Posledný prípad z Bosny sa uzavrel. Ratko Mladič je vinný, odvolací súd mu potvrdil doživotie

Od konca vojny v Bosne a Hercegovine prešlo skoro 26 rokov, no až teraz sa môže pomaly uzavrieť. V utorok sa v Haagu skončil posledný otvorený prípad na medzinárodnom súde: obvinenia voči generálovi bosnianskych Srbov Ratkovi Mladičovi.

Odvolací súd potvrdil verdikt z roku 2017. Generál Ratko Mladič, dnes 78-ročný muž so zdravotnými problémami, je právoplatne vinný v 10 z 11 bodov obžaloby. Je spoluzodpovedný za genocídu v Srebrenici, kde v roku 1995 zabili jeho vojaci zhruba 8-tisíc bosnianskych chlapcov a mužov.

Išlo o najväčší masaker v Európe od konca druhej svetovej vojny.

„Odvolací výbor odmieta opodstatnenie Mladičovho odvolania,“ povedala podľa Balkaninsight predsedajúca sudkyňa zo Zambie Prisca Matimba Nyambe.

V jednom bode nevinný

Mladič je podľa súdu vinný aj v piatich bodoch zločinov proti ľudskosti a štyroch bodoch vojnových zločinov. Ide o vraždy, prenasledovanie, nezákonné útoky na civilistov, deportácie či to, že držal holandských vojakov OSN v Srebrenici ako rukojemníkov.

Podobne ako v prvostupňovom rozsudku päťčlenný senát v jednom bode Mladiča oslobodil. Potvrdil, že nie je dostatok dôkazov, aby sa prenasledovanie a vraždy moslimov v bosnianskych dedinách v roku 1992 dali charakterizovať ako genocída.

Pre Mladiča to však nič nemení. Dostal doživotie a do konca života skončí za mrežami. Vypočul si rovnaký trest a je uznaný vinným z rovnakých zločinov ako jeho politický partner prezident Republiky Srbskej počas vojny Radovan Karadžič. Ten si odpykáva doživotný trest a začiatkom mája oznámili, že ho premiestnia do väzenia v Británii.

„Je načase prijať pravdu. Mladič sa zaradil medzi najznámejších vojnových zločincov v moderných dejinách. Cielene využil svoje vojenské velenie na to, aby útočil, zabíjal, mučil, znásilňoval a vyháňal nevinných civilistov z jediného dôvodu: pre ich etnicitu a náboženstvo,“ povedal po verdikte prokurátor Serge Brammertz.

Verdikt komentoval aj americký prezident Joe Biden.

“Spravodlivosť a zmierenie sú základom mieru a stability v budúcnosti. Dnešné rozhodnutie je dôležitým potvrdením, že to je možné. Úprimne dúfam, že lídri v regióne budú rešpektovať tento rozsudok a posilnia jeho dôležitosť pre vládu zákona,“ povedal vo vyhlásení.

Skrýval sa u bratranca

Prvé obvinenie voči Mladičovi padlo len pár týždňov po udalostiach v Srebrenici v júli 1995. Ratko Mladič bol vtedy tri roky najvyšším vojenským veliteľom Srbov v Bosne.

A hoci o rok neskôr bol na neho vydaný medzinárodný zatykač, slobodu si užíval až do mája 2011. Vtedy ho skoro ráno zatkla srbská polícia v dedine Lazarevo vo Vojvodine, kde sa skrýval v dome svojho bratranca. Na rozdiel od Radovana Karadžiča, ktorý sa v prestrojení za ľudového liečiteľa roky schovával na sídlisku v Belehrade, Mladič svoj výzor nezmenil.

Krátko nato ho vydali do Haagu. Srbsko si tak splnilo svoju „domácu úlohu“, aby sa mohlo posunúť na ceste do Európskej únie.

Mladič patril medzi najvyššie postavených Srbov obvinených na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu. Počas jeho procesu, ktorý trval 530 dní, predvolali skoro šesťsto svedkov a zdokumentovali takmer 10-tisíc dôkazových materiálov.

Verdikt v prvostupňovom procese si vypočul v novembri 2017, podľa neho bol vinný v 10 z 11 bodov obžaloby a dostal doživotie.

Mladič a jeho právnici sa voči rozsudku odvolali, podobne aj hlavný prokurátor Serge Brammertz, ktorému sa nepáčil jediný oslobodzujúci verdikt.

Mladič počas odvolacieho procesu namietal trojicu sudcov v senáte, ktorých napokon vymenili. Odvolací proces naťahovali zdravotné problémy dnes 78-ročného muža aj pandémia covidu.

„Počas celého procesu obhajoba poukazovala na to, že Mladičovo zdravie sa zhoršuje a že riskuje smrteľnú porážku,“ napísal srbský portál N1.

Obhajoba chcela, aby sa zistilo, či je spôsobilý pokračovať v procese. Podľa N1 lekári uznali, že jeho zdravotný stav je uspokojivý a pod kontrolou a že dostáva potrebnú lekársku starostlivosť.

Pre mnohých hrdina

Mladič podľa BBC počas odvolacieho procesu útočil na súd aj prokurátora. Súd nazýval dieťaťom západných mocností. Tvrdil, že v čase vraždenia v Srebrenici nebol v oblasti.

„Mladič viedol operáciu v Srebrenici. Využil jednotky pod svojím velením, aby popravili tisícky mužov a chlapcov,“ povedala podľa BBC ešte pred rozsudkom prokurátorka Laurel Baigová.

Rozdielne názory na Mladiča sú aj v samotnej Bosne. Pre mnohých Srbov zostáva hrdinom. “Nemôžem uznať žiaden rozsudok. Pre mňa a pre srbský národ je ikona,“ povedal pre AP srbský vojnový veterán Milije Radović.

Iný názor mali vdovy a matky zo Srebrenice, ktorých mužov a deti v júli 1995 zabili Mladičovi vojaci.

„Znamená to pre nás veľa, lebo vieme, že došlo ku genocíde, že spáchali genocídu. Vždy to popierli, teraz to nemôžu popierať, celý svet vidí, čo sa stalo, čo spáchali,“ povedala pre Balkainsight Refija Hadzibulićová, matka jednej z obetí v Srebrenici.

Databáza masových hrobov

Portál Balkaninsight krátko pred záverečným verdiktom zverejnil databázu masových hrobov na území bývalej Juhoslávie. Nazvali ju Trpká zem a ide o prvý podobný projekt. Pokrýva územia súčasnej Bosny, Chorvátska a Kosova.

“Jedným z cieľov bolo vytvoriť zdroj faktických informácií a údajov o jednom z najsystematickejších ututlaní vojnových zločinov v nedávnej histórii,“ povedala pre portál Nejra Mulaomerovićová.

Identifikovali viac ako 60 miest. Pri každom je zapísané, koľko pozostatkov osôb tu našli a kedy sa exhumovali. V 42 najväčších masových hroboch sa našli telá asi 10-tisíc ľudí.

„Iba 12 z nich je označených tabuľami, ktoré hovoria, čo sa tu stalo počas vojny. Na iných miestach sú hroby skryté, zem využívaná na poľnohospodárstvo alebo predaná. Na mnohých miestach príbuzným vojnových obetí nedovolia usporiadať ani spomienkové slávnosti,“ napísala na Twitteri regionálna riaditeľka Balkaninsight Marija Ristićová.

In the last couple of months, we traveled around the region to film more than 60 mass grave locations.

Ahead of Ratko Mladic's verdict, we published a database of the largest gravesites that includes photos, videos, archive, 3D imagery, docs https://t.co/YXhLJcQt65 pic.twitter.com/dmVdtgIitP

— Marija Ristić (@Marien__R) June 3, 2021

A hoci Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu skončil v roku 2017 a utorkový rozsudok nad Mladičom je posledným doklepnutím jeho existencie, zločinmi kosovských Albáncov v rokoch 1998 a 1999 sa zaoberá špeciálny súd v Haagu, ktorý vznikol iba pred pár rokmi.

Medzi obvinenými je aj bývalý premiér a prezident Hashim Thaci.