Svetový newsfilter: Európu už prestáva baviť, že je rukojemníkom Maďarska

Odporúčanie redakcie: Podporte Napunk, aby sme mohli priniesť exkluzívny obsah o kľúčových voľbách v Maďarsku vrátane knihy rozhovorov o Orbánovom režime.

Dobrý deň,

nie je žiadnym tajomstvom, že vzťahy medzi Bruselom a Budapešťou nie sú ideálne. Vláda Viktora Orbána kritiku EÚ pravidelne využíva v domácej politike.

V posledných týždňoch sa však viac hovorí o tej zahraničnej, kde Maďarsko dalo najavo, že má blízko k Číne a narušilo európsku jednotu.

O tom, čo s tým chce robiť Nemecko, sa dočítate v Svetovom newsfiltri. Okrem toho píšeme, ako si stredoamerický diktátor chce ukradnúť voľby a ako málo stačí na vypnutie Twitteru v Nigérii.

Európa: Prinesie maďarské veto zmenu v EÚ?

Nemecko by chcelo zmeniť spôsob, akým sa v Európskej únii rozhoduje o zahraničnej politike. Vedie ho k tomu správanie Maďarska, ktoré v uplynulých mesiacoch viackrát zablokovalo spoločný európsky postup.

O čo ide: Zahraničná politika je jednou z oblastí, kde členské štáty Únie rozhodujú jednohlasne. Znamená to, že so spoločným vyhlásením k dianiu v zahraničí musia súhlasiť všetci.

To isté platí aj pri sankciách.

Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo EÚ často na udalosti v zahraničí reaguje pomalšie či slabšie, ako by sa patrilo na zoskupenie, ktoré chce byť silným medzinárodným hráčom.

Zladenie záujmov 27 štátov si vyžaduje veľa vyjednávania, kompromisov a vysvetľovania. A to preto, že vnímanie hrozieb a priorít zahraničnej politiky sa líši podľa toho, kde sa pýtate – pobaltské štáty a Poľsko sa zameriavajú najmä na Rusko, no logicky ich bude menej zaujímať Latinská Amerika alebo sever Afriky, ktorý je dôležitý napríklad pre Španielov.

Čo chcú zmeniť: Debata o tom, že rozhodovanie o zahraničnej politike by sa malo zmeniť, sa už v minulosti viackrát otvárala. Želali by si to aj viacerí poprední predstavitelia EÚ.

Zatiaľ to však vždy skončilo pri debate a ukázalo sa, že tento plán je nepriechodný, pretože niektoré štáty sa nechcú vzdať práva vetovať spoločný postup.

Sčasti sa to dá pochopiť, pretože naozaj majú rôznorodé záujmy a veto sa dá využiť aj ako páka pri vyjednávaní.

V poslednom čase to však Maďarsko začalo využívať tak často a pri pomerne jednoznačných záležitostiach, až to naštvalo nemeckého ministra zahraničných vecí.

Heiko Maas povedal, že EÚ sa musí zbaviť veta – napriek tomu, že aj Nemecku potom bude hroziť, že ho ostatné štáty prehlasujú.

Heiko Maas má problém s tým, ako sa Maďarsko správa pri rozhodovaní o zahraničnej politike. Foto – TASR/AP

Prečo teraz: Maas priamo nemenoval Maďarsko, no je jasné, že keď hovorí o rukojemníkoch a blokovaní spoločnej zahraničnej politiky, na mysli má najmä Orbánovu vládu. Jeho štátny tajomník to dokonca pred týždňom na Twitteri napísal úplne otvorene.

Maďarsko zablokovalo spoločné vyhlásenie, v ktorom EÚ kritizovala Čínu za to, ako sa správa v Hongkongu. Okrem toho sa postavilo proti spoločnej výzve na zastavenie bojov medzi Izraelom a Palestínou.

A nesúhlasí ani s obchodnou dohodou so 79 štátmi z Afriky, Karibiku a pacifickej oblasti. Ako inak, argumentuje najmä obavami z migrácie.

Orbán Maasovi odkázal, že podobné deklarácie aj tak nemajú zmysel a že skutočná zahraničná politika sa robí inak.

Šanca, že by sa zmenili pravidlá pri hlasovaní, je však malá. Museli by s tým totiž súhlasiť všetky členské štáty. Tešiť sa z toho môžu Rusko a Čína, ktorým stačí mať v Únii jedného spojenca, u ktorého vedia zalobovať za veto pri témach, ktoré ich zaujímajú.

Severná Amerika: Bidenova vláda sa pri migrácii zapotí

Kamala Harrisová má za sebou prvú zahraničnú cestu vo funkcii viceprezidentky. Dostala ťažkú úlohu, na dva dni išla do strednej Ameriky, kde sa mala zaoberať migráciou.

Čo sa stalo: Prvé mesiace mandátu prezidenta Bidena sa niesli v znamení vysokého počtu migrantov, ktorí sa snažia dostať cez mexicko-americkú hranicu. V apríli polícia zadržala 180-tisíc ľudí, najviac od začiatku tisícročia.

Aj preto je migrácia jednou z oblastí, kde Biden nemá väčšinovú podporu medzi voličmi.

Pred nástupom do úradu sľuboval, že sa k migrantom bude správať lepšie a prinesie systematické riešenia.

Biden zatiaľ zastavil stavbu Trumpovho múru na hranici s Mexikom, ukončil aj cestovné zákazy pre občanov 14 prevažne moslimských štátov a zjemnil pravidlá pri deportáciách.

Kamala Harrisová navštívila Guatemalu a Mexiko. Foto – TASR/AP

Dôležitá návšteva: Jednou z hlavných téz Bidenovej vlády je, že Spojené štáty sa majú viac zaujímať o príčiny migrácie a pomôcť pri ich riešení.

To bol aj cieľ Harrisovej návštevy v Guatemale a Mexiku. USA sľubujú strednej Amerike finančnú pomoc, investície aj programy na boj proti korupcii, prevádzačstvu a pašovaniu drog.

Nie je to nič nové – o riešenie príčin migrácie sa Biden snažil ešte ako viceprezident. Úspechy boli premenlivé a to isté sa dá očakávať aj počas jeho prezidentského mandátu.

Ostaňte doma: Plány na spoluprácu zatienila počas Harrisovej návštevy iná vec. Americká viceprezidentka počas prejavu v Guatemale odkázala migrantom, aby do USA neprichádzali ilegálnymi a nebezpečnými cestami.

Podľa Harrisovej migrantov v Amerike privítajú, no majú prísť legálne.

Harrisová za to čelila kritike hneď z viacerých dôvodov. Prvým je, že niektorí ľudia skrátka nemajú na výber – boja sa o život, hrozí im politická perzekúcia, prípadne prišli o všetko v dôsledku prírodnej katastrofy.

Ako viceprezidentke pripomenuli aj v jej vlastnej strane, cesta k mexicko-americkej hranici je veľmi nebezpečná, no ak ju niekto zvládne, na hranici potom môže požiadať o azyl legálne.

Tretím problémom je, že Harrisová v roku 2019 ako prezidentská kandidátka kritizovala Trumpa za to, že migrantom odkazuje, aby sa vrátili tam, odkiaľ prišli. Teraz však v Guatemale použila takmer rovnaké slová ako pred troma rokmi jej predchodca Mike Pence počas návštevy Brazílie.

Latinská Amerika: Ďalší autoritársky líder si ide ukradnúť voľby

Autoritársky prezident Nikaraguy Daniel Ortega sa začal pripravovať na jesenné voľby. V krajine, kde sa už dávno nedalo hovoriť o slobodnej politickej súťaži, sa rozpútali ďalšie čistky.

O čo ide: Ortega má 75 rokov a k moci sa dostal ešte v 80. rokoch, keď bol jednou z hlavných postáv nikaragujskej revolúcie.

Potom strávil takmer dve desaťročia v opozícii, no v roku 2007 sa začal jeho ďalší prezidentský turnus. A tentoraz Ortega spolu so svojou manželkou, ktorá je viceprezidentkou, robí všetko preto, aby z úradu už nemusel nikdy odchádzať.

Útočí na aktivistov, médiá aj opozíciu. Keďže v novembri budú v krajine parlamentné aj prezidentské voľby, Ortegova snaha je čoraz intenzívnejšia.

Čo urobil: Ešte koncom mája volebná komisia zrušila dve opozičné strany. Jednu oficiálne preto, lebo sa vzdialila od svojich biblických hodnôt.

Okrem toho parlament prijal volebnú reformu, ktorá zakazuje účasť medzinárodných pozorovateľov a bráni kandidovať ľuďom, ktorých štát považuje za zahraničných agentov.

Organizácia Human Rights Watch preto upozornila, že Ortega je pripravený ukradnúť voľby. Potvrdzujú to aj jeho ďalšie kroky.

Začiatkom júna polícia zadržala opozičnú prezidentskú kandidátku a novinárku Cristianu Chamorrovú. Tá je dcérou bývalej prezidentky, ktorá pred 30 rokmi vo voľbách porazila Ortegu.

Čo bude ďalej: Pri Chamorrovej to však neskončilo. Polícia zadržala aj ďalších troch opozičných politikov, ktorí sa vo voľbách mohli postaviť Ortegovi.

Americké ministerstvo zahraničných vecí preto vo svojom vyhlásení Ortegu označilo za diktátora. Podľa USA by mala nasledovať silná medzinárodná odpoveď.

Ortegovi to však zrejme nebude prekážať. Už teraz čelí európskym aj americkým sankciám. Využíva to na propagandu a prepojenie na zahraničie je aj jedným z argumentov pri zatýkaní opozičných lídrov.

Ťažko si predstaviť, že by ho to vychýlilo z jeho cesty, ktorá smeruje k ďalšiemu päťročnému prezidentskému mandátu. Zmeniť by to zrejme mohli iba masové demonštrácie.

Tie však už Ortega zažil v roku 2018, tvrdo ich potlačil a ešte viac sa zabetónoval vo funkcii.

Afrika: V Nigérii idú proti Twitteru

V Nigérii vypli Twitter. Stačilo na to málo – jeden zmazaný príspevok prezidenta.

Čo sa stalo: Prezident Muhammad Buhari na Twitteri zverejnil príspevok, v ktorom sa vyhrážal separatistom obvineným z útokov na vládne budovy.

Ide o skupinu, ktorá chce nezávislosť štátu Biafra. Tam na konci 60. rokov minulého storočia prebiehala občianska vojna, počas ktorej zomrel približne milión ľudí. Bojoval v nej aj Buhari.

Občiansku vojnu spomenul vo svojom príspevku, ktorý Twitter vyhodnotil ako neprijateľný a zmazal ho. Sociálna sieť navyše prezidentov účet zablokovala na 12 hodín.

Zákaz na neurčito: Separatisti vinu za útoky na policajné stanice odmietajú. Prezident si zas nemyslí, že by napísal niečo, za čo by ho Twitter mal trestať.

Nigéria preto sociálnu sieť zablokovala. Zatiaľ na neurčito. Vláda to vysvetľuje tak, že platforma sa zneužíva na podvratné aktivity, ktoré ohrozujú nigérijský štát.

Zákaz však nefunguje tak, ako si predstavovali.

Umlčali aj seba: Obyvatelia Nigérie ho obchádzajú vďaka VPN sieťam a Twitter používajú aj naďalej, hoci riskujú, že štát ich za to potrestá.

Aktivisti však upozorňujú, že vláda takto škodí aj sama sebe. Twitter je v Nigérii veľmi populárny a tým, že ho vypol, štát prišiel o dôležitý komunikačný kanál.

Zaujímavé je, že Buhariho podporil Donald Trump, ktorý chváli krok nigérijskej vlády. Nasledovať by ho podľa amerického exprezidenta mali aj ďalšie štáty, pretože Twitter a Facebook idú proti slobode slova.

Ázia a Austrália: Kde sa žije najlepšie? V Austrálii a na Novom Zélande

Viedeň už nie je najlepším mestom na život. V rebríčku, ktorý zostavuje časopis The Economist, ho po troch rokoch na prvom mieste nahradil novozélandský Auckland.

O čo ide: Economist vyhodnocuje päť oblastí – stabilita, zdravotníctvo, kultúra a životné prostredie, vzdelanie a infraštruktúra.

Zo 140 miest získal najviac bodov Auckland. Na druhom mieste je japonská Osaka, tretí je austrálsky Adelaide.

Austrália a Nový Zéland majú v prvej desiatke dokopy až šesť miest. Autori rebríčka netaja, že za to môže najmä covid.

Najlepšie a najhoršie mestá na život. Zdroj – The Economist

Čo im pomohlo: Oba štáty mali počas pandémie výhodu v tom, že sú ostrovmi, respektíve kontinentom. To neznamená, že sa im koronavírus vyhol. Na to, aby zabránili takým silným vlnám, aké zažíva prakticky celý zvyšok sveta, však stačili kratšie a lokalizované lockdowny.

Spolu s uzavretím hraníc a prísnou karanténou.

Mnohým európskym mestám pandémia výrazne znížila hodnotenie v oblasti zdravotníctva. Napríklad Hamburg sa prepadol z 13. až na 47. miesto. Pokles zaznamenala aj Bratislava, ktorá je na 77. mieste.

Kde je to veľmi zlé: Analytici Economistu už teraz vravia, že pandemická situácia a miera zaočkovania proti covidu bude dôležitým faktorom pri zostavovaní rebríčkov aj v budúcich rokoch.

Do úvahy brali aj to, ako štáty zvládali pandémiu a čo to znamenalo pre individuálne životy ľudí. Preto je logické, že krajiny, ktoré veľkú časť uplynulého roka strávili v lockdowne, sú v rebríčku nízko.

Samostatnou kapitolou sú mestá, ktoré obsadili tie najnižšie priečky. V tých je život dlhodobo zlý a pandémia to iba zhoršila. Najhoršie sa v rebríčku umiestnil sýrsky Damask, o priečku vyššie je Lagos v Nigérii.

Meno týždňa: Su Ťij

Bývalú barmskú líderku obvinili z korupcie. Nové obvinenie sa pridalo k tým, pre ktoré je od februára v domácom väzení. Hrozí jej až 15 rokov za mrežami.

Zadržali ju vo februári, keď sa po prevrate moci chopila vojenská junta. Pri demonštráciách, ktoré nasledovali, zomrelo viac ako 800 ľudí. Režim zadržal aj desiatky novinárov, ktorí informovali o situácii v krajine.

V sobotu sa preto po celom svete budú konať podujatia, ktorých cieľom je prejaviť solidaritu s Mjanmarskom. Jedno z nich bude aj na Slovensku.

Foto týždňa

Joe Biden prvýkrát ako prezident USA priletel do Európy. Najprv navštívil Britániu, v Európe ho čaká samit G7, NATO aj stretnutie s Vladimirom Putinom. Lajtmotívom jeho prvej zahraničnej cesty je návrat Ameriky na medzinárodnú scénu.