Prieskum Focusu: Pád OĽaNO nezastavil ani Heger, hnutie chce voliť len 8,2 percenta

Ani dva mesiace vlády nového premiéra Eduarda Hegera nezastavili pokles preferencií jeho materského hnutia OĽaNO. Od volieb sa neustále prepadávajú z 25 percent. V posledných mesiacoch sú hlboko pod desiatimi percentami: pred mesiacom by hnutie Igora Matoviča volilo 8,8, v júni to bolo 8,2 percenta, vyplýva z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo s Michalom Kovačičom.

Takéto nízke preferencie malo OĽaNO naposledy v januári 2020. Pád popularity hnutia teda nezastavili útlm vládnej krízy, výmena predsedu vlády a ani čiastočné stiahnutie sa Matoviča z prvej politickej línie.

Pád OĽaNO naďalej kopíruje pokles popularity expremiéra. Tomu podľa májového prieskumu dôveryhodnosti medzi členmi vlády dôverovalo len 11 percent respondentov, čo bolo najmenej spomedzi všetkých ministrov.

Agentúra Focus zbierala dáta medzi 2. a 9. júnom, takže zachytávajú aj najnovšie spory v strane Za ľudí, napätie medzi Sme rodina a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) a ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO), či ďalšie zatýkanie v polícii.

Hlas a Smer majú spolu viac ako 33 percent

Pretrvávajúca nedôvera v koalícii prospieva opozičným stranám. Hlas by volilo 21,6 percenta ľudí, Smer sa dostal na svoje maximum od odchodu ľudí okolo Petra Pellegriniho a voliť ho chce až 12 percent opýtaných.

Tieto dve strany majú spolu až 33,6 percenta, čo mal Smer ešte ako jednotná strana naposledy pred voľbami 2016. Hlas a Smer by podľa sondáže získali až 64 poslancov, teda len o 12 menej, než treba na zloženie vlády.

Popri preferenciách týchto dvoch strán majú pomerne vysokú popularitu extrémisti z ĽSNS a Republiky (4,8 a 4,6 percenta). Hoci sú tesne pod hranicou zvoliteľnosti, súčet ich preferencií je až 9,4 percenta.

Akú vládu ukazuje prieskum bez Smeru a Hlasu

Kým Hlas a Smer nie sú ďaleko od vytvorenia parlamentnej väčšiny, SaS, OĽaNO a Sme rodina by na zostavenie vlády museli získať podporu PS aj KDH, a to by mali len najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov.

Lídrom pravice bola aj v máji SaS, ktorú chce voliť 12,8 percenta opýtaných a získala by 24 mandátov. Ani strana Richarda Sulíka sa nevrátila na svoje maximum z decembra minulého roka, keď ju chcelo voliť takmer 16 percent ľudí.

Sme rodina sa podarilo dostať z päťpercentných čísel zo začiatku roka a so 7,6 percenta by získala 14 mandátov.

Progresívne Slovensko si udržiava preferencie nad šiestimi percentami a tesne sa k nemu približuje KDH.

Do parlamentu by sa s 5,7 percenta dostala aj spojená maďarská strana Aliancia – Szövetség, hoci ešte nie je ani zaregistrovaná.

Strane Za ľudí, ktorá čelí rozpadu, sa nedarí ani z hľadiska preferencií. Stranu Veroniky Remišovej chce voliť len 3,4 percenta opýtaných. Okrem apríla 2020, keď z jej vedenia odišiel Andrej Kiska, ide o najhoršie čísla od jej vzniku.