Denník N

Žije na spálenisku. Nechce veľa, len zmaturovať, pomáhať iným a mať sa aspoň trochu lepšie

Marianna a jej sestra žijú v ruine. Foto N - Ľudmila Kolesárová
Marianna a jej sestra žijú v ruine. Foto N – Ľudmila Kolesárová

V ruine zhoreného domu v obci Stará Kremnička neďaleko Žiaru žije mama a dve dcéry. Na poschodí býva hlučný strýko. Bez riadneho spánku sa dcéry každé ráno vyberú do neďalekého mesta. Jedna za prácou, druhá do školy a za snom o maturite.

[Len pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

Zápach dymu ťaží pľúca už od dverí. Teda od vstupu do domu, pretože tento dom dvere nemá, rovnako ako nemá ani okná. Steny pokrýva pleseň. Šaty rýchlo sajú zápach ako špongia.

Kde tu na zhorenisku majú uložené veci?

Staršia dcéra Lucia ukáže na poličku, na ktorej majú tri obyvateľky malé kôpky.

Na otázku, či im oblečenie nepáchne dymom, Lucia prikývne a potichu povie: „Aj vlasy. Stále sa umývame. Perieme. Nepomáha to. Hanbím sa v autobuse.“

Dom, v ktorom žije pani Adriana s dcérami. Vľavo vstup do izby, ktorú obývajú. Foto N – Ľudmila Kolesárová

Lucia dochádza ráno o piatej do práce do neďalekého závodu v Žiari nad Hronom. Upratuje osem hodín denne. Mladé dievča váži sotva štyridsať kíl a poriadne nespáva.

Mladšia Marianna takisto dochádza do mesta do školy, je zodpovedná žiačka a verí, že po výučnom liste v odbore kuchár-čašník príde na rad aj maturita. Ešte pred rokom bola záškoláčkou.

Násilie, alkohol a život v ruine

Pred rokmi ušla mama Adriana s deťmi od agresívneho partnera naspäť do rodnej obce a do rodného domu. Ten však už stihol zdevastovať jej brat, strýko dievčat, ktorý holduje alkoholu. Na dvore stále vidieť vinič, ktorý niekto poctivo strihal, na strope lampu, do ktorej kedysi prúdila elektrina.

Stôl zakryli papierovými utierkami, lebo bez obrusu sa návštevu prijať nepatrí.

Lucia. Foto N – Ľudmila Kolesárová

Pred dvomi rokmi strýko po hádke s partnerkou a pod vplyvom alkoholu podpálil dom, ten vyhorel a po zásahu hasičov celý nasiakol vodou. Tri ženy však nemajú kam odísť. Žijú vo vlhkej zadymenej ruine, ktorá sa môže každú chvíľu zrútiť. A znášajú strýkov krik.

„Až do jesene sme spali radšej vonku,“ ukazuje pani Adriana pod starý orech. Pár metrov nad ním je frekventovaná cesta.

„Problém je, keď prší. V dome prší ešte dva dni po tom, ako sa dážď skončil. Postele si tak prekladáme z jedného miesta na druhé,“ šepne Marianna.

Jediná ako tak obývateľná izba je spálňou, kuchyňou, detskou izbou aj obývačkou. Varia na malej piecke, pečú aj z kysnutého cesta, buchty či knedle. Po vodu chodia k prameňu, perú v komunitnom centre. Na stene visí obraz Ježiša, oproti pár tínedžerských fotiek.

Čo robia, keď sa zotmie? „Hrávame pri sviečkach človeče.“

Mama Adriana s dcérami a jediná obytná izba. Foto N – Ľudmila Kolesárová
Sestry Marianna a Lucia zo Starej Kremničky, v pozadí celý ich majetok. Foto N – Ľudmila Kolesárová

Ako sa zo záškoláčky stala vzorná žiačka

Stará Kremnička má 1300 obyvateľov, z toho 210 Rómov. Okrem komunitného centra v obci pôsobia dve terénne sociálne pracovníčky. Viera Trubačová prišla do obce pred rokom. Predtým pracovala na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Žiari nad Hronom.

„Keď som sem nastúpila, práve oznámili z Mariannkinej školy, že nechodí na vyučovanie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Eurofondy v školstve

Školstvo

Vzťahy

Slovensko

Teraz najčítanejšie