Denník N

Milan Kolcun naučil Košičanov chodiť na platené prehliadky vlastného mesta

Milan Kolcun. Foto –Miroslav Vacula
Milan Kolcun. Foto –Miroslav Vacula

Zarába to tak, že vyžijeme a nepotrebujeme granty. Vďaka tomu je nám jedno, kto je primátorom či poslancom, nie sme od nikoho závislí, vraví sprievodca Košicami. S kolegami ponúka už stovku rôznych trás a tém vrátane socialistických sídlisk, pričom stále vymýšľa nové.

Rozhovor v skrátenej podobe vyšiel v júlovom čísle pouličného časopisu Nota Bene.

Čo vám evokuje slovo potulky?

To, že niekam idem, nie však určeným smerom, ale tam, kam ma oči zavedú, kde ma to niečím pritiahne. U mňa to znamená aj to, že idem mimo chodníkov a aspoň trochu nazriem aj do diery v plote či do pootvorených dverí. Ide teda o objavovanie neznámeho v našom okolí, lebo stále sa niečo búra, stavia, skrášľuje, mení, inde zase chátra. Výsledkom neraz býva láska k danému prostrediu, ktorá prináša chuť vrátiť sa tam.

Kedy ste začali s vlastnými potulkami?

Na strednej škole. Keď som mal možnosť brigádovať, vždy som sa snažil vycestovať čo najďalej od domova, napríklad do Karlových Varov či do Nemecka. Po práci a cez víkendy sme spoznávali okolie, či už stopom, alebo vlakmi.

Ako ste prišli na to, že z potuliek by sa dal vytvoriť regulárny biznis?

Začali sme pred 18 rokmi. Najskôr som však narazil na sprievodcovský kurz po Košiciach. Šlo o dosť dobre platenú brigádu, v 90. rokoch som dostával 200 korún za deň. Bolo to skvelé – bol som na čerstvom vzduchu, pýšil som sa svojím mestom a ešte mi aj platili.

Tešilo ma, že si precvičujem cudzie jazyky a stretávam sa s inteligentnými ľuďmi. Na prehliadky miest primitívi nechodia. A ak už si niekto zaplatí, stáva sa mi partnerom, lebo medzi nami dochádza k dialógu, ktorý ma obohacuje. Stáva sa, že niekto, najmä odborníci na danú oblasť, chce doplniť môj výklad, čo len privítam. Neraz si tieto nové informácie aj poznačím.

Vaše potulky po Košiciach sú zvláštny fenomén – neorientujete sa primárne na turistov, ale na Košičanov a ľudí, ktorí mesto navštívia z okolia.

Najskôr to bola z núdze cnosť. V 90. rokoch bolo v Košiciach tak málo turistov, že sme si museli nájsť inú cieľovú skupinu. Krásne na tom je, ako si mnohí Košičania myslia, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Košice

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie