Zaškrtil štrnásťročného chlapca a jeho telo rozpustil v kyseline. Obávaný mafián sa po 25 rokoch dostal na slobodu

Giovanni Brusca bol pravou rukou Salvatoreho „Toto“ Riinu, takzvaného „šéfa všetkých šéfov“ vtedy najznámejšej a najobávanejšej talianskej mafie zo Sicílie známej ako Cosa Nostra.

V roku 1996 ho chytila polícia a Brusca sa rozhodol porušiť omertu, starý mafiánsky sľub mlčanlivosti, vďaka čomu sa mal vyhnúť doživotnému trestu.

Aj napriek tomu, že sa priznal k približne 150 vraždám. Prezývali ho Scannacristiani, vrah alebo mäsiar, ťažko sa v slovenčine hľadá vhodný preklad.

Odpálil bombu v aute antimafiánskeho prokurátora Giovanniho Falconeho. Zaškrtil 14-ročného syna mafiána – informátora a jeho telo rozpustil v kyseline. Počas vypočúvania povedal, že chlapcovi tiekli po lícach slzy, keď umieral.

Keď minulý týždeň Bruscu po 25 rokoch pustili von z rímskeho väzenia Rebibbia, Taliani sa nevedeli zhodnúť, či to je výsmech alebo víťazstvo spravodlivosti.

Falconeho zákon

Giovanni Falcone zomrel v roku 1992, ale ešte stále sú s kolegom Paolom Borsellinom tvárami boja proti talianskej mafii. Boli prokurátormi počas takzvaného maxi súdneho procesu na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia, počas ktorého spravodlivosti čelilo 475 členov mafiánskej skupiny Cosa Nostra. Viac ako tristo z nich odsúdili.

Falconemu aj Borsellinovi potom vybuchli autá. S Falconem zomrela aj jeho manželka a traja ochrankári. Za ich smrťou bol práve Brusca.

Bol to však práve Falcone, ktorý prišiel s návrhom zákona, aby mafiáni, ktorí sa rozhodnú spolupracovať s políciou, boli ušetrení doživotného trestu. Nech majú motiváciu prehovoriť.

„Ako povedal antimafiánsky aktivista Luigi Ciotti, prepustenie Bruscu je víťazstvom pre štát. Je signálom, že zákon o collaboratori di giustizia (spolupracovníkoch justície) funguje,“ povedal pre Denník N profesor kriminológie z Oxfordskej univerzity a autor viacerých kníh o mafii Federico Varese.

Takisto upozornil, že ten zákon pochádzal z dielne samotného Falconeho.

Polarizovaní

„Samozrejme, je ťažké vidieť takú osobu vyjsť na slobodu a talianska verejnosť a politické strany sú názorovo rozdelené, pravica je hlavne proti jeho prepusteniu a stredoľavé strany to podporujú,“ dodal Varese.

Sestra zavraždeného antimafiánskeho prokurátora Maria Falconeová na facebookovú stránku Nadácie Giovanniho Falconeho napísala, že „toto je to, čo hovorí zákon, zákon, ktorý môj brat chcel a ktorý my rešpektujeme“.

Priznala však, že ostáva aj „bolesť, hnev a strach, že osoba schopná napáchať také zlo sa môže vrátiť k páchaniu zločinov“.

Senátor a bývalý kolega Falconeho a Borsellina Pietro Grasso na Facebook napísal, že v Bruscovom prípade štát „vyhral nie raz, ale trikrát“.

Prvýkrát, keď Bruscu zatkli, „pretože bol a stále je jedným z najhorších kriminálnikov v našej histórii, čo sa týka počtu spáchaných zločinov aj ich brutality“. Druhýkrát, keď ho presvedčili, aby spolupracoval a vypovedal. Tretíkrát, keď ho prepustili, lebo vyslali silný odkaz všetkým „uväzneným mafiánom, ktorí už nikdy nebudú mať slobodu, ak nebudú spolupracovať“.

Vraj mu to je ľúto

Ako upozornil aj Varese, proti Bruscovmu prepusteniu sú väčšinou pravicoví politici. Líder krajne pravicovej strany Lega Nord Matteo Salvini v deň Bruscovho prepustenia venoval tejto téme štyri statusy na Twitteri.

V jednom napísal, že to je „facka po tvári Talianska a nevinných obetí, služobníkov štátu, ktorí obetovali svoje životy boju proti mafii“.

S Bruscovým prepustením sa nevedia zmieriť ani niektorí pozostalí jeho obetí. Rosaria Costová, vdova po policajtovi, ktorý zomrel spolu s Falconem pri výbuchu jeho auta povedala, že „spolupracoval so súdmi len pre výhody, nebola to jeho osobná, intímna voľba“.

Nepresvedčili ich ani úryvky z rozhovoru, ktoré sa nedávno objavili v médiách. Brusca ho z väzenia dal francúzskemu dokumentaristovi Mosco Levi Boucaultovi ešte v roku 2016.

Oči mal zakryté tmavými okuliarmi a povedal, že s rozhovorom súhlasil, lebo chcel „požiadať o odpustenie príbuzných obetí, ktorým som spôsobil tak veľa bolesti a smútku“.

Vraj za jeho rozhodnutie spolupracovať s políciou zaplatila jeho rodina tvrdú cenu, ale že to bolo morálne, legálne a ľudsky správna vec. „Pretože mi to dovolí uzavrieť to. Cosa Nostru volám reťazou smrti, fabrikou smrti. Ničím viac, ničím menej,“ dodal.

Prezident sicílskej antimafiánskej komisie Claudio Fava si však myslí, že Brusca mohol vyšetrovateľom poskytnúť oveľa viac informácií, ako poskytol.

„Nie je normálne, že po tridsiatich rokoch je pravda o masakroch ešte stále rukojemníkom mlčania, zbabelosti a klamstiev,“ povedal s tým, že ešte stále nie je úplne jasné, čo a ako sa vlastne stalo v prípade smrti Falconeho a Borsellina.

Zavoláme mafiánov

V čase veľkého súdneho pojednávania bola Cosa Nostra silná organizovaná skupina s medzinárodným pokrytím a dosahom. Dnes to už tak celkom neplatí.

„Sicílska mafia už nie je hlavným hráčom v medzinárodnom obchode s drogami, čo znamená, že majú menej peňazí. Veľa ich šéfov je vo väzení alebo pod striktným dohľadom, takže je pre nich ťažšie operovať voľne. Napriek tomu však urovnávajú spory a držia lokálnu ekonomiku. Takže sicílska mafia je stále sila, ktorú uznávajú lokálne komunity,“ zhrnul Federico Varese.

V článku, ktorý nedávno napísal pre BBC hovorí o tom, že ľudia na Sicílii stále volajú mafiu namiesto polície, ak potrebujú vyriešiť problém. Ako príklad uvádza obchodníka, ktorého dvakrát vykradli a on potom zavolal zástupcovi šéfa klanu Pagliarelliovcov, miestnej mafie. „Môžete prísť na päť minút do obchodu?“

„Samozrejme,“ odpovedal mafián. Obchodník mu ukázal zábery z kamery a poskytol všetky informácie. Do týždňa mafiáni zlodejov chytili, mučili a donútili vrátiť ukradnutý tovar. Obchodník sa na to celý čas pozeral.