Europoslankyňa Nicholsonová: Zo slovenskej politiky som znechutená, som na odchode (+podcast, video)
Na Slovensku sa stretáva pri bicyklovaní s nadávkami aj arogantným správaním vodičov. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová s cyklistami spustila petíciu za zvýšenie bezpečnosti cyklistov aj chodcov.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Po tragickej nehode cyklistu Andriána Babiča sa rýchlo rozbehla petícia za zmeny vo vzťahu vodičov a cyklistov. V petičnom výbore je aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Petíciu podpísalo už 16-tisíc ľudí, čo znamená, že vláda by sa ňou mala zaoberať. V rozhovore europoslankyňa, ktorá žije v Bratislave i Bruseli, hovorí:
- v čom je iná cyklistika na Slovensku a v Belgicku;
- prečo sa nedarí zvyšovať ochranu cyklistov na cestách a aké kolízie najčastejšie vznikajú na cestách;
- o svojej politickej budúcnosti po odchode z SaS
- a ako hodnotí Igora Matoviča a Richarda Sulíka.
V čom je rozdiel, keď bicyklujete na Slovensku a keď ste v Belgicku?
V bezpečnosti, kultúre šoférovania a správania sa na cestách. Keď sme sa pred dvomi rokmi presťahovali do Bruselu, zvyšovanie bezpečnosti cyklistov na cestách bola jedna z mojich agiend. Okamžite ma kontaktovala európska cyklokoalícia. Mali sme rokovania, ako ešte zvýšiť bezpečnosť na cestách v rámci Európskej únie. Keď som sa okolo seba v Bruseli pozerala, povedala som si, že v tomto meste to ani netreba. Bežne v rannej špičke vidíte matku s dvomi deťmi. Cíti sa bezpečne a každý ju obchádza v bezpečnej vzdialenosti. Tu sú cyklisti ako chránené zvieratká a nepotrebujú viac ochrany. V Bruseli sa to už trochu podľa mňa preklápa a cyklisti často nerešpektujú pravidlá cestnej premávky. Videla som takých, ktorí bežne idú na červenú. Tu som pochopila, že sú priepastné rozdiely v tom, ako sa jazdí v členských štátoch, a v Bruseli si to naozaj užívam.
V čom je pri jazde rozdiel?
S manželom sa venujeme cestnej a športovej cyklistike. Jazdíme veľmi rýchlo a po cestách, lebo väčšina jazdy sa odohráva na cestách. Autá pribrzdia, kým nás nemôžu obehnúť v bezpečnej vzdialenosti. Nik na nás netrúbi, nik na nás nešpliecha vodou z ostrekovača a nik nám vulgárne nenadáva. Je to úplne iná kultúra. Chodím aj na mestskom bicykli, keď mám sukňu a lodičky, v špičke ráno aj po práci a cítim sa bezpečne. Je to neporovnateľné.
Na Slovensku sa necítite bezpečne?
Ani zďaleka. Je to katastrofa. Sú to neporovnateľné svety. Na Slovensku čo výjazd, to kolízia s vodičom, ktorý nám buď vulgárne nadáva, alebo sa nás snaží vytlačiť z cesty, alebo nás obieha tak, že ho
