Denník N

Český novinár: Európa sa zobudila, až keď ju vlna utečencov kopla do zadku

Jakub Szántó je už dva roky spravodajcom Českej televízie na Blízkom východe. Medzičasom pomáhal okrem iného pokrývať i konflikt na Ukrajine. V médiách pôsobí od roku 1999. Foto – Česká televízia
Jakub Szántó je už dva roky spravodajcom Českej televízie na Blízkom východe. Medzičasom pomáhal okrem iného pokrývať i konflikt na Ukrajine. V médiách pôsobí od roku 1999. Foto – Česká televízia

Do Európy zatiaľ dorazil len zlomok Sýrčanov, ktorí utiekli z vlasti. Blízkovýchodný spravodajca Českej televízie Jakub Szántó hovorí, že EÚ má možnosti, ako veci stabilizovať.

Spravodajca Českej televízie na Blízkom východe JAKUB SZÁNTÓ v poslednej dobe viackrát navštívil jordánsky tábor Zátarí. Žije tu odhadom osemdesiattisíc ľudí, ktorí utiekli pred vojnou v Sýrii. Práve v táboroch ako Zátarí trávia utečenci obvykle určitý čas pred tým, než sa vydajú na cestu do Európy. „Fungujú tú takzvané ‚success stories‘ (úspešné príbehy). Keď má Mustafa kamaráta, ktorého bratrancovi sa podarilo dostať do Nemecka, je to impulz, aby sa pokúsil o to isté,“ hovorí Szántó.

Vedia ľudia v utečeneckých táboroch, čo sa deje v Európe? Napríklad o hraničných kontrolách v Nemecku, o represiách na maďarskej hranici…

Prehľad, samozrejme, majú – sú na Facebooku, sledujú, čo vysiela televízia Al Jazeera. Ale konkrétne veci, ktoré riešime my, ako je plot v Maďarsku, sú pre nich nepodstatné. Mnoho z tých ľudí je pologramotných, takže nemajú žiadnu predstavu o tom, kde leží Maďarsko alebo Česká republika.

Čo je pre nich dôležité pre to, aby sa rozhodli pre cestu do Európy?

Fungujú tú takzvané „success stories“ (úspešné príbehy). Keď má povedzme nejaký Mustafa kamaráta, ktorého bratrancovi sa podarilo dostať do Nemecka, je to pre nich silný impulz. Vidia, že to ide, hoci reálne nemajú veľmi predstavu, čo všetko tá cesta zahŕňa. A potom je tu ešte jedna podstatná vec: ľudia, ktorí vyrazia na cestu do Európy, už neveria, že sa budú môcť niekedy vrátiť do Sýrie. A to ich ženie ďalej.

Takže nejaký plot ich asi neodradí.

Keď narazia na plot v Maďarsku, to pre nich znamená, že už sú v Európe. A budú len hľadať cestu, ako ho obísť. Plot je riešením len pre jednu európsku krajinu na úkor inej. V momente, keď Angela Merkelová povie, že Nemecko príjme 800-tisíc ľudí, tak už ich zastavíte len veľmi ťažko. Podstatné teda je zabrániť tomu, aby sa vôbec vydali na cestu.

To je aj prípad utečeneckých táborov v Jordánsku, kde sa pohybujete?

Jordánsko je v tomto smere špecifické. Sem prišli ľudia predovšetkým z juhu Sýrie, z mesta Dará a okolia, kde sa v roku 2011 začala revolúcia proti Asadovmu režimu. V Jordánsku je dnes registrovaných okolo 650-tisíc utečencov, neoficiálne sa hovorí až o milióne. Do Európy však majú komplikovanú cestu, pretože by museli znovu prejsť cez územie Sýrie. Časť z nich to samozrejme skúša, ale majú to výrazne ťažšie než utečenci, ktorí sa dostali do Libanonu alebo Turecka.

Majú politici pravdu, keď hovoria, že riešením je pomáhať krajinám, odkiaľ utečenci pochádzajú?

To je otázne – Sýrii podľa môjho názoru pomôcť nedokážeme, pretože tu je občianska vojna medzi samotnými Sýrčanmi. My však vieme pomôcť krajinám ako Libanon, Turecko či Jordánsko, do ktorých utiekli. Tie zdroje máme. Napríklad české ministerstvo vnútra odrazu zistilo, že má na podobné projekty voľných zhruba 1,8 milióna dolárov, pritom doteraz sme dávali len zlomok. Doteraz sme totiž boli blbí. Ľudia začali zo Sýrie vo veľkom utekať už v roku 2011. My sme si ich však začali všímať, až keď nás v Európe – s prepáčením – tá kríza kopla do zadku. A až teraz majú politici plné ústa toho, že by sa im malo pomáhať.

V čom konkrétne môžeme týmto krajinám pomôcť?

Napríklad jordánsky tábor Zátarí, kde žije okolo 80-tisíc ľudí, má chronický problém už len so stabilným prísunom elektriny. Na toto ide veľká časť peňazí, ktoré má k dispozícii. Potom, samozrejme, už nemá peniaze na prevádzkovanie nemocníc, záujmovú činnosť pre deti a na čokoľvek, čo by život utečencov spríjemnilo.

Nie sme už však v situácii, keď sa masový pohyb do Európy zastaviť nedá?

Nemyslím si to. Zoberme si, že zo Sýrie utiekli celkovo štyri milióny ľudí. Do Európy však doteraz prišlo nejakých 350-tisíc, takže väčšina sýrskych utečencov stále zostáva tam, kde je. Preto si myslím, že pokiaľ zlepšíme ich podmienky, pomôže to stabilizovať situáciu. Veď aj pre nich je oveľa jednoduchšie zostať v nejakej arabskej krajine, než odísť do ďalekej Európy. A je tu ešte ďalšia podstatná vec, ktorú by mohla Európa robiť: môže začať niečo reálne podnikať proti prevádzačom, ktorí sem utečencov vozia po mori. Doteraz sa mnohokrát bránila čo i len zabavovať ich lode.

Má však Európa vôbec kapacity na to, aby si ustrážila svoje pobrežie?

Samozrejme. Pred časom sa skončila námorná operácia európskych štátov proti somálskym pirátom. Na týchto pirátov nasadzovala Európa deväť veľkých vojenských lodí a päť veľkých monitorovacích lietadiel. Pritom problém so somálskymi pirátmi nás ani zďaleka netrápil tak ako súčasná utečenecká kríza. Navyše teraz získame na chvíľku oddychový čas, aby sme tieto veci mohli začať skutočne riešiť.

Oddychový čas?

Áno, od začiatku novembra, prípadne od polovice novembra, sa už nebudú dať podnikať jednoduché plavby cez Stredozemné more, pretože nastane sezóna veľkých vĺn. Výnimku budú predstavovať krátke vzdialenosti medzi Gréckom a Tureckom, ale tie sa pri troche snahy ustrážiť dajú. Európa má ekonomickú silu na to, aby pomohla Turecku, a zároveň aj na to, aby naň zatlačila, aby jeho územie nebolo také priepustné. A má silu, aby zatlačila aj na Egypt, ktorý doteraz nerobil nič. Naopak, mnoho Egypťanov – vrátane egyptských policajtov – doteraz na utečencoch zarába.

A čo tí utečenci, ktorí sú v Európe? Tí sa zrejme už vracať nebudú…

To nebudú, keď už absolvovali takú cestu. Tých už by si mala Európa rozdeliť. A okrem toho by mala začať vážne robiť niečo pre to, aby sa nevydali na cestu ďalší.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Svet

Teraz najčítanejšie