Deti, ktoré sa hýbu, sú kreatívnejšie a bystrejšie. Ale telesná je len dvakrát za týždeň, hovorí športová psychologička
Siedmy diel podcastu Športová veda.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Štúdie nám hovoria, že pocit eufórie prichádza približne po dvadsiatich minútach po pohybovej aktivite. Už polhodina chôdze má vplyv na lepšie kognitívne schopnosti, hovorí Petra Pačesová z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Niektoré výskumy dokonca preukázali, že deti s aktívnym pohybom dosahovali lepšie kreatívne zručnosti, telesnej výchovy však máme na školách málo. „Je to veľká škoda, návyk hýbať sa budujeme u detí už v detstve,“ hovorí.
Šport však nie je oddychom pre všetkých. „Stačí si zapnúť televízny program, v ktorom sa ľudia snažia schudnúť. Pri nich o relaxačnom účinku nemôže byť ani reč,“ dodáva športová psychologička.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo má stres pozitívne vlastnosti;
- či potrebujú športovci pri zvládaní stresu tabletky;
- prečo sme leniví, hoci nám pohyb robí dobre;
- či si depresívny človek koleduje o zranenie;
- ako športovcom pomáha pred vyhorením.
Čo je to stres?
Aj keď sa výskumy často zaoberajú jeho negatívnymi dôsledkami, vôbec by som stres nevnímala ako niečo vyslovene negatívne. Z evolučného hľadiska nám umožňuje prežitie.
Čo sa nám odohráva v tele, keď sme v strese?
Ide o súhrn reakcií, ktoré prebiehajú na rôznych úrovniach. V tejto súvislosti musíme hovoriť o všeobecnom adaptačnom syndróme, ktorý prebieha v troch fázach. Začína sa to poplachovou fázou, keď sa stretneme so stresorom a prežijeme „prvotný šok”, že sa v našom tele niečo deje. Následne sa spustia mechanizmy sprevádzané hormonálnymi zmenami a tým sa mení schopnosť tela pripraviť sa na stresovú situáciu. Od toho sa odvíja základná reakcia – boj alebo únik. My ešte zvykneme pridávať ako ďalšiu reakciu stuhnutie.
Stav, keď nedokážeme urobiť nič…
Áno. Potom plynule prechádzame do rezistencie, ktorá je ďalšou fázou. Teraz sme už pripravení podávať výkon a čeliť stresorom. Ak však stresor pôsobí pridlho, prípadne je veľmi intenzívny, musíme prejsť do fázy vyčerpania. Prejavuje sa veľkou únavou, spánkom a v ojedinelých prípadoch smrťou.
Hovorili ste, že príroda nám dala stres, aby sme prežili. Ako si to máme predstaviť?
Naši predkovia museli loviť zver alebo utekať pred nebezpečenstvom, napríklad predátormi a prírodnými živlami. Práve stresová reakcia aktivizovala telo, prinútila ich konať a zabezpečila ich prežitie.
Naši predkovia boli v strese, aby prežili. Pociťujeme my ten istý typ stresu ako oni, ak sme ho zdedili?
Naši predkovia pociťovali skôr náhle návaly stresu. Jeho dnešná podoba je odlišná, veď poznáme rôzne typy psychologických stresorov, ktorými sa zaoberám ja osobne. Existujú však aj fyzické, sociologické a klimatické, ktoré vplývajú na naše zdravie.
A spomeňme každodenné stresory vyskytujúce sa počas dňa pomerne často. Nemusia byť nebezpečné ani významné, ale ak sa opakujú pravidelne, zaťažujú náš organizmus.
Predošlí hostia v Športovej vede viackrát hovorili o výbornej schopnosti nášho tela adaptovať sa napríklad na pohyb. Dokážeme sa adaptovať na stres, aby nám tak neškodil?
Ak by sme sa na stres adaptovali, stratili by sme to, čo nám dala príroda.
Teda schopnosť chrániť sa.
Na jednej strane áno, no z praxe viem, že športovcom mierne zvýšená úroveň stresu pomáha k lepším výkonom. Bola by škoda chcieť sa ho zbaviť. Podobné je to určite pri iných profesiách. Otázkou je, ako ho využiť, aby pracoval v náš prospech.
Ako potom dokážeme športovca namotivovať na jeho najlepší výkon v živote, ak je pred súťažou veľmi vystresovaný?
Je to otázka dlhodobej intervencie. Spoločne s klientom vytvárame pomyselný zásobník stratégií zvládania stresových situácií. Ak nastane taká situácia a my stratégiu musíme použiť, športovec už vie, ktorá z nich mu v konkrétnej situácie dokáže pomôcť.
Potrebujú športovci pri zvládaní stresu tabletky alebo iné doplnky?
S takým prípadom som sa ešte nestretla, vždy sa snažíme so športovcom pracovať na spomínaných stratégiách. Každý jedinec potrebuje individuálny prístup, ale existuje všeobecný základ, s ktorým musíme začať a následne ho prispôsobiť.
So stresom súvisí hormón kortizol. Jeho vysoká hladina má z dlhodobého hľadiska negatívne účinky na hipokampus, ktorý má významnú funkciu v súvislosti s pamäťou, ovládaním pocitov a pri orientácii v priestore. To znamená, že vystresovaný človek má horšiu pamäť?
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
