Lukáš Vráblik
Christian Eriksen vždy hral pre radosť z futbalu, ale najväčšiu zábavu podľa neho futbalista zažíva, keď vyhráva.
Muž, ktorého médiá označovali aj ako „kráľa Dánska“, často blízko veľkej trofeje prehral. Napríklad vo finále Ligy majstrov pred dvoma rokmi s Tottenhamom. V sobotu večer však prišlo jeho najväčšie víťazstvo.
Na konci prvého polčasu duelu Dánska s Fínskom na Eure sa Eriksen po autovom vhadzovaní zrútil na zem a stratil vedomie. Spoluhráči hneď privolali pomoc a viacerí okolo neho plakali. Eriksena na ihrisku oživovali a odniesli z ihriska. O pár desiatok minút sa objavili informácie, že Eriksen žije. Fanúšikovia oboch tímov zatiaľ na tribúne skandovali jeho meno.
O pár hodín neskôr dal jeho klubový spoluhráč Romelu Lukaku v drese Belgicka dva góly Rusom. Po jednom z nich pribehol ku kamere a kričal: „Chris, Chris, I love you.“ (Chris, Chris, milujem ťa).
Eriksena miluje nielen Lukaku, ale aj celé Dánsko. Už ako tínedžera ho tam opisovali ako „talent storočia“ a svoj potenciál aj naplnil. V priebehu poslednej dekády patrí k najlepším záložníkom v Európe.
Eriksen zarába milióny, ale jeho mladšia sestra Louise, ktorá hrá za Inter Miláno tiež, rozprávala, že naďalej zostal rovnakým človekom. „Len možno darčeky od neho sú teraz o trochu väčšie. Najväčší, aký mi kedy kúpil, bol malý Volkswagen Up,“ povedala.
V januári minulého roka prestúpil do Interu po takmer ôsmich rokoch v anglickom Tottenhame a dlho sa trápil.
Eriksen to chcel zmeniť, no prišla pandémia a tréningy boli zrušené, pripravoval sa preto individuálne v podzemnom parkovisku. Po pár mesiacoch sa napriek tomu hovorilo, že ho tréner Antonio Conte možno bude chcieť predať.
Zmenilo sa to v momente, keď Eriksen strelil víťazný gól v pohárovom zápase s rivalom AC v nadstavenom čase. Experti ho hneď začali vnímať inak. Na jar 2021 sa dostal do lepšej formy a Interu pomohol k zisku „scudetta“. Práve majstrovský titul, ktorý nikdy nezískal s Tottenhamom, bol jeho veľkým snom.
Príbeh Christiana Eriksena je príbehom skromného chlapca z malého mesta, o ktorom si každý myslel, že raz bude veľkou hviezdou.
O svojom talente vedel, ale nikdy to nedal ostatným pocítiť. Claus Hansen, prezident Middelfartu, klubu, v ktorom začínal s kariérou, spomínal: „Bol chlapcom, ktorý sa vždy staral o všetkých okolo seba. Od začiatku bol futbalovo ďaleko pred ostatnými, ale nikdy to nepovedal. Christian vždy bol aj je dobrým chlapcom: milým, slušným a priateľským.“
Spal s loptou
Dánsko v ňom našlo svoju odpoveď na Xaviho a Andrésa Iniestu. Práve k dvom španielskym ikonám ho prirovnal Glen Riddersholm, jeho tréner z dánskeho výberu do 17 rokov. „Podobne ako oni dokáže intuitívne vbehnúť do voľného priestoru a využiť chybné postavenie ostatných. Aj pri obrane dokáže pohyb protivníka predvídať lepšie ako ostatní,“ vysvetľoval.
Riddersholm sa ho po jednom tréningu spýtal, či si uvedomuje, aký obrovský talent má. „Pozrel sa mi do očí a povedal, akoby to bola najnormálnejšia vec na svete: ‚Áno tréner, viem to.‘“
Eriksen nikdy nezostal namyslený. Aj napriek tomu, že sa o ňom v pätnástich písalo ako o najväčšom talente v krajine a každý deň ho sledovali najväčšie európske veľkokluby. Z Middelfartu sa presunul do akadémie Odense, ale všetci vedeli, že čoskoro príde ďalší prestup.
Jeho otec Thomas neskôr rozprával, že až do desiatich rokov spával v posteli s futbalovou loptou. „Lopta bola jeho plyšovým zvieratkom,“ povedal.
Odmala mu rozprával, že futbalista sám nedokáže nič: vždy musí byť súčasťou kolektívu.
Eriksen vyrastal s touto myšlienkou, hoci mal väčšie schopnosti ako jeho kamaráti. Okrem tréningov s nimi si vyrobil bránky aj v záhrade rodinného domu a snažil sa napodobniť Francesca Tottiho, svojho najobľúbenejšieho futbalistu, ale aj bratov Michaela a Briana Laudrupa, najväčšie hviezdy Dánska na konci minulého storočia.
Eriksena chceli všetci. Cestoval na skúšku do Chelsea, Barcelony aj AC Miláno. Prestup však nikdy nevyšiel. AC Miláno nechcelo zaplatiť sumu, ktorú si pýtalo Odense; v Barcelone sa mu nepodaril prípravný zápas.
Vždy sa vrátil do Odense a spoluhráčom o veľkokluboch ani nerozprával. Vôbec mu neprekážalo, že musí opäť trénovať v Dánsku. „Aj tak ho to bavilo. V tom bola jeho mentálna sila,“ spomínal otec.
V roku 2008 nakoniec prišiel veľký prestup: 16-ročného Eriksena kúpil Ajax Amsterdam. V Odense totiž váhali s tým, aby mu dali šancu v prvom tíme.
Ajax chcel, aby prišiel najskôr na skúšku. Jeho otec to hneď odmietol. „Musí chodiť do školy,“ povedal. John Steen Olsen, bývalý dánsky reprezentant a škandinávsky skaut Ajaxu, ktorý objavil aj Zlatana Ibrahimovića, svojho zamestnávateľa potom presvedčil. Ajax ho kúpil a spravil jeden z najlepších obchodov v nedávnej histórii.
Eriksen prišiel do kádra s viacerými budúcimi hviezdami: Janom Vertonghenom, Tobym Alderweireldom, Daleym Blindom a hlavne Luisom Suárezom. Tréner Martin Jol ho ihneď vytiahol do prvého tímu. Jol hral systémom bez klasickej desiatky, ale preto, že v kádri žiadnu nemal.
Keď prišiel Eriksen, získal hráča, po ktorom túžil. „Vec, ktorú nikdy nezabudnem, je jeho úsmev. Christian sa nikdy nesmial nahlas. Nie. On sa usmieval. Keď sa usmieva, viete, že je šťastný,“ povedal pre portál Goal. Ajaxom prešli obrovské talenty, ale Jol trval na tom, že Eriksen bol tým najväčším za „posledných pätnásť až dvadsať rokov“. V sedemnástich podľa neho hral tak, akoby už mal 25.
Poviete si „wow“
Pred jeho debutom za Ajax ho objal Suárez, ktorý už vtedy bol kapitánom tímu. „Keď ste taký mladý, zvyčajne s loptou veľmi nevymýšľate, lebo nechcete spraviť chybu. Ale Christian tak nikdy nehral. Vždy robil risk za riskom,“ povedal Jol.
Keď Jola nahradil Frank De Boer, celú hru postavil na Eriksenovi. Suárez odišiel do Liverpoolu, Ajax napriek tomu v roku 2011 získal titul: prvý po siedmich rokoch. Dokázal to najmä vďaka Eriksenovi.
O dva roky neskôr prestúpil do Tottenhamu. Londýnsky klub vtedy cez leto predal Garetha Balea do Realu Madrid a namiesto neho nakúpil skupinu hráčov za 110 miliónov libier. „Tottenham predal Elvisa a kúpil Beatles,“ rozprával televízny expert Garth Crooks.
Crooks sa mýlil: väčšina posíl sa nikdy nepresadila. Vlad Chiriches, Etienne Capoue, Paulinho, Nacer Chadli či Roberto Soldado boli sklamaniami.
Z Eriksena, za ktorého klub zaplatil iba 11,5 milióna libier, sa však stal jeden z najlepších v Premier League. Na začiatku sa trápil so zraneniami, ale potom bol pre Tottenham kľúčový. Pod vedením Mauricia Pochettina sa Tottenham dostal v trikrát do prvej trojky a prehral vo finále Ligy majstrov.
Ľudia si uvedomili, že Eriksen patrí k najlepším „desiatkam“ na svete. V Dánsku to vedeli už dávno. Reprezentačný tréner Morten Olsen mu dal šancu už v osemnástich v príprave proti Austrálii a o pár mesiacov neskôr ho nominoval na MS 2010 do Juhoafrickej republiky.
„Mal okolo seba zdravú aroganciu,“ spomínal pre Guardian. Olsen si ho prvý raz všimol v zápase reprezentácie do 17 rokov proti Francúzom. „Po piatich minútach som mohol pokojne ísť domov. Hral proti fyzicky vyspelejším hráčom, ale mal neuveriteľnú techniku a mentalitu. Bol typom hráča, pri ktorom si len poviete ‚wow‘.“
Olsen ho v začiatkoch často kritizoval, a to aj na tlačových konferenciách. „Ľudia si mysleli, že som naňho až príliš tvrdý. Ale musel som pri ňom stlačiť ďalší gombík, keďže som ho poznal aj ako človeka,“ vysvetľoval. Eriksena kritika motivovala. Keď mu Olsen vyčítal nevydarený zápas s Portugalskom, neurazil sa. V ďalších dvadsiatich dueloch za reprezentáciu strelil pätnásť gólov.
A vďaka tomu sa Dánsko kvalifikovalo na MS 2018. V baráži prehrávalo na ihrisku Írska 0:1, ale potom začal žiariť Eriksen. V Dubline strelil hetrik a Dánsko zvíťazilo 5:1.
„Kráľ Christian posiela Dánsko na majstrovstvá sveta,“ písal denník Ekstrabladet. Eriksen už nebol len talentom storočia, stal sa futbalovým kráľom celého národa. Aj na svetovom šampionáte sa Dánsku darilo. Dostalo sa do osemfinále, kde vypadlo po penaltách proti Chorvátsku. Eriksen tú svoju nepremenil, doma mu to však nevyčítali.
„Všetci ho prirovnávali k Michaelovi Laudrupovi. V modernom futbale nemá s mladými hráčmi nikto trpezlivosť. Všetci chcú, aby okamžite podávali top výkony. Christian však s nimi nikdy problém nemal,“ doplnil Olsen.
V Tottenhame potom prišiel trpký koniec. Krátko po finále Ligy majstrov sa tím začal trápiť, Pochettina nahradil José Mourinho a Eriksenovi sa blížil koniec zmluvy. Tottenham sa ho rozhodol predať do Interu, ktorý zaplatil necelých 17 miliónov libier.
A v Miláne sa mu podarilo to, čo nevyšlo v Tottenhame – zisk titulu. „Do Interu som prišiel, aby som vyhral ‚scudetto‘. Vyšlo to po roku a pol,“ povedal pre dánske periodikum Fyens Stifstidende. „Ako futbalista často rozmýšľate nad svojou kariérou a často je to o tom, čo máte vo svojej bilancii. Pre mňa je však všetkým zábava z hrania futbalu. A zábavy máte viac, keď vyhrávate.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
