Miešal drinky v londýnskom podniku s michelinskou hviezdičkou, teraz to chce naučiť rodný Martin
Riko Chovanec strávil jedenásť rokov v Londýne, kde sa vypracoval na barmanskú špičku. Po návrate domov vysvetľuje, čo a ako piť, ako sa má správať barman k zákazníkom a že u nás stúpa obľuba oranžového vína a japonskej whisky.
Ako sa umelecký kovorytec z Martina stane odborníkom na miešané kokteily?
Keď som v roku 2006 odišiel do Londýna naučiť sa poriadne po anglicky, prešiel som si v tamojších podnikoch rôznymi miestami, až som sa dostal do hotelového baru ako pomocný barman. Chytilo ma to možno aj preto, že som videl, ako sú barmani pekne upravení, uznávaní, s akou ľahkosťou a šarmom vykonávajú svoju prácu.
Veľmi som sa snažil ukázať, takže hneď v prvom bare som sa nakoniec stal hlavným barmanom. Postupne som vystriedal viac podnikov, až som narazil na šéfa, ktorý zo mňa urobil barového manažéra. To už je pozícia, na ktorej sa dá vybudovať dobré meno a z ktorej som mohol sám zaúčať mladých a nových barmanov.
Mimochodom, nezdá sa to, ale kovorytectvo a práca barmana nemajú od seba ďaleko. V oboch prípadoch ide o umenie, na ktoré je potrebná kreativita. Výsledok musí pekne vyzerať a stáť za to.
Môže prácu barmana, ktorý sa špecializuje na miešané drinky, vykonávať abstinent?
Len ťažko, pretože táto práca je o dennom hraní sa s drinkmi. Pripravujeme si rôzne ich variácie, neustále špekulujeme v snahe vytvoriť čo najelegantnejší výsledok. Zároveň však platí, že kvalitní barmani neznášajú opitých kolegov.