Denník N

Zo súčasných učebníc sa maďarské deti na Slovensku nenaučia o Trianone nič, hovorí historik Attila Simon

Attila Simon. Foto - archív A. S.
Attila Simon. Foto – archív A. S.

Učebnice dejepisu pre maďarské a slovenské deti nemusia byť rovnaké, ale hlavne korektné, hovorí historik a riaditeľ Fórum inštitútu pre výskum menšín Attila Simon.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Predstavy ľudí o Trianonskej mierovej zmluve vychádzajú väčšinou z mýtov, čo je aj vinou historikov, ktorí všetky detaily ešte nespracovali dostatočne, tvrdí historik Attila Simon. Riaditeľ Fórum inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne pripravil novú výstavu o tom, ako ľudia prežívali udalosti po prvej svetovej vojne na území dnešného južného Slovenska. Simon, ktorý je aj poradcom prezidentky pre menšinové otázky, v rozhovore hovorí aj o tom,

  • ako prebiehala krvavá bitka o Komárno medzi maďarskými a československými vojskami,
  • prečo Maďari nekládli odpor československým okupantom,
  • či by bola potrebná spoločná slovensko-maďarská učebnica dejepisu,
  • či môže raz slovenská prezidentka verejne blahoželať Maďarom na Slovensku k ich národnému sviatku.

Rozhovor vznikol v maďarčine v rámci projektu Denníka N Pozsonyi podcast.

Výročie Trianonu sa pre pandémiu posunulo do úzadia vlani i tento rok. Ako historik to ľutujete?

Neľutujem, lebo mne to nebránilo robiť svoju prácu. V podstate som bol aj rád, že sa zrušili spomienkové podujatia, na ktorých človek môže hovoriť iba frázy. Bol som rád, že som sa namiesto fráz mohol venovať odbornej práci. Ľutoval som len to, že som pre pandémiu musel zrušiť plánované výskumné cesty do Prahy a Budapešti. Rukopis, ktorého témou sú udalosti roku 1918 a 1919 na území dnešného južného Slovenska, som však v týchto dňoch uzavrel a považujem ho tak za kompletný.

Fórum inštitút pripravil novú výstavu o Trianone, ktorá sa sústreďuje hlavne na udalosti na južnom Slovensku. Aký cieľ ste sledovali pri príprave výstavy?

Trianon je pre všetkých známa téma, ale boli sme si istí, že najmenej známe veci sa týkajú konkrétnych udalostí, teda toho, ako to celé prebiehalo v každodennom živote na dnešnom území Slovenska – približne od Bratislavy po Kráľovský Chlmec. V hlavách ľudí žije frázovitá predstava, že ľudia si večer ľahli v polofeudálnom Uhorsku a zobudili sa už v demokratickom Československu. Tento obraz je absolútne falošný. Prechodné obdobie totiž bolo veľmi dlhé a nemôžeme hovoriť ani o polofeudálnom Uhorsku. Ale ani Československo nebolo demokratické hneď po svojom vzniku. Snažil som sa tieto veci skorigovať a na základe miestnych zdrojov predstaviť, ako proces prechodu prebiehal v Komárne, Rimavskej Sobote, Rožňave, Leviciach, Košiciach.

Aké sú vaše skúsenosti s tým, či ľudí zaujímajú fakty o Trianone alebo im stačia mýty?

Na úrovni veľkej politiky majú všetci o Trianone jasnú predstavu, ktorá veľmi často vychádza z mýtov. Ja som sa však tým tentoraz nezaoberal. Chceli sme predstaviť skôr to, čo sa dialo na miestnej úrovni, čo je už oveľa menej známe. Doterajšie reakcie ukazujú, že udalosti ako bitka o Komárno sú aj pre väčšinu Maďarov na Slovensku neznáme. Môžu za to predovšetkým historici, pretože tieto udalosti ešte dostatočne nespracovali.

Protest extrémistov proti Trianonu v roku 2013 v Budapešti. Foto – TASR/AP

Výstava predstavuje aj nepokoje po prvej svetovej vojne, ktoré boli na niektorých miestach mimoriadne závažné, napríklad na Gemeri. Ktoré prípady boli najdramatickejšie?

V prvých týždňoch po vojne, po začiatku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Pozsonyi podcast

Veda

Teraz najčítanejšie