Mikulec, kvórum či interrupcie: na ďalšej schôdzi čaká koalíciu množstvo nástrah, porušenie dohôd je zatiaľ bez sankcií

Koaličná zmluva strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí nie je rozsiahlym dokumentom. Má desať strán, z toho polovicu tvoria prílohy s rozdelením rezortov a programovými prioritami.

Hoci materiál, ktorý upravuje základné vzťahy medzi koaličnými partnermi a fungovanie vládnej koalície, neobsahuje až tak veľa pravidiel, aj tak sa čoraz viac porušujú. V texte sa napríklad píše, že vládni poslanci môžu predkladať vlastné návrhy až po ich predložení na koaličnej rade.

No len v posledných týždňoch putovalo do parlamentu viacero návrhov, ktoré takto prerokované neboli. Novela trestného zákona upravujúca kolúznu väzbu poslankyne Petry Hajšelovej zo Sme rodina, interrupčný zákon dlhodobo rebelujúceho poslanca klubu OĽaNO Martina Čepčeka či návrh uznesenia z dielne Anny Záborskej proti správe europarlamentu o sexuálnom zdraví, ktorú vypracoval europoslanec Predrag Matič.

Koaličná zmluva vládnym poslancom zakazuje podporovať aj opozičné návrhy, ale aj to sa čoraz častejšie porušuje. Poslanec Čepček hlasoval za návrh Smeru odvolať ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí), piati poslanci OĽaNO a klub Sme rodina podporili nevykonateľný nápad Roberta Fica predviesť obvineného exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského na vypočutie do parlamentu a najnovšie dvaja poslanci Sme rodina Peter Pčolinský a Adriana Pčolinská zvažujú, že budú hlasovať za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

Koaličná zmluva neobsahuje žiadne sankcie pre poslancov, ktorí ju porušujú. Niektorí vládni politici si myslia, že by mala. Otázka je, či je to vôbec možné a aké sankcie by pripadali do úvahy.

Schôdza plná opozičných pascí

V utorok 15. júna opäť zasadne parlament. Najprv bude rokovať o návrhu Smeru na odvolanie ministra Mikulca, potom sa začne riadna, už 32. schôdza Národnej rady v tomto volebnom období. Na nej pripravili opoziční poslanci pre tých koaličných viacero nástrah, ktoré môžu priniesť ďalšie porušenia koaličnej zmluvy.

Tou prvou budú interrupcie. S návrhom na ich radikálne obmedzenie prišiel poslanec Martin Čepček, hrozí vylúčenie z klubu OĽaNO. On tvrdí, že pri interrupciách koaličnú radu neobišiel a že jej svoj zákon predložil v minulosti viackrát. Svoj vlastný návrh majú aj kotlebovci.

Tí navrhujú, aby sa zo zákona o umelom prerušení tehotenstva úplne vypustil štvrtý paragraf, ktorý znie: „Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“

Interrupcie by teda podľa kotlebovského návrhu prakticky boli možné len v troch prípadoch: ak je žena v ohrození života, ak otehotnela po znásilnení alebo v prípade geneticky chybného vývoja plodu.

Už vlani v júli podporilo dva kotlebovské návrhy na radikálne sprísnenie interrupcií sedemnásť, respektíve osemnásť koaličných poslancov. Jeden zo Sme rodina, zvyšok z klubu OĽaNO. Predsedovia poslaneckých klubov oboch strán si vtedy interpretovali koaličnú zmluvu po svojom a tvrdili, že k jej porušeniu nedošlo.

„Diskutovali sme o tom, ale nakoniec sme dospeli k presvedčeniu, že individuálne hlasovanie niektorých jednotlivcov nebude porušením koaličnej zmluvy,“ tvrdil vlani v júli šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Bolo to pomerne kreatívne vysvetlenie, lebo v koaličnej zmluve sa píše, že koaličné strany nemôžu hlasovať za opozičné návrhy.

Výnimku nemá ani hlasovanie o interrupciách či eutanázii. Pri týchto témach síce návrhy koaličných poslancov nemusí schváliť koaličná rada, ale musia sa na nej prediskutovať. To sa však netýka opozičných návrhov. Opozičný návrh môžu koaliční poslanci podporiť len vtedy, ak je v súlade s cieľmi koalície a ak sa na tom dohodne koaličná rada. Kotlebovské návrhy koaličná rada neodobrila.

Trik s referendovým kvórom

Poslanci Kotlebovej ĽSNS pripravili pre časť koalície aj ďalšiu pascu. Na júnovú schôdzu navrhujú zrušenie 50-percentného kvóra pre účasť na referende, aby bolo platné. Ak sa dnes na hlasovaní nezúčastní polovica všetkých voličov, nie je pre poslancov záväzné.

„Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovené na 50 percent zo všetkých oprávnených voličov je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa na referende,“ tvrdia kotlebovci v dôvodovej správe novely ústavy, ktorú predložili. „Tým sa referendum samotné stáva takmer nerealizovateľným. Nedemokratickým politikom ignorujúcim potreby a názory svojho národa sa tak na Slovensku vytvoril ideálny systém, keď sa demokracia stáva iluzórnou.“

Vedia, na koho týmito slovami cielia. V minulosti do parlamentu predkladali návrhy na zrušenie či zníženie kvóra politici OĽaNO aj Sme rodina. V minulom volebnom období prichádzali najmä s návrhom na zníženie kvóra na 25 percent (OĽaNO) či 30 percent (Sme rodina), ale líder OĽaNO Igor Matovič v roku 2012 navrhoval zrušiť kvórum úplne.

Jeho novela ústavy, ktorú parlament v júli 2012 odmietol, znela prakticky úplne rovnako ako tá, ktorú dnes predkladajú poslanci ĽSNS. „Výsledky referenda sú platné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda,“ písalo sa v nej.

Dnes je OĽaNO v paradoxnej situácii: ak by zrušenie referendového kvóra presadzovali dnes, uľahčili by opozícii možnosť dospieť k predčasným voľbám referendom, ktoré sa môže konať na jeseň, ak ho nezastaví Ústavný súd. Hnutie hovorí, že návrh nepodporí, lebo ide o návrh opozície. „Koaliční partneri tento návrh odmietajú – a keďže si ctíme pravidlá a dodržiavanie koaličných dohôd, návrh nepodporíme ani my,“ odpísali z tlačového odboru OĽaNO, keď sa ho na kotlebovský návrh pýtali z redakcie Aktualít.

O tom, že zo strany ĽSNS ide skôr o provokácie ako o reálne myslené návrhy zákonov, sú presvedčení v SaS. „Opozícia robí všetko pre to, aby sa dostala k moci. Jej ambíciou je rozdúchavanie vášní a provokácia. O to sa snaží aj ĽSNS,“ vraví predsedníčka poslaneckého klubu strany Anna Zemanová.

„Veľakrát sú ich návrhy zákonov ani nie tak ich vlastnou ambíciou zmeniť nejaký zákon k lepšiemu, ale len na seba upútať pozornosť a vyvolať konflikt. Strana SaS si však ctí dohody a jedna z dohôd je, že nebudeme hlasovať za opozičné návrhy zákonov, pretože by to bolo v rozpore s koaličnou zmluvou.“

No pre niektorých jednotlivých poslancov z OĽaNO či Sme rodina môže byť návrh na zrušenie referendového kvóra stále lákadlom.

Porušenie zmluvy bez sankcií

Koaličná zmluva dnes neobsahuje žiadne sankcie za jej porušenie. Niektorí vládni politici si myslia, že by mala, iní si to predstaviť nevedia. „Neviem, čo by bol primeraný trest, trstenicou po prstoch?“ komentuje možnosť zavedenia sankcií bývalý podpredseda parlamentu a poslanec strany Za ľudí Juraj Šeliga.

„Verím, že sme dospelí ľudia, ktorí si uvedomujú svoju zodpovednosť. Vždy je priestor rokovať a dohodnúť sa, ak však nebudeme rešpektovať dohody, potom koalícia nemá zmysel. Ak toto bude pokračovať, môže sa pokojne stať, že jednotlivé strany sa začnú zdržovať pri zákonoch iných kolegov. Verím, že dialógom a ochotou rešpektovať dohody takýmto scenárom predídeme.“

O sankciách za porušovanie koaličnej zmluvy hovoril v rozhovore pre Denník N poslanec OĽaNO a šéf branno-bezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa. „V koalícii nemáme zavedené možnosti penalizácie, no možno stojí za zváženie, aby sa v koaličnej rade diskutovalo o tom, ako by sa malo takéto správanie penalizovať,“ povedal, no konkrétnejšie myšlienku zatiaľ rozvádzať nechcel.

Takúto možnosť pripúšťa aj Anna Zemanová z SaS. „Nedodržiavanie pravidiel je cesta do pekla, ktorá sa skončí len a len predčasnými voľbami,“ povedala. „Koaličná zmluva je istý druh džentlmenskej dohody. Osobne si viem predstaviť sankcie, ktoré by sa uplatňovali individuálne a prípad od prípadu, ak by sa na tom zhodla koaličná rada.“

Otázne je, či by penalizácia za porušenie koaličnej zmluvy bola vôbec možná. Dokument je totiž vnímaný v prvom rade ako politické memorandum, a aj keď súčasnú koaličnú zmluvu podpísali v podstate všetci aktuálni poslanci vládnych klubov (podpis nepripojil len Miroslav Kollár zo Za ľudí, ktorý medzičasom zo strany aj koalície odišiel), ťažko ju vnímať ako niečo právne záväzné.

V Českej republike sa touto otázkou zaoberal Ústavný súd, aj keď v inom kontexte. V roku 2011 súd rozhodoval o retroaktívnom znížení výšky štátnej podpory pri stavebnom poistení, ktoré vtedajšia vláda Petra Nečasa presadila cez dodatočné zdanenie štátneho príspevku pre sporiteľov. Jej rozhodnutie bolo pre retroaktivitu napadnuté na Ústavnom súde a vláda sa bránila tým, že o takomto kroku – teda o zdanení štátneho príspevku – sa hovorilo už pri vzniku vlády v koaličnej zmluve.

Súd vtedy argumentáciu odmietol s tým, že koaličná zmluva je politický, nie právne záväzný dokument. „Koaličná zmluva aj programové vyhlásenie vlády sú dokumenty rýdzo politickej povahy a adresáti zákonov nepochybne nemajú povinnosť čítať tieto dokumenty či zariadiť sa podľa nich pred tým, ako bol zákon vyhlásený v Zbierke zákonov.“

Penalizácia za porušenie koaličnej zmluvy by teda bola možná skôr v politickej rovine: ak by sa strany dohodli, poslanca, ktorý by porušil koaličnú dohodu, by mohli odstrihnúť z koaličnej rady či prístupu k rezortným ministrom, ak by chcel predkladať nejaký vlastný zákon. Skrátka, nedostal by možnosť ľahšie presadzovať vlastné novely. Ak by navyše zasadal pravidelne v nejakom politickom orgáne, napríklad poslaneckom grémiu či koaličnej rade, aj o tento post by mohol prísť. Záviselo by to však vždy od dohody koaličných partnerov.

Bývalý politik Ivan Šimko je autorom koaličných zmlúv z obdobia vlád Mikuláša Dzurindu, jeho textami sa inšpirovali aj neskoršie koalície, napríklad počas skladania vlády Ivety Radičovej. Hovorí, že porušovanie koaličnej zmluvy bude mať vždy politické dôsledky – aj keď sa bude prehliadať. Lebo v tom prípade posilní stranu, ktorej budú ostatní partneri dlhšie takéto kroky tolerovať.

„Koaličná zmluva je politickou dohodou na pravidlách, ktoré umožnia vytvoriť a udržať spoločnú vládu a plniť program, ktorý si účastníci tejto dohody, teda politické strany, dohodli. Ak sa niektorá strana alebo jej členovia začnú správať inak, tak, samozrejme, prinajmenej v tej konkrétnej veci, v ktorej sa tak správajú, dohodu nedodržiavajú. Právne následky to, samozrejme, nemá, ale môže mať politické,“ myslí si.

„V silokrivkách mocenského usporiadania však má veľký význam, kto si dovolí konať inak, ako sú všetci dohodnutí, a prejde mu to. Ak si ostatní myslia, že im nezostáva nič iné, len to tolerovať. Tak sa totiž nenápadne hrá o to, kto bude faktickým politickým lídrom koalície.“