Biela vrana stratená v čiernom pralese politiky

Vy sa trebárs spolu s Ficom z „Dedolesa“, archetypálneho lesníka, z ktorého výzoru majú karikaturisti radosť a ktorý sa znemožnil dokonca opakovane, pokojne smejte. Ja vyjadrím ľútosť.

Viem, výraz dobrý človek sa od čias nesmrteľnej Dostojevského postavy kniežaťa Myškina môže spájať v lepšom prípade aj s naivitou, v horšom… s nepoučiteľnosťou. Ostaňme pri tom. Poctivý lesník Mičovský, akého som poznal od roku 2007, keď sme spoločne prechádzali jeho úžasným dielom – Lesníckym skanzenom vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu, jediným svojho druhu na Slovensku, si hanlivé výrazy rozhodne nezaslúži.

Ani za prirovnanie Matoviča k Havlovi.

Skúsme nemožné. Skúsme obísť divadlo pred a potom po trápnom „naspäťvzatí“ demisie ministra a pozrime sa na vzácny príbeh človeka, ktorý dlhé roky bojoval proti smeráckej chobotnici v spľundrovaných štátnych Lesoch SR. Tento zápas, po ktorom musel z podniku odísť, zvádzal v trojici s Petrom Gogolom (neskôr primátorom Banskej Bystrice) a Jozefom Markom (neskôr hovorcom mesta Košice).

V časoch, keď mali aj steny uši a keď mnohí poctiví lesníci z obavy pred stratou práce v regiónoch, kde sa obvykle nová práca nájsť nedá, mlčali, si Mičovský s kolegami vytrpeli svoje. Príkoria, urážky, ponižovanie. Pretože odvážne upozorňovali na plytvanie, v širšom zmysle korupciu Ficových nominantov, ktorá sa neskôr potvrdila.

Svoj zápas nazvali Nežná zelená. O tom sa už dnes málo vie a patrí im za to rešpekt. Preto je líder Smeru ten posledný, kto má právo vysmievať sa Mičovskému.

V roku 2010 Mičovský získal Bielu vranu.

Ako to už v živote býva, ocenenie ide ruka v ruke s pokušením. A pokušiteľom nebol v tomto prípade nikto menej vypočítavý ako Igor Matovič. Vypočítal si, že získa kredit, keď sa mu Biele vrany zlietnu na kandidátku. Niektoré vábeniu neodolali. Žiaľ, Mičovský bol jednou z nich.

V roku 2018 som na stránkach tohto média zverejnil príbeh statočného mladého horára Matúša Hríbika z Telgártu. Vedenie Lesov SR sa mu vyhrážalo, lebo upozorňoval na rozkrádanie a ničenie sadeníc. Následne vznikla na Hríbikovu podporu výzva Odmietame, prvých signatárov bolo symbolicky jedenásť – najaktívnejší bol Mičovský.

Keď som opísal prípady bitých a okrádaných farmárov na východe, v tom čase publicista z Humenného na dôchodku Mičovský sa pridal na ich podporu. Rezort viedla esenesáčka Gabriela Matečná, na čele PPA bašoval Juraj Kožuch. Panoptikum dnes obvinených postavičiek z agrosektora si ešte užívalo beztrestnosť.

Kde sa teda stala chyba? Ministerské manažovanie bolo (hovorme už v minulom čase) pre Mičovského Mission Impossible. Ako keď chcete lesnú kalamitu odstrániť holými rukami. Preto mi je ľúto, že história si ho zapamätá ako tragikomickú postavu.

Iste, môže si za to sám. Ja však kedykoľvek rád stretnem lesníka Jána Mičovského v skanzene na Balogu.