Denník N

Čo Kalinčiak zámerne vynechal z Reštavrácie. Turčianska stolica v 19. storočí

Budova Matice slovenskej v Martine na kresbe Adama Slowikowského. Zdroj – Literárny archív SNK Martin/Igor Dobrovolný
Budova Matice slovenskej v Martine na kresbe Adama Slowikowského. Zdroj – Literárny archív SNK Martin/Igor Dobrovolný

Turčianska stolica sa od jesene 1848 stala najdôležitejšou bázou slovenského národného hnutia.

Autor je historik. Text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Koncom novembra 1874 blúdil ulicami Budapešti starý muž so zmäteným pohľadom. Hoci sa ho rodina snažila ustrážiť, predsa v nepozorovanej chvíli ušiel a hodil sa do Dunaja. Z rieky ho síce vytiahli, jeho organizmus však ľadovú vodu a štipľavú novembrovú zimu nevydržal – o niekoľko dní neskôr muž zomrel. Jeho smrť vyvolala pozornosť mnohých, keďže József Justh bol nielen poslancom parlamentu, ale aj predsedom frakcie parlamentnej strany.

Málokto však vie, že tento politik okrem toho, že po desaťročia riadil osudy Turčianskej stolice, bol aj jednou z kľúčových postáv slovenského národného hnutia – jeho príbeh dokonca čiastočne inšpiroval aj zrod jedného z najvýznamnejších dobových slovenských románov.

„… nohy až po kolená zoderieš, predsa Záhorskú stolicu nenájdeš…“

Ján Kalinčiak vo svojom dobre známom románe Reštavrácia zobrazuje neraz komický predvolebný boj dvoch zemianskych rodov na území jednej stolice. V príbehu,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Martine

Slovensko

Teraz najčítanejšie