Irena a Vojtěch Havlovci: Hudba si hľadá cestu cez nás, my sme skôr pozorovatelia toho, čo sa deje
Spoločné hranie je pre nás správou o našom vzťahu, tvrdia hudobníci.
Keď si pozriete skvelý dokumentárny film Little Blue Nothing, budete musieť stále pridávať zvuk. Jeho protagonisti Irena Havlová a Vojtěch Havel totiž hovoria veľmi potichu. Aj takto akoby dávali najavo, že o nich predsa až tak nejde. Že podstatná je hudba, ktorú tvoria, a jej účinok na poslucháča.
Získať si ohlas tým, že sa budete držať v ústraní, sa vymyká poučkám popkultúry. Havlovci sa vzdali svetského rodinného života, odovzdali sa hudbe a splynuli vo vzájomnej jednote. Aj na otázky odpovedajú spoločne. Nemusíte byť fanúšikmi starej hudby či východnej spirituality, aby vás ich sústredený ponor do improvizácie či minimalizmu oslovil.
Referenčný web Pitchfork tasí pri ich aktuálnej platni Melodies in the Sand oslavných osem bodov z desiatich. Po takmer štyridsiatich rokoch tvorby sa Havlovci definitívne etablovali v zornom poli svetového publika. Ako to znie naživo, môžete zažiť na ich koncertoch v Liptovskom Mikuláši a Banskej Štiavnici.
Vaše životy sú takmer úplne naplnené hudobnou tvorbou a hraním. Prečo sa práve hudba stala vaším výrazovým prostriedkom? Čo vás k nej pritiahlo a udržalo si vás?
Hudba je pre nás tým najprirodzenejším spôsobom komunikácie so svetom. Máme radi etnickú, prírodnú hudbu, v zahraničí o nás často píšu, že vychádzame z ľudovej hudby. Tá je nám blízka jednoduchosťou, čistotou. Inšpiráciou pre nás bola aj stará hudba, hlavne ranobaroková, ktorá bola výrazne duchovná.
A tiež hudba minimalistická, ktorá používa len pár tónov a postupným opakovaním a len malými zmenami pôsobí na poslucháčov meditatívne. Ako keď sa opakujú mantry a to vedie k upokojeniu mysle. Radi pracujeme s farbou nástrojov. Hudbu vnímame skoro ako maľovanie, slák sa stáva štetcom. Slovo, zvuk, farba, ticho – všetko sa stáva jedným.
Tvorbe a hraniu sa spoločne venujete už vyše tridsaťpäť rokov. Ako si túto symbiózu predstaviť? Sú vaše vnútorné svety natoľko prepojené, že si pri hraní vždy hneď rozumiete? Alebo ide o vzájomné nalaďovanie sa a dopĺňanie toho druhého?
Od začiatku vnímame
