Denník N

Biela vrana stratená v čiernom pralese politiky

Ján Mičovský ako minister v marci 2020. Foto - TASR
Ján Mičovský ako minister v marci 2020. Foto – TASR

Človek Ján Mičovský si politika Jána Mičovského nezaslúži.

Vy sa trebárs spolu s Ficom z „Dedolesa“, archetypálneho lesníka, z ktorého výzoru majú karikaturisti radosť a ktorý sa znemožnil dokonca opakovane, pokojne smejte. Ja vyjadrím ľútosť.

Viem, výraz dobrý človek sa od čias nesmrteľnej Dostojevského postavy kniežaťa Myškina môže spájať v lepšom prípade aj s naivitou, v horšom… s nepoučiteľnosťou. Ostaňme pri tom. Poctivý lesník Mičovský, akého som poznal od roku 2007, keď sme spoločne prechádzali jeho úžasným dielom – Lesníckym skanzenom vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu, jediným svojho druhu na Slovensku, si hanlivé výrazy rozhodne nezaslúži.

Ani za prirovnanie Matoviča k Havlovi.

Skúsme nemožné. Skúsme obísť divadlo pred a potom po trápnom „naspäťvzatí“ demisie ministra a pozrime sa na vzácny príbeh človeka, ktorý dlhé roky bojoval proti smeráckej chobotnici v spľundrovaných štátnych Lesoch SR. Tento zápas, po ktorom musel z podniku odísť, zvádzal v trojici s Petrom Gogolom (neskôr primátorom Banskej Bystrice) a Jozefom Markom (neskôr hovorcom mesta Košice).

V časoch, keď mali aj steny uši a keď mnohí poctiví lesníci z obavy pred stratou práce v regiónoch, kde sa obvykle nová práca nájsť nedá, mlčali, si Mičovský s kolegami vytrpeli svoje. Príkoria, urážky, ponižovanie. Pretože odvážne upozorňovali na plytvanie, v širšom zmysle korupciu Ficových nominantov, ktorá sa neskôr potvrdila.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ján Mičovský

Komentáre

Teraz najčítanejšie