Denník N

Evolučná biologička: Klonovanie ohrozených druhov nám nepomôže. Musíme odstrániť príčiny, ktoré vedú k vyhynutiu

Patrícia Chrzanová Pečnerová. Foto - archív P. Ch. P.
Patrícia Chrzanová Pečnerová. Foto – archív P. Ch. P.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Patrícia Chrzanová Pečnerová sa ako evolučná biologička a genetička venovala výskumu DNA mamutov a genetickej analýze živočíšnych druhov, ktorým hrozí vyhynutie. „Výskumom DNA poslednej populácie mamutov sme chceli zistiť nielen to, čo sa geneticky dialo s touto populáciou, ale snažili sme sa objasniť to, čo sa pravdepodobne deje v živočíšnych druhoch, ktoré sú na pokraji vyhynutia dnes,“ hovorí v rozhovore.

Rozumiem záujmu a zanieteniu vedkyne, ale aký význam má pre nás ostatných to, že vedci ako vy nájdu niekde na Sibíri kus mamuta?

Robím základný výskum, v ktorom je naozaj ťažké okamžite jasne vidieť, aký bude mať vplyv na spoločnosť, prípadne ako ním prispejeme k dobru ľudstva. Nikdy nevieme, kedy a ako presne sa nám zídu informácie, ktoré ako vedci zistíme. Všetky poznatky a znalosti nám však môžu prísť vhod, niekedy v tých najnečakanejších momentoch.

Zoberte si napríklad už viac ako rok trvajúcu globálnu pandémiu. Veľmi jasne nám všetkým ukázala, aký extrémne dôležitý je výskum vírusov a vakcín, ktorý sa robil mnoho predchádzajúcich rokov. Dnes si vie len málokto predstaviť to množstvo vedcov a vedkýň, ktorí sa celé roky predtým dožadovali peňazí na svoju vedeckú prácu, ktorá v tom čase tiež všetkým nepripadala ako tá najpodstatnejšia. Pritom práve bez nej by sme v súčasnosti nemali taký obrovský náskok vo vývoji vakcín. Dnes sme radi, že spomínaný výskum prebehol, že môžeme na jeho výsledkoch stavať a využiť ho v boji s pandémiou pre dobro nás všetkých.

Som presvedčená, že ako ľudstvo by sme sa mali snažiť pochopiť svet, v ktorom žijeme. Ak chceme vedieť, ako svet funguje, potrebujeme vedu, pretože veda ho vysvetľuje. Potrebujeme rozumieť svetu a jeho súvislostiam, pretože vo svete nič nie je nezávislé, všetko so všetkým súvisí. O to viac to platí v biológii. Každý organizmus ovplyvňuje iný organizmus a my musíme porozumieť tomu ako.

Keď čítam o objavoch pozostatkov mamutov v roztápajúcom sa sibírskom permafroste, osobne v nich vidím skôr jasný dôkaz nezvratnej klimatickej krízy ako vzrušujúci vedecký nález. Aký je to pocit pre vás ako vedkyňu? Premýšľate, či bude obsahovať tú jednu vysnívanú bunku s neporušeným bunkovým jadrom s kompletnou DNA?

Keď som v teréne našla svoju prvú mamutiu vzorku, bol to pre mňa ohromne vzrušujúci moment, na ktorý som dlho čakala. Môj školiteľ si už zo mňa uťahoval, naschvál predo mnou nenápadne nechával vzorky, ktoré predtým sám našiel, či si ich všimnem. Nakoniec sa mi podarilo nájsť tú svoju. Bolo to na Wrangelovom ostrove v Čukotskom mori, na ktorom vyhynula posledná populácia mamutov, čo žili na zemi.

S odstupom času pripúšťam, že v tom objavovaní je aj istá dávka nostalgie. Uvedomiť si, ako mamuty vyhynuli, znamená v istom zmysle pochopiť ich smutný príbeh. Navyše, ocitnúť sa fyzicky na mieste, kde mamut ako živočíšny druh na planéte vyhynul, človeka priam nabáda na to, aby si predstavoval, ako to vyzeralo, keď tu tieto ohromné zvieratá ešte žili, aké to muselo byť úžasné, keď sa tu prechádzali a o čo Zem prišla, keď sme ich navždy stratili.

Z pohľadu vedy a pocitov vedkyne však vo mne jasne prevažuje vedecké nadšenie.

Z roztápajúceho sa permafrostu sa uvoľňuje do ovzdušia skleníkový plyn metán, ktorý zásadným spôsobom prehrieva atmosféru a významne zrýchľuje proces globálneho otepľovania. Podľa niektorých vedcov by naklonovanie novej mamutej populácie mohlo pomôcť pri obnovovaní ekosystému trávnatých spoločenstiev – sibírskej tundry, ktorá by tak pomáhala udržať permafrost zamrznutý. Aký je váš názor? Dajú sa mamuty klonovať?

Teoreticky je to možné, no vedecká komunita

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Prírodné vedy

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie