Denník N

Prečo Václav Klaus utiekol z Českého rozhlasu a ako to súvisí s krachom ZSSR

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Doteraz neznámy príbeh československej miliardovej pôžičky Moskve poskytnutej už po Nežnej revolúcii má hlbšie súvislosti a ilustruje, aké obrovské hospodárske problémy mal východný blok.

Autor je historik a politológ,
Graduate Institute for International and Development Studies, Ženeva/Viedenská univerzita

Sú to už niečo vyše dva týždne, čo českí investigatívni novinári publikovali zistenie, že Československo už po Nežnej revolúcii na konci roka 1989 poskytlo Sovietskemu zväzu pôžičku vo výške 1,3, presnejšie 1,33 miliardy dolárov v prevoditeľných rubľoch. Napriek tomu, že sa správa dostala aj do Newsfiltra Denníka N, na Slovensku príliš nezarezonovala. A pritom otázky na celú záležitosť a fakty, s ktorými novinári opakovane konfrontovali jedného z hlavných aktérov celej záležitosti, Václava Klausa rozčúlili až natoľko, že v stredu 2. júna vstal a odišiel zo živého vysielania Radiožurnálu Českého rozhlasu. O čo teda ide?

V zásade možno celý príbeh rozdeliť na dve epizódy – prednovembrovú a ponovembrovú, ktoré sa vzájomne prelínajú. Začnem teda takpovediac in medias res.

Presný dôvod, prečo Československo poskytlo ZSSR pôžičku, nie je zrejmý. Spomenutých 1,33 miliardy bol však mimoriadne veľký objem peňazí, keďže sovietsky dlh voči Československu tým prakticky stúpol o tretinu. Pôžička bola výsledkom viacročných rokovaní, ktoré prebiehali na úrovni tajomníkov komunistických strán Československa (Jakeš) a ZSSR (Gorbačov) a predsedov vlád (Štrougal/Adamec a Ryžkov) medzi aprílom 1987 a februárom 1989.

Podľa uznesenia vlády, ktoré Adamcov kabinet prijal 2. novembra 1989, bolo účelom pôžičky podporiť predaj československých výrobkov v ZSSR, ktorých kúpu by si inak Moskva nemohla dovoliť, keďže čelila radikálnemu poklesu príjmov z predaja ropy a plynu. Podľa medzištátnej zmluvy, ktorá bola podpísaná o osem dní neskôr, však už bol účel iný. V zmluve sa vôbec nehovorilo o kupovaní produktov z Československa, ale bolo konštatované, že Moskva splatí úver v priebehu rokov 1996 a 2000 prostredníctvom dodávok ropy, plynu alebo iných produktov.

K tomu, prečo a načo potrebovali Sovieti takýto bianco šek, sa ešte dostanem. Preukázateľne však tlačili, aby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie