neho blamáž. (sme)

7. Polícia od utorka zmierňuje intenzitu kontrol na vnútorných hraniciach a medzinárodných letiskách, avizuje iba sporadické a krátkodobé cielené kontroly dodržiavania opatrení, otvoria sa malé cestné priechody a iné turistické cesty z Poľska a Česka.

8. Prokurátor generálnej prokuratúry zrušil obvinenie vedúcemu bratislavskej operatívy Jánovi Kaľavskému, rozhodol o tom z dôvodu, že obvinenie pre zneužitie právomocí verejného činiteľa bolo „nezákonné, predčasné a nedôvodné“.

9. Najväčším príjemcom agrodotácií v EÚ je Babišov zverenecký fond, a to aj vďaka Slovensku, štúdia bruselského think-tanku takisto potvrdila silnú pozíciu dánskych agropodnikateľov u nás.

10. Premiér Eduard Heger vyhlásil, že vláda sa zasadí za lepšie financovanie vysokých škôl, uviedol to po stretnutí s predstaviteľmi Slovenskej rektorskej konferencie a Slovenskej akadémie vied.

Zaujímavé články:

Ak si Čaputová chcela zachovať dôstojnosť, nemala na výber, len tlmočiť, že za takýchto podmienok s nimi nemá o čom diskutovať a prosí si meno nového ministra.

Peter Tkačenko o Mičovského demisii. (sme.sk)

Príznačný bol v tomto smere nedávny rozhovor v Denníku N so šéfkou Progresívneho Slovenska Irenou Bihariovou. Bolo tam veľa frustrácie až hnevu z toho, že táto strana nerastie rýchlejšie. No nie v slovách šéfky progresívcov, ale v otázkach novinárky.

Eva Čobejová o Denníku N. (postoj.sk)

Je pravda, že minister Mikulec pri doterajších sporoch o vyšetrovaných a stíhaných zostával dlho pasívny. Nebolo ho vidieť ani počuť. Vo chvíli, keď sa z tejto letargie prebral, Smer žiada jeho odstrel. 

Ľubomír Jaško o Romanovi Mikulcovi. (aktuality.sk)

FB status:

Citáty:

Shooty:

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Podanie demisie nie je zbabelosť. Nemusí to byť útek z boja, ale správa o stave bojiska.

Havlova demisia po voľbách v roku 1992 bola jasným signálom, že spoločný štát sa nedá zachrániť.

Keď z úradu predčasne odchádzal pápež Benedikt XVI., všetkým bolo jasné, že Vatikán potrebuje zmeny, ktoré sú nad sily akademického teológa.

Keby v decembri podal demisiu minister Krajčí, zvýraznil by tým hrozbu vlny, ktorá sa na nás valila. On sa namiesto toho rozplakal.

Demisia ministra Mičovského bolo tým najlepším, čo na svojom poste urobil.

Uznal, že precenil svoje schopnosti a uvedomil si, že len dobrými úmyslami hlboko zakorenenú korupciu na pôdohospodárstve nevykynoží.

Odchádzal so cťou. Tým, že vzal svoju demisiu späť, o túto česť prišiel.