Denník N

Konferencia o budúcnosti môže rozdeliť Európu. Občianska spoločnosť by sa mala chopiť šance a vstúpiť do nej

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Či už bude Konferencia o budúcnosti Európy ďalším nudným byrokratickým cvičením alebo vytvorí príležitosť na zmenu zmluvy, niektoré krajiny už zvažujú svoje stratégie.

Autor je šéfredaktor Visegrad Insight

Nový konferenčný formát rozhovorov o budúcnosti európskeho bloku, ktorý sa už oficiálne začal, povedie k novým rizikám pre jednotu Európskej únie.

Bruselský večný politický optimizmus je totiž dobrým podkladom na dopredu premyslené útoky.

Niektoré krajiny ako Maďarsko, Poľsko alebo Slovinsko už zvažujú využitie protestných nálad na podporu svojej agendy a na posilnenie volebnej mobilizácie.

Ak uspejú, tak iba zlegitimizujú politický naratív o rozdelení medzi Východom a Západom. To ešte viac podkope celý európsky projekt, ak reakcia občianskej spoločnosti nepôjde oveľa ďalej, ako predpokladá formát stanovený organizátormi konferencie.

Silné stimuly na odkopnutie lopty späť

Je pravda, že konferencia sa zámerne rozbehla s cieľom pomôcť prezidentovi Emmanuelovi Macronovi zvíťaziť v prezidentských voľbách v roku 2022. Jeho ideoví oponenti však nie sú ani slepí, ani hluchí voči politickým inováciám.

Keďže v tom istom roku sa konajú voľby v celej strednej Európe, majú silné stimuly aj na to, aby loptu odrazili.

Jeden z parlamentných predsedov konferencie (z frakcie ECR), poslanec Zdzisław Krasnodębski, ktorý je poradcom Jaroslava Kaczyńského pre európske záležitosti, už deklaroval, že využije túto príležitosť na vzdorovanie postkoloniálnemu naratívu, ktorý slovanské krajiny podmieňuje k podrobeniu sa pravidlám západnej civilizácie.

V rozhovore pre poľský server wPolityce v máji minulého roka hovoril o potrebe európskej konfederácie národov, ktorá by bola s jeho stredoeurópskymi spojencami väčšou váhou oproti Nemecku a Francúzsku.

V decembri 2020 PiS spolu so svojimi partnermi v ECR spustili svoje vlastné konfederačné fórum onlinových diskusií pod názvom „Budúcnosť Európy: Nová nádej“.

Pokus o popkultúrny odkaz nie je zavádzajúci – vzbúriť sa proti imperiálnym ambíciám v Bruseli a zamerať sa na smrteľnú ranu proti mechanizmom právneho štátu. EÚ vidia ako Hviezdu smrti.

Podobné podtóny sa ozývajú aj z Budapešti, kde vláda plánuje svoje kroky súvisiace s konferenciou na viacerých frontoch, do ktorých sa už zapojila.

Kým Budapešť a Varšava sa priaznivo pozerajú na niekoľko federalistických myšlienok – napríklad na európsku armádu, kybernetickú obranu alebo fiškálnu politiku – zároveň chcú mať priamy prístup k akejkoľvek politike zasahujúcej do ich tradičnej rurálnej volebnej základne.

Otvorenie dverí k budúcim zmenám zmlúv

Maďarsko stále uvažuje o svojej stratégii na konferencii a nie je si isté, či budú diskusie o budúcnosti Európy len ďalším nudným byrokratickým cvičením alebo otváračom dverí pre budúce zmeny zmlúv.

V nádeji, že európske parlamentné voľby v roku 2024 môžu posilniť pravicu, si Budapešť nenechá ujsť žiadnu príležitosť na vytvorenie revizionistického programu.

Viktor Orbán každoročne zdieľa svoju víziu veľkej geopolitickej revolty v Európe a v pozadí ponúka profesionálne lobistické a advokačné služby globálnym autokratom, ako je Čína.

V praxi sa budapeštianska vláda pozerá na konferenciu ako na príležitosť na prebudovanie svojej európskej stratégie po odchode Fideszu z Európskej ľudovej strany. Ešte stále sa však nerozhodla o svojich ďalších krokoch.

Existujú najmenej dve témy, ktoré zmobilizujú maďarskú stranu. Rozhodujúcim je rozdelenie moci v rámci inštitúcií EÚ. Maďarská aj poľská vláda sa obávajú vyhliadky na väčšie kompetencie Európskeho parlamentu, najmä nezávislých legislatívnych iniciatív.

Varšava by, naopak, chcela, aby národné parlamenty zohrávali väčšiu úlohu pri formovaní výsledkov konferencie, ako to minulý rok v poľskom Sejme tvrdil minister pre európske záležitosti Konrad Szymański.

Okrem toho maďarský a poľský parlament argumentujú tým, že národné parlamenty by mali mať viac zákonodarných právomocí vrátane modernizácie mechanizmu „žltej karty“, teda silu národného veta nad európskou legislatívou.

Keďže sa Fidesz izoloval od hlavného prúdu politických rodín, má preň dokonalý zmysel priamo ovplyvňovať právne predpisy EÚ. A poľská pobočka ECR (tiež outsider) je dokonalým spojencom.

Aj keď je to nepravdepodobný vývoj, jeho naratív podporí domácu agendu suverenistov.

Príležitosť na konferenciu pre iliberálnych stratégov

Pokiaľ ide o politický naratív, išlo by o pokarhanie predsedu Európskeho parlamentu Davida Sassoliho, ktorého poznámky na ceremoniáli Dňa Európy smerovali k znovuotvoreniu Lisabonskej zmluvy a rozšíreniu právomocí jeho inštitúcie.

Pre jeho politických oponentov je to otvorená pozvánka.

Vyhliadka na novú zmluvu EÚ vytvára príležitosť pre iliberálnych stratégov skrotiť Európsky súdny dvor (ESD). Luxemburský súd v minulosti účinne zastavil niekoľko politických „inovácií“ – známych tiež ako politiky, ktoré mierne povedané dekonštruujú demokratickú rovnováhu síl – vyvinutých na východe Európy.

Je pravdepodobné, že ESD časom svoj vplyv ešte zvýši.

Pre suverenistov je to akási uzurpačná činnosť, a keďže na to nemajú lepšie slovo, hovoria o „juristokracii“ – zasahovaní súdov do toho, o čom sa domnievajú, že je výlučnou doménou vlád a parlamentov.

Reči o právomociach sú základným kameňom európskeho naratívu Fideszu – píše o tom bývalý europoslanec György Schöpflin – a považuje legalizmus za symetrickú odpoveď. Ministerka spravodlivosti Judit Vargová preto nie je náhodným hlasom Maďarska v európskych záležitostiach.

Legalistický prístup Maďarska je obrannou zbraňou v zahraničí a útočným nástrojom doma. Čo je dôležité, nebyť Európskeho súdneho dvora, maďarská občianska spoločnosť, médiá a súkromné podniky by boli prakticky bezbranné proti právnemu súboru nástrojov Viktora Orbána, ktorý vláde umožňuje používať zákon pre svoj vlastný politický prospech.

Každá možnosť zmeniť túto situáciu je príležitosťou – z pohľadu súčasného vedenia v Budapešti.

„Lisabonská zmluva nezodpovedá dnešným výzvam,“ hovorí Márton Ugrósdy, riaditeľ Inštitútu pre zahraničné veci a obchod v Budapešti. „Môže byť zmenený alebo opravený, ale nakoniec je neudržateľným a je nutné ho zmeniť.“

Budapešť je v tomto prístupe dôsledná.

V súčasnosti pracuje na súbore odporúčaní, ktoré budú odoslané na Konferencie o budúcnosti Európy všetkými dostupnými prostriedkami – vrátane hybridných metód.

Očakávajte, že sa Varšava poučí od Viktora Orbána – popredného rušiteľa v tejto oblasti.

Očakávajte nával čiernej PR

Zdá sa, že bruselská bublina verí, že môže riadiť proces konferencie a zabrániť jej akémukoľvek narušeniu. 19. apríla, keď boli spustené kľúčové nástroje konferencie – viacjazyčná onlinová platforma pre otvorené rokovania – niektoré dôležité otázky nastolené počas tlačovej konferencie zostali nezodpovedané.

Napríklad: Ako diskutovať o skutočných výzvach, keď zmena zmluvy nebude jej zaručeným výsledkom? Pokiaľ ide o praktickú stránku, prečo chce EÚ znovuobjaviť existujúce sociálne médiá s cieľom generovať informácie o Európe? Ako však podporiť účasť a zároveň moderovať rušivé naratívy?

Vedúci konferencie neodpovedali na tieto otázky dostatočne.

Suverenisti napriek tomu už vedia, čo majú robiť. Okrem oficiálnych vládnych naratívov možno očakávať nástup zamestnancov čiernych PR agentúr, ktorí boli v priebehu rokov vyškolení na globálnych platformách sociálnych médií, aby presadzovali svoje naratívy a trolovali federalistické myšlienky na platforme konferencie.

Digitálne nástroje sú ideálne na rozširovanie minoritných hlasov menšín a zastrašovanie centristických názorov. Stali sa novým obľúbeným nástrojom politických kampaní, ako napríklad v prípade prezidentskej kampane v roku 2020 v Poľsku, kde vyšetrovacia správa (odkaz v poľštine) zistila, že provládne trolie farmy boli sponzorované vládnymi fondmi určenými na digitálne inovácie.

Či sa nám to páči alebo nie, obnova občianskej spoločnosti a jej posilnenie v politickom procese už prebieha v celom bloku. Nie je to však generované iba optimistickými rojkami, ale čoraz viac rozčarovanými skupinami, ktoré často nesúhlasia s hlavnými prvkami európskeho projektu a hltajú konšpiračné teórie.

Veľká diskusia o základoch Únie si pýta väčšie problémy a polarizáciu, kým súčasné vedenie sa bude plne zaoberať krízovým riadením.

Najhoršou politickou nočnou morou bloku je udržiavať vo verejnej mienke ten istý pocit „nedostatku kontroly“, ktorý viedol ku kampani Leave vo Veľkej Británii. Európska únia si nemôže dovoliť, aby pôsobila viac krehko a nerozhodne.

Šanca občianskej spoločnosti vystúpiť na konferencii

Posledné prieskumy Eurobarometra jasne naznačujú, že Európania v celom bloku si želajú viac európskych riešení, ale zároveň môžu byť rozčarovaní. Dôvera Poliakov v EÚ klesla na 50 percent – je vôbec najnižšia.

Len čo sa začne konferencia o budúcnosti Európy, musí to mať hmatateľné účinky, inak hrozí, že EÚ prehĺbi rozdiely, ktoré sa v súčasnosti vytvárajú medzi Východom a Západom.

Teraz už niet cesty späť, pretože konferencia už prebieha. Občianska spoločnosť – najmä v strednej Európe – musí zaujať stanovisko a v rámci európskeho projektu sa vysloviť za svoju budúcnosť.

Rovnako ako domáce zvrchované mocnosti aj občianska spoločnosť musí inovovať a profesionalizovať svoj prístup, ktorý ide nad rámec obmedzení ponúkaných internetovými platformami alebo usporiadanými panelmi občanov. V opačnom prípade nám hrozí, že sa staneme obeťou nového rozdielu medzi Východom a Západom.

Tento článok je súčasťou spolupráce popredných médií krajín V4 v rámci projektu Visegrad Insight. Jeho súčasťou sú Denik.cz, DennikN.sk, Res Publica Nowa, Onet.pl, Telex.hu. Projekt je spolufinancovaný EÚ.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Európska únia

Viktor Orbán

Komentáre

Teraz najčítanejšie