Denník N

Vedecká gramotnosť nie je len o faktoch

ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR

Vedecká gramotnosť nie je izolovaná od iných presvedčení, či už politických, náboženských alebo morálnych. Popieranie globálneho otepľovania alebo evolúcie obyvateľov nie je výsledkom výhradne neznalosti.

Skoro každý človek v Spojených štátoch vie, že svetlo je rýchlejšie ako zvuk, ale iba zhruba tretina súhlasí s evolúciou. Ako si takéto dramatické rozdiely v odpovediach na vedecké otázky vysvetliť?

Minulý týždeň vyšli najnovšie výsledky o vedeckej gramotnosti americkej populácie. Prieskum realizoval Pew Research Center, robili ho na vzorke viac ako 3200 dospelých ľudí.

Test obsahoval dvanásť otázok. Na niektoré z nich odpovedali ľudia veľmi dobre – najviac, až 86 percent ľudí vedelo, že zemské jadro je najhorúcejšou vrstvou Zeme. Odlíšiť astronómiu od astrológie (pseudoveda) dokázalo správne 73 percent ľudí. Naopak, najmenej – len 34 percent ľudí – správne povedalo, že vo vyšších nadmorských výškach vrie voda pri nižšej teplote.

V priemere ľudia odpovedali správne na 7,9 otázky (z 12), šesť percent ľudí na všetky. Viac sa darilo mužom ako ženám, najlepšie ľuďom s postgraduálnym vzdelaním.

Žili ľudia vtedy, keď dinosaury?

Podľa staršieho výskumu z roku 2008 od Jona Millera, riaditeľa Medzinárodného centra pre vedeckú gramotnosť na univerzite v Michigane, 86 percent Američanov správne uviedlo, že svetlo je rýchlejšie ako zvuk, 67 percent, že Zem obehne Slnko za jeden rok a 54 percent, že elektróny sú menšie ako atómy.

Ale len 37 percent z nich súhlasilo s pravdivým tvrdením, že „ľudia, tak, ako ich poznáme dnes, sa vyvinuli zo skorších druhov zvierat“ a 30 percent s tým, že „vesmír začal veľkým treskom“. Až 53 percent si myslelo, že „ľudia kedysi žili v rovnakom čase ako dinosaury“.

Otázkou je, čo vyvoláva také zásadné rozdiely v jednotlivých odpovediach. Vyučuje sa kozmológia (náuka o vzniku, vývoji a budúcnosti vesmíru) a evolučná biológia menej ako iné vedné odbory, že v nich ľudia dosahujú horšie výsledky, alebo tu do hry vstupuje niečo iné?

Odmietli klimatické zmeny kvôli svojej komunite

Že v prípade týchto otázok nejde len o vedeckú gramotnosť, ukázal Dan Kahan z Yale a jeho tím v štúdii z roku 2012. Autori v nej zistili, že presvedčenia ľudí, v tomto prípade o klimatických zmenách, nesúviseli výhradne s ich vedeckými znalosťami či so schopnosťou spracovávať kvantitatívne informácie, pretože ich do veľkej miery určovali hodnoty komunity, s ktorou sa identifikovali.

Inými slovami, ak boli ľudia členmi takej spoločnosti, v ktorej sa napríklad dosah človeka na globálne otepľovanie alebo evolúcia popierali, odmietli ich aj oni – nie preto, že by o nich nemali dostatok informácií, ale proste preto, že tým vyjadrili spolupatričnosť so skupinou, do ktorej patrili.

Krém na vyrážky a zákaz nosenia zbraní

Ako veľmi sa naša identita premieta do každodenných rozhodnutí, ukázali Kahan a jeho tím v inom článku z roku 2011. Ľudia dostali za úlohu hodnotiť výsledky fiktívnej vedeckej štúdie. Texty, ktoré dostali, boli rovnaké, až na to, že v jednom prípade posudzovali „nový krém na liečbu vyrážok“ a v druhom „zákon o zákaze nosenia zbraní na verejnosti“.

Ukázalo sa, že zatiaľ čo v prvom prípade sa hodnotenia výsledkov demokratmi a republikánmi podobali, v druhom prípade sa rozišli. V Spojených štátoch je téma zbraní veľmi citlivá a rozdeľuje ľudí podľa ich príslušnosti k jednej alebo druhej politickej skupine.

Ide o identitu

Inými slovami, keď prišla na rad téma, ktorou deklarujeme svoju identitu, ako je to v prípade zbraní, išla matematika bokom a prednosť dostalo vyjadrenie totožnosti s tou alebo onou komunitou.

Podľa Kahana preto odpoveď jedinca v prieskume, že človek nie je produktom evolúcie, nie je meradlom vedeckej gramotnosti. „Je to výraz našej identity,“ povedal pre Atlantic.

Vidíme, že fakty nežijú izolovane, pretože na ne vplývajú aj iné faktory, napríklad morálka. Napríklad v americkom štáte Utah je prakticky nemožné nehlásiť sa k mormónskej viere; opak by de facto znamenal „sociálnu samovraždu.“

Odmietanie evolúcie obyvateľov tohto štátu preto nie je výsledkom výhradne neznalosti, pretože sa na ňom podieľajú aj iné vplyvy, napríklad sociálne tlaky, ktoré nás nútia byť konformní so skupinou, v ktorej žijeme.

Vedecká gramotnosť nie je oddelená od iných presvedčení, či už politických, náboženských, morálnych alebo iných. „Sú to tieto presvedčenia spolu, nie vedecké presvedčenia osamote, ktoré formujú naše rozhodnutia a angažovanosť v občianskom živote,“ vraví psychologička Tania Lombrozo z Berkeley pre NPR.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie