Denník N

Príležitosť Bratislavy na rozvoj má hnedú farbu

Budova sila v dnes už nefunkčnom závode Palma v Bratislave, zdroj: Corwin
Budova sila v dnes už nefunkčnom závode Palma v Bratislave, zdroj: Corwin

Schátralé miesta lákajú kriminalitu a zvyšujú stres. Tie zelené a upravené naopak zdravie chránia. Mestá po celom svete tak spúšťajú závod o revitalizáciu brownfieldov.

Výskumy z americkej Filadelfie ukazujú, že zanedbané a rozpadnuté miesta, akými sú napríklad početné brownfieldy bývalých fabrík, výrazne zhoršujú socio-ekonomickú situáciu v meste. Ich revitalizácia a „zazelenenie“ však vedie k zníženiu vandalizmu, násilia a stresu v okolí, ako aj v znižovaní vplyvu klimatických zmien.

Bývalé nákladné nádražie Praha – Smíchov je príklad typického brownfieldu. Miesto, ktoré stratilo svoj pôvodný význam, spustlo a s ktorého obnovou v pôvodnej funkcii už nikto nepočíta. Čo s ním? Vďaka aktívnej spolupráci mesta a developerov sa zmení na novú, živú lokalitu s bývaním, službami a množstvom zelene, čím výrazne zvýši kvalitu života v okolitom meste.

Vzniknú nové školy, peší bulvár, cyklochodníky a pribudnú tisíce pracovných miest. Lokalitu charakterizuje vynikajúca dostupnosť pomocou MHD, ktorej infraštruktúru stačí zmodernizovať. „Vďaka kombinácii obytnej funkcie a pracovných príležitostí, kvalitného verejného priestoru a prítomnosti zelene, vznikne v Prahe 5 v podstate sebestačná štvrť“, uvádza o sebe developer Smíchov City.

Metropola Moravy Brno dostane nové vlakové nádražie. Princípy a predstavy významnej revitalizácie už nefunkčného koľajiska, rekonštrukcie nevyužitých budov, ale aj vznik celej novej štvrte bude zastrešovať Kancelář architekta města Brno, realizáciu však nechá na súkromných investorov. Doplnia ju bulvár a služby, no prevahu by mala mať funkcia bývania, ktorá má do lokality priniesť život. Samozrejmosťou je dostatok zelene, ktorú ešte podporia vegetačné strechy. Pusté miesto sa tak stane plnohodnotnou časťou mesta a ponúkne nové možnosti na život, zábavu aj prácu. A to v tesnej blízkosti centra, ale aj kvalitnej siete MHD.

Šlo by to aj v Bratislave

Aj u nás sú skvelé príležitosti na rozvoj brownfieldov. Areál bývalej fabriky na rastlinné oleje Palma je príkladom priestoru zrelého na revitalizáciu. Developer CORWIN už avizoval svoj zámer spolupracovať s mestom na jeho regenerácii. Do nej chce zapojiť aj štúdiá A1 Respect a Collegium, s ktorými už v minulosti úspešne revitalizoval bývalú tabakovú továreň, dnes komplex Blumental na Radlinského ulici.

Podoba Blumentalu pred revitalizáciou, zdroj: Corwin
Bratislavský Blumental po revitalizácii bývalého brownfieldu priniesol aj priestor pre stretávanie sa ľudí na úplne novom námestí Mateja Korvína, zdroj: Corwin

Na pomoc si dokonca povolal aj svetoznáme štúdio Gehl Architects. To stojí napríklad za pretvorením Times Square v New Yorku, revitalizáciou dánskej štvrte Trælasten, či regeneračnom pláne mesta Christchurch. Aj v prípade Palmy pripravujú urbanistickú štúdiu revitalizácie zanedbanej zóny založenej na princípoch udržateľnosti, podpore komunít a tvorbe mesta pre ľudí.

Na svoje oživenie čaká aj rozpadávajúci sa areál bývalej Palmy na Račianskej ulici v Bratislave, zdroj: Corwin

Podobne ako v Prahe a v Brne, je aj táto roky opustená lokalita priam predurčená na revitalizáciu, ktorá by pozdvihla celé svoje okolie. Jediné, čo tomu bráni, je neaktuálny územný plán. Ten tu stále počíta s priemyselnou výrobou, hoci je areál Palmy už dávno obklopený rezidenčnými zónami. Nahradením tohto brownfieldu funkčne zmiešanou štvrťou podobnou tým v Brne a Prahe by nielen pomohlo sceliť momentálne izolované lokality po oboch stranách pozemku, ale priblížilo by to Bratislavu k vybudovaniu tzv. mesta krátkych trás. Konceptu, ktorý predpokladá, že každý by mal mať prístup k všetkej potrebnej vybavenosti a službám 15 minút od svojho domova, čím sa výrazne redukuje dopravná záťaž v meste. Palma ho rovnako ako Smíchov a Trnitá dokáže plniť aj vďaka tomu, že je vynikajúco napojená na linky MHD či železnicu.

Prečo je práve kompaktnosť mesta kľúčová? Pretože inak sa rozrastá do ornej pôdy na okrajoch a vytvárajú sa nafúknuté suburbánne oblasti s poddimenzovanými službami a občianskou vybavenosťou. „Dôsledkom takejto suburbanizácie bez funkčnej prímestskej dopravy s dostatočnou kapacitou (napr. koľajovej dopravy) a bez zabezpečenia primeraných služieb a pracovných príležitostí je extrémny nárast individuálnej automobilovej dopravy pri presunoch za prácou a do škôl medzi Bratislavou a jej širokým okolím. Toto má negatívny vplyv nielen na dopravnú situáciu v meste, ale i na životné prostredie, klímu, ako aj na zdravie obyvateľov,“ konštatuje samotné hlavné mesto.

Takto to vyzeralo na mieste, kde vyrastá Guthaus, zdroj: Corwin
Guthaus premení bývalý zanedbaný a špinavý priemyselný pozemok na moderné a ekologické miesto pre život, zdroj: Corwin

Stovky ladom ležiacich hektárov

Riešením je využitie práve brownfieldov. Podľa urbanistickej štúdie, ktorú vypracovala Bratislava, je ich na jej území 630 hektárov. „Ich vhodne cielené využitie pre rozvoj mesta je jednou z najdôležitejších a najaktuálnejších územnoplánovacích úloh Bratislavy,“ uvádza. A práve Palma je na takýto rozvoj doslova predurčená. Jediné, čo je potrebné, je zmena územného plánu. Hoci magistrát na čele s primátorom Matúšom Vallom viackrát avizoval, že sa meniť bude, nateraz k odomknutiu rozsiahlych plôch brownfieldow nedošlo. Mnohé z nich však veľa času nemajú.

Pri strate priemyselnej funkcie budovy takýchto areálov len chátrajú, ich údržba je čoraz nákladnejšia a množstvo z nich sa postupom času jednoducho zrúti. Je preto kritické nájsť im novú funkciu kým to ešte statika umožní. Príkladom je industriálna Špitálka – strategický projekt mesta Brno, ktorý si dáva za cieľ premeniť teplárenský areál na Work and Live lokalitu. Rezidenčnú a pracovnú funkciu tu doplnia veľkorysé možnosti na trávenie voľného času. Korunu novej štvrti dá ikonická chladiarenská veža, ktorá sa má zmeniť na Event Hub a vyhliadkový bod. Nová funkcia tak zachráni pôvodnú budovu, ktorá stratila využitie. Aj tu je možné vidieť priamu linku na Palmu, v ktorej chce CORWIN mimo iných budov zachovať aj ikonické silo ako dominantu lokality a nájsť mu nové využitie.

Bo01 Malmö, Švédsko
Bo01 Malmö, Švédsko

Kam ďalej?

Inšpirácia, ako by rozvoj brownfieldov mohol vyzerať, ak by sa územný plán zmenil a nevyužité plochy získali nový impulz, sa dá hľadať nielen v Česku, ale aj iných krajinách.  Napríklad projekt Bo01, ktorý predstavuje obľúbenú obytnú štvrť bol súčasť prestavby bývalého priemyselného prístavu Västra Hamnen v meste Malmö.

No nemusíme chodiť až tak ďaleko, stačí sa pozrieť na viedenské Gasometer City, čo sú bývalé plynárenské zásobníky prerobené na eko housing. V postsocialistických krajinách môže za príklad slúžiť revitalizácia starého prístavu v Gdaňsku.

Gasometer City, Viedeň
Gasometer City, Viedeň

Aj na nás teda zostáva rozhodnutie, či stavať v meste, alebo zaberať ornú  pôdu v jeho okolí. Trend vo vyspelých krajinách je zrejmý – mestá sa rozvíjajú zvnútra, revitalizujú brownfieldy a tak sa chránia pred neustálym rastom intenzity dopravy, prinášajú vlastným obyvateľom lepšie a zdravšie prostredie, nové atraktívne služby a možnosti trávenia pracovného aj voľného času. Ponúkajú nielen kvalitnejší život v meste, zabraňujú nekonečnému rastu nehnuteľností, ale zároveň aj dávajú šancu na život historickým budovám. Regenerácia brownfieldov tak môže priniesť nielen množstvo nových výhod, ale môže aj zachrániť to dobré, čo sa v meste už nachádza.

Slovensko

Teraz najčítanejšie