Mihálovi nevyšiel návrat do vedenia SaS, Droba uspel. Čestný hosť Mikloš povedal, že by dnes volil Sulíkovu stranu

Richard Sulík dával počas straníckeho kongresu v Pezinku sebavedomo najavo, že SaS sa darí. V prieskumoch vychádza už niekoľko mesiacov ako najsilnejšia koaličná strana. Členov má 240, čo je podľa Sulíka najviac od jej vzniku.

Dávno sa podľa neho otriasla z odchodu skupiny okolo Ľubomíra Galka. „Nech je mu politická zem ľahká,“ vtipkoval v príhovore o niekdajšom rivalovi. Delegáti sa zasmiali a Sulíkov bonmot odmenili potleskom.

Sobotný kongres SaS na prvý pohľad nebol dôležitý. O predsedovi sa nerozhodovalo. Sulík len zopakoval, že má mandát viesť stranu ešte dva roky. Nástupcu vraj má vytypovaného, dokonca hneď dvoch, ich mená si zatiaľ necháva pre seba.

Mihál neuspel

Na kongrese sa však volilo osem členov deväťčlennej republikovej rady, ktorá ovplyvňuje napríklad programové postoje strany. Najviac hlasov získal štátny tajomník ministerstva zahraničia Martin Klus. „S Martinom Klusom máme veľké plány,“ povedal Sulík.

Spolu s ním kandidovali aj dvaja politici, ktorí v minulosti zo SaS odišli, po čase sa však do nej vrátili: exminister práce Jozef Mihál a bratislavský župan Juraj Droba.

Drobu do republikovej rady delegáti zvolili, Mihála nie – napriek tomu, že sa pokúšal o reálnu vnútrostranícku kampaň, stretával sa s členmi v krajoch, rozdával im svoje knižky o sociálnych odvodoch.

Aktuálnym neúspechom sa nechce nechať odradiť. „Aspoň som sa bližšie zoznámil s členmi strany, z ktorých som viacerých nepoznal. O rok som pripravený uchádzať sa znovu o ich dôveru,“ povedal Mihál.

Denníku N ešte pred voľbou hovoril, že v prípade, že by ho zvolili do užšieho vedenia, chcel by kandidovať za SaS aj v parlamentných voľbách – v tých posledných bol jednou z tvárí strany Spolu.

Zároveň je pripravený sa budúci rok podieľať na kampani SaS v komunálnych voľbách, prípadne byť súčasťou tímu Juraja Drobu v župných voľbách.

„V súčasnosti sa živím poradenstvom, nie je to časovo náročné, môžem sa naplno venovať politike,“ hovoril Mihál, ktorý je expertom na odvodový systém.

Bude mať aj OĽaNO verejný snem?

SaS mala v Pezinku dvoch čestných hostí. Prvým bol premiér Eduard Heger z OĽaNO, ktorý mal pred delegátmi len všeobecný prejav. Novinári sa ho následne pýtali, či rovnako ako prišli na akciu SaS, budú môcť prísť aj na snem OĽaNO.

„Snáď na jeseň,“ reagoval na túto otázku Heger.

Premiér verí, že aj hnutie OĽaNO bude mať verejný snem, kam budú môcť prísť médiá a kde sa bude transparentne voliť vedenie. „Všetko potrebuje svoj vývoj,“ dodal Heger.

OĽaNO sa niekoľko rokov vyznačovalo tým, že fungovalo ako privátne hnutie Igora Matoviča. Dlhodobo malo len štyroch členov, ktorými boli Matovič a jemu najbližší ľudia. Až po novele expredsedu parlamentu Andreja Danka z SNS sa počet členov zvýšil na 45.

Posledný snem OĽaNO sa konal na jeseň 2020 prostredníctvom e-mailu, zdôvodňovali to pandemickou situáciou. Médiám následne iba oznámili výsledok. Konkrétne im oznámili, že vo vedení hnutia sa nič nezmenilo.

Mikloš o hranatom a jamkatom

Ďalším čestným hosťom bol exminister financií a niekdajší politik SDKÚ Ivan Mikloš. Svoju účasť na kongrese SaS označil za „dôkaz toho, že svet vypadol z pántov“.

Sulík bol ešte za druhej Dzurindovej vlády Miklošovým podriadeným na ministerstve financií. Neskôr sa stretli, vtedy už každý za inú stranu, v koaličnej Radičovej vláde, verejne sa však sporili o euroval.

Sulík neskôr Mikloša označoval za jedného z aktérov pádu tejto vlády. „Pri druhom balíku pomoci Grécku naši koaliční partneri zmenili názor. Najmä Ivan Mikloš tak otočil a tak zavádzal verejnosť, že dnes som presvedčený o tom, že ho niekto držal za citlivú časť tela,“ napísal Sulík v komentári v roku 2017.

Na sobotnom kongrese sa Mikloš k tejto histórii vrátil len stručne, povedal, že pád Radičovej vlády sa skončil „traumou pre naše strany aj pre celú spoločnosť“.

Delegátov zaujal hlavne vyhlásením, že keby sa voľby konali zajtra, volil by SaS. Sulíkovu stranu považuje za hlavnú oporu, ktorá môže zabrániť návratu Roberta Fica a Petra Pellegriniho k moci. Na pobavenie publika ich nazýval prívlastkami „hranatý a jamkatý“.

Možný návrat Smeru považuje Mikloš za reálnu hrozbu. „Či už ide o návrat zlostného hranatého Smeru, alebo toho s jamkami na lícach,“ dodal exminister.

Prečo Spolu neuspelo?

Hlavným bodom kongresu bola voľba ôsmich miest republikovej rady, o jedno z miest sa neúspešne uchádzal exminister práce Jozef Mihál.

Mihál patril k zakladajúcim členom SaS, po voľbách 2016 z nej však odišiel, a to aj pre nezhody s predsedom Richardom Sulíkom, najmä v otázkach migračnej politiky. Sulíka chcel vyzvať na súboj o predsedníctvo, nakoniec to však neurobil.

„Nesúhlasím s postojmi predsedu SaS Richarda Sulíka, veľmi dobre si asi viete predstaviť, s akými. Nemôžem to už ďalej mlčky tolerovať a byť lojálny tak ako doteraz,“ vysvetľoval Mihál vo februári 2017.

Následne sa stal s Miroslavom Beblavým tvárou strany Spolu, ktorá však vo volebnej koalícii s PS neuspela. Mihál vidí ako jednu z príčin zle nastavenú kampaň – podľa neho sa pred voľbami mali viac sústreďovať na propagáciu kvalitných ľudí z kandidátky než na heslá typu „poďme do nich“.

So SaS sa začal Mihál znovu zbližovať krátko po voľbách. Pár týždňov bol za SaS aj štátnym tajomníkom na ministerstve práce, po nezhodách s koaličnou Sme rodina a jej ministrom Milanom Krajniakom však skončil a v súčasnosti nemá žiadnu verejnú funkciu.

„Návrat do SaS mi opakovane ponúkal predseda Richard Sulík. Do republikovej rady som sa rozhodol kandidovať aj preto, že som cítil podporu od členov,“ povedal Mihál.

Droba o „biznis krídle“

Vo voľbe bol úspešnejší bratislavský župan Juraj Droba, ktorý so SaS spolupracuje už dlhší čas, hoci v roku 2013 z nej odchádzal so skupinou Juraja Miškova a Martina Chrena, ktorú Sulík pomenoval „biznis krídlo“.

„Pán Droba pochopil, že je v zlom krídle, pochopil, že tam nepatrí a že sa má pekne vrátiť, to aj urobil. Je najlepším županom, tak logicky je aj chápavý,“ hovoril o ňom Sulík v žoviálnej nálade počas prestávky.

Droba sa po odchode od Sulíka krátko angažoval v strane NOVA, ktorej hlavnými postavami boli pôvodne Drobov exkolega zo SaS Juraj Miškov a súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Už v roku 2016 však Droba znovu kandidoval do parlamentu za SaS a následne išiel so Sulíkovou podporou aj do župných volieb 2017. Oficiálnym členom strany sa opätovne stal na jeseň 2019 po odchode skupiny okolo Ľubomíra Galka.

„SaS mi dala dôveru a ja som jej ju oplatil v župných voľbách aj svojím výkonom vo funkcii župana,“ hovorí dnes Droba.

A čo vraví na to, že jeho niekdajších kolegov Chrena a Miškova nazval Sulík „biznis krídlom“?

„Boli sme skupinou, ktorá pracovala okrem iného na zlepšovaní podnikateľského prostredia. Martin Chren je dnes najúspešnejším starostom mestskej časti Ružinov a Juraj Miškov sa venuje podpore mladých podnikateľov,“ povedal Droba.

Z niekdajších odídencov začala so Sulíkom spolupracovať ešte aj exposlankyňa Jana Kissová, ktorá však na aktuálnom kongrese nebola.

„Ja som rád, že ľudia ako Juraj Droba, Jozef Mihál či Jana Kiššová sa do strany vrátili a znovu kopú za hráškovozelené saskárske farby. Juraj Droba je náš najlepší župan, Jozef Mihál je skutočný expert na odvody. Nebudem sa dívať dozadu na veci, ktoré sme si možno niekedy povedali,“ povedal k nim Sulík.