Denník N

Messi alebo Ronaldo? V Londýne sa volí ohorkami od cigariet, chráni sa tak príroda

Reprofoto – Twitter @olarssen
Reprofoto – Twitter @olarssen

V Londýne umiestnili kôš s otázkou, ktorú rieši asi každý fanúšik športu na svete: „Kto je najlepší hráč na svete?“ Volí sa zásadne ohorkami od cigariet. Vďaka tomu neskončia na ulici, ale v pripravenom koši.

Ľudia vymýšľajú stále nové spôsoby, ako nás „postrčiť“ k správaniu, ktoré je spoločensky žiaduce.

Nedávno sme informovali, že vo Švédsku vám pošlú sms, že krv, ktorú ste darovali, práve použili v prospech pacienta. Ľudia cítia vďaku, a to ich motivuje na to, aby krv darovali znova. Jednoduchá správa nás postrčí k opakovanému správaniu, ktoré pomáha druhým ľuďom.

Ľudia zo združenia Hubbub nenásilne upozorňujú na environmentálne témy. V Londýne vyvesili kôš s otázkou, ktorú rieši asi každý fanúšik športu na svete: „Kto je najlepší hráč na svete – Ronaldo alebo Messi?“

Volí sa zásadne ohorkami od cigariet. Vďaka tomu neskončia na ulici, ale v pripravenom koši, kde prejavíme svoju voľbu. A pritom sa naučíme, že ohorky nepatria na zem, ale do odpadkových košov.

Alebo môžete hlasovať, či Anglicko vyhrá šampionát v rugby a ktorý z londýnskych futbalových klubov zvíťazí v mestskom derby.

A post shared by Hubbub (@hellohubbub) on

Politika postrčenia

Stratégiu „postrčenia“ opísali pred pár rokmi ekonómovia Richard Thaler a Cass Sunstein v knihe Nudge. Ide o taký typ politiky, ktorá nás chce nasmerovať na rozhodnutia, ktoré sú pre nás alebo spoločnosť prospešné.

Človeku pritom neupierajú možnosť voľby, takže nie sú autoritatívne alebo diktátorské.

Inými slovami, krv darovať môžeme, ale aj nemusíme, ohorky na zem hádzať môžeme, ale aj nemusíme. Zároveň sme však postrčení k tomu, aby sme sa správali zodpovednejšie, či už k sebe, alebo druhým, v tomto prípade, aby sme darovali krv a odpadky hádzali do košov.

Politika „postrčenia“ vychádza zo znalostí o nedokonalostiach našej mysle, ktorá sa v mnohých ohľadoch správa iracionálne a obsahuje množstvo chýb, ktoré náš úsudok deformujú. Preto vzniká tlak na to, aby sme jej vytvárali určité mantinely, v ktorých sa môže rozhodovať, aby neskĺzavala do spoločensky škodlivých excesov.

Ide tiež o umelé povzbudzovanie prospešného a zodpovedného správania, pre ktoré by sme sa inak dobrovoľne nerozhodli.

behaviorálna ekonómia

Teraz najčítanejšie