Denník N

Niekoľko slov k súdnej rade

Foto - TASR
Foto – TASR

Jediné, čo súdna rada momentálne zachraňuje, je vlastná reputácia.

Autor je poradca ministersky spravodlivosti pre ústavné právo a bývalý poradca Ústavného súdu
Názory autora sa nemusia zhodovať s názorom ministerky a ministerstva spravodlivosti

Je osviežujúce, ak účastníkom diskurzu osobnostná výbava dovoľuje zareagovať na (avizovanú) kritiku kultivovane a konštruktívne. V našich končinách ešte vždy trpíme diskutérov, ktorí predvádzajú argumentáciu ad hominem s osobitým štýlom poúčania o tom, čo by iní mali a nemali a ako vážne sa mýlia, hoc žiaden názor nevyslovili.

Navzdory odporúčaniam si dovoľujeme ponúknuť čitateľovi ohlásený komentár.

Ako súdna rada zachraňuje

Súdna rada slovami jej predsedu a podpredsedu pri kreovaní Najvyššieho správneho súdu (NSS) „zachránila projekt vlajkovej lode celej reformy súdnictva“.

Uveďme na pravú mieru, že jediné, čo súdna rada momentálne zachraňuje, je vlastná reputácia. Dôkaz – utorkové zrušenie vlastného minulotýždňového rozhodnutia o nezaradení uchádzačov spĺňajúcich zákonné požiadavky do výberového konania. Niet totiž zákonného dôvodu na „nezaradenie“ tých, ktorí splnili zákonné podmienky do výberového konania.

Podľa predstaviteľov súdnej rady tá pri výbere kandidátov na voľné miesta sudcov NSS „namiesto jedného výberového konania zorganizovala tri kolá toho istého výberového konania“.

„Kolá“ poznáme pri vozoch. Namiesto lingvistických pokusov by si niektorí členovia súdnej rady mohli prečítať zákon (najlepšie s porozumením).

Zákon o sudcoch a prísediacich v § 151zf ods. 5 snáď dostatočne zrozumiteľne uvádza, že „prvé výberové konanie podľa odseku 2 vyhlási predseda súdnej rady tak, aby sa uskutočnilo do 31. marca 2021.“ O „kolách“ sa v norme nedočítate.

Ústava ani zákony explicitne nepočítajú s tým, že si súdna rada nesplní riadne svoju povinnosť už v prvom výberovom konaní.

Priestor na vyhlásenie nového, t. j. druhého alebo tretieho výberového konania, pri troche snahy porozumieť účelu normy poskytuje § 151zf ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého „voľné miesta sudcov podľa odseku 1 sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania, ktoré do 31. júla 2021 uskutočňuje súdna rada“.

Pokiaľ sa nepodarilo v prvom výberovom konaní vybrať dostatočný počet úspešných uchádzačov a neuplynul 31. júl 2021, predseda súdnej rady je oprávnený vyhlásiť a tá vykonať do 31. júla 2021 nové (druhé, tretie) výberové konanie a nie „kolá“ v prvom výberovom konaní.

Iste, mnoho zákonov pozná opakovanú voľbu/výber v rámci tohto istého výberového konania/voľby (spravidla na tom istom zasadnutí), ak pri prvom hlasovaní nebol zvolený/vybratý požadovaný počet kandidátov. Takúto opakovanú voľbu musí zákon pripúšťať.

Ak opakovaná voľba/výber nie sú úspešné, nasleduje zväčša povinnosť vyhlásiť novú voľbu/výberové konanie, kam sa môžu hlásiť neúspešní z prvej voľby/výberového konania.

Takýto postup zákon pri výberovom konaní na sudcov NSS nepozná.

V prípade, že v súdnej rade prevažoval výklad, že táto bola oprávnená vykonať len jedno výberové konanie, platia slová členky súdnej rady Marcely Kosovej, podľa ktorej súdna rada mala o uchádzačoch hlasovať na záver a v prípade nedosiahnutia požadovaného počtu úspešných uchádzačov prenechať nové výberové konanie od augusta na predsedu NSS.

Súdna rada tvrdením, že uskutočnila alebo uskutoční tri kolá v tom istom výberovom konaní, samu seba usvedčuje z porušenia čl. 2 ods. 2 ústavy, keďže koná tak, ako jej to zákon neumožňuje.

Výberové konanie vs. voľba

„Kontrolní otázka“: Ak vo výberovom konaní o úspechu uchádzača o kandidatúru na sudcovskú funkciu nerozhoduje poradie určené na základe získaného počtu bodov, ale rozhoduje dostatočný počet získaných hlasov od členov výberovej komisie, potom členovia hlasujúci spôsobom „za/proti/zdržal sa“ kandidátov vyberajú alebo volia?

Páni Mazák a Kolek správne čítajú v zákone, že súdna rada uskutočňuje výberové konanie na obsadenie voľných miest sudcov NSS, nie voľbu.

Podstata však nie je v terminológii.

Ustanovenie § 151zf v ods. 4 zákona uvádza, že verejné vypočutie uchádzačov sa uskutočňuje podľa pravidiel verejného vypočutia kandidátov na sudcu Ústavného súdu, pričom ustanovenia zákona o súdnej rade o organizovaní a priebehu zasadnutí súdnej rady vrátane zverejňovania ich výsledkov nie sú dotknuté (konkrétne § 6 a § 7).

Zákon o súdnej rade v týchto ustanoveniach výslovne uvádza, že súdna rada rozhoduje vždy uznesením. Na prijatie uznesenia súdnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Súdna rada neurčuje poradie uchádzačov, neprideľuje body na základe tabuliek, nevyraďuje postupne uchádzačov, ktorí nedosiahli právnym predpisom stanovený počet bodov.

Pri uchádzačoch o zvolenie za kandidáta na sudcu NSS členovia súdnej rady hlasujú (za/proti/zdržiava sa hlasovania) o tom, či konkrétny uchádzač uspel vo verejnom vypočutí.

Pri takomto hlasovaní je silne zastúpený a prítomný subjektívny vôľový prvok a presvedčenie hlasujúcich. Pri prítomnosti takéhoto vôľového prvku je zrejmé, že kritériom hlasovania „za/proti/zdržiavam sa“ je okrem splnenia formálnych podmienok zo strany uchádzačov aj prvok vnútorného presvedčenia člena súdnej rady o ich vhodnosti.

Je logické a legitímne, že uchádzač, ktorý na prvýkrát nepresvedčil, môže presvedčiť v novej voľbe (príklad sudcu Ústavného súdu Šorla, ktorý uspel až v šiestej voľbe v Národnej rade).

Aj preto opätovné uchádzanie sa neúspešných uchádzačov z prvej voľby/výberového konania mnohé zákony v prípadne novej voľby výslovne umožňujú.

Zákonodarca toto pravidlo uplatňuje v zásade pri všetkých typoch volieb/výberových konaní, kde je na konci dňa rozhodujúce nielen splnenie formálnych kritérií, ale vôľový prvok na strane voliteľa (napr. pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, pri voľbe kandidáta na verejného ochrancu práv, pri voľbe kandidáta na sudcu Súdneho dvora Európskej únie a pod.).

Či hlasovanie členov súdnej rady o úspechu uchádzačov na obsadenie voľných miest sudcov NSS nazvete voľba alebo výber, podstatu to nemení.

Apropo, aj pri výberovom konaní (!) (i my si dovoľujeme jeden výkričník) na obsadenie voľných miest sudcov všeobecných súdov sa uchádzač, ktorý neuspel vo výberovom konaní, smie prihlásiť do nového výberového konania na to isté voľné miesto sudcu, hoc na prvý pokus neuspel (napr. na voľné miesto sudcu pre trestnoprávne kolégium na krajskom súde).

Kto koho zachraňuje

Ešte stále sme právny štát a pre každého platí, že môže konať, čo nie je zákonom zakázané (čl. 2 ods. 3 ústavy).

Podmienky, za ktorých sa osoba môže prihlásiť do výberového konania, našťastie určuje zákon, nie súdna rada.

Právne predpisy regulujúce výberové konanie na sudcov NSS nevylučujú možnosť uchádzačov neúspešných z prvého výberového konania sa do novo vyhláseného výberového konania opätovne prihlásiť, pokiaľ splnia formálne podmienky.

Uchádzači spĺňajúci formálne kritériá sa môžu prihlásiť do nového výberového konania (nazývané súdnou radou „kolá“ prvého výberového konania), ak v prvom výberovom konaní neuspeli „len“ z dôvodu, že nedostali od členov súdnej rady potrebný počet hlasov pri hlasovaní po verejnom vypočutí.

Pokiaľ opätovne sa hlásiacich uchádzačov súdna rada rozhodnutím nezaradila do nového výberového konania (nazvaného predsedom súdnej rady „tretie kolo“) a neumožní im opätovne sa výberového konania zúčastniť, je dôvodné sa domnievať, že poruší ich právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.

Do 31. júla 2021 má súdna rada čas vyšperkovať záchranu vlastnej reputácie a toto uznesenie zrušiť.

Ale možno sme len „vážne sa mýliaci“ autori…

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie