Denník N

Následkom pandémie budú aj matky, ktoré sú ešte deťmi, vraví šéfka ocenenia Roma Spirit

Magdaléna Rothová. Foto N - Vladimír Šimíček
Magdaléna Rothová. Foto N – Vladimír Šimíček

Aj v osadách sú influenceri, to oni môžu ovplyvniť nielen očkovanie Rómov, vraví riaditeľka organizácie, ktorá pomáha aj so zdravím v osadách. Ich babice sa snažia pomôcť tehotným ženám a ich deťom na miestach, kde by ste sa nechceli narodiť.

Vlani ocenili aj obete policajnej razie v Moldave nad Bodvou, rok predtým aj punkovú kapelu RozpoR za turné po osadách. Tento rok vyhlásili už 13. ročník ocenenia Roma Spirit, kam môže každý nominovať osobnosti, bežných ľudí, firmy, obce aj mestá.

Za ocenením je Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), ktorá bola aj pri vzniku projektu zdravotnej osvety v osadách Zdravé komunity. Šéfkou asociácie a producentkou Roma Spirit je Magdaléna Rothová.

Rozpráva aj o tom:

  • ako rómske ženy v projekte Babice pomáhajú matkám a ich deťom už pred pôrodom a aj potom,
  • ako to je s očkovaním v osadách,
  • aké to je oceniť pankáčov za turné v osadách.

Do osád ste sa dostali cez školenie asistentov osvety zdravia, čo sú ľudia, ktorí tam pomáhali napríklad s očkovaním a aj teraz pri pandémii. Čo to s vami urobilo, keď ste spoznali ten život?

Precitla som, uvedomila som si, že veci môžu byť iné, ako sa javili v mojom dovtedajšom živote. Odvtedy som začala chodiť do osád a get. Nikdy som tam nezostala dlhodobo, ale prechodila som ich už stovky.

Čo robia asistenti osvety zdravia?

Jednou z podmienok asistentov je, že to musia byť ľudia priamo z komunity. Robia most medzi zdravotníkmi a obyvateľmi, pomáhajú napríklad komunikovať s Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby. Vysvetľujú, čo vlastne lekár rozpráva. Pomáhajú budovať dôveru na oboch stranách.

Ako Slovensko zvládlo pandémiu na miestach, kde sú osady, chatrče, kde žijú ľudia bez pitnej vody?

Boli sme jediná krajina, ktorá dokázala aj v druhej vlne uzatvárať celé komunity. Neviem, či sme to zvládli. Zvládli to tí ľudia a zaslúžia si metál za to, že to prekonali odkázaní sami na seba. Starostovia, „tereňáci“ a samotní obyvatelia.

Aký je postoj Rómov z týchto oblastí k očkovaniu proti covidu?

Aj v osadách sú influenceri, ktorí ovplyvňujú ľudí podobne ako v Bratislave – a sú aj na Zabijanci v Rudňanoch. Naša Helenka zo Zabijanca, kde by ste sa nechceli narodiť, je zaočkovaná. Žije na mieste, kde by ste mohli nakrúcať sci-fi film o konci sveta a ani by ste tam nemuseli stavať kulisy. Napísala nám, že chce byť zdravá a chce pomáhať ďalším ľuďom. Tak sme jej s tým pomohli.

Helena Dunková v nemocnici Svet zdravia v Spišskej Novej Vsi a v teréne v Rudňanoch. Foto – ©ACEC

Je v osadách a getách vidno problém s tým, že by sa tam ľudia nechceli očkovať?

Na to nemám dáta. Jarovnice očkujú naplno. Asistenti aj naši dobrovoľníci výrazne pri očkovaní pomáhajú, hoci aj oni sú vystavovaní tlaku dezinformácií tak ako celá spoločnosť. Nevidím plošne nezáujem, možno obavy, možno vyčkávanie.

Vaša organizácia ACEC je aj za projektom Misia 1000 – Babice. Je o starostlivosti o deti v prvých tisíc dňoch od počatia… 

Je dôležité to od počatia, pretože väčšia časť nášho zdravia sa tvorí už v bruchu mamy. Je nesmierne dôležité, aké bezpečie cíti, akú má stravu, koľko adrenalínu sa jej pumpuje do tela, aký má životný štýl.

Aká je úloha babíc pred pôrodom?

Hlavne otvárať tému, že mama môže ovplyvňovať zdravie dieťaťa už pred narodením. Naše babice pôsobia vo veľmi ťažkých podmienkach. Babice robia napríklad aj ženské kruhy. Moje najobľúbenejšie stretnutie bolo v Markušovciach, tehotné ženy sa stretli u Ivetky, jednej z babíc. Najväčší chichot vyvolalo, keď som ich poprosila, aby si vyložili nohy a oddýchli. Pretože to potrebuje ich dieťa – aby bola mama oddýchnutá. Nevedeli pochopiť, že to môžu urobiť.

Už teraz vidíme, že jedným z následkov pandémie budú aj veľmi mladé mamičky. Spoločnosť ich zväčša hádže cez palubu. No sú to ešte len deti.

V akých podmienkach tieto mladé dievčatá rodia? A ako im pritom pomáhajú babice?

Spolupracujeme s nemocnicou v Spišskej Novej Vsi. Riešime, aby babice mohli byť aj pri pôrode. Naša babica Helenka, ktorú som už spomínala, odrodila šesť detí. Nie preto, že by to tak matky chceli, ale aj dieťa, aj sanitka boli na ceste. Majú na to špeciálne školenie operačného strediska. Babice učia budúce matky plánovať aj to, kedy príde pôrod. Na to však potrebujete vedieť, v ktorom ste týždni.

Keď ste hovorili o tom, že Helenka pomohla pri šiestich pôrodoch – je to stále tak, že sanitka do osady nepríde alebo príde neskoro?

Nejde o to, že by sanitka prišla neskoro, len ju napríklad neskoro zavolali a sanitka nie je taxík. Za celé tie roky, čo pracujeme s komunitami, viem o dvoch prípadoch, keď posádka sanitky požiadala obyvateľov domu, aby vyšli von. Raz bol dom polorozpadnutý a v druhom prípade tam bola ohlásená meningitída. Myslím, že aj v tomto pomohli asistenti osvety zdravia, že aj posádka záchranky sa má na koho obrátiť. Nie je čas na hystériu, ide o život.

Helena Dunková na detskom oddelení v nemocnici v Spišskej Novej Vsi. Foto – ©ACEC

Tieto ženy nechodia na prehliadky pred pôrodom?

Ako ktoré. A nie preto, že by nechceli. Pre maloleté je komplikované už len dostať sa ku gynekológovi. Nejde len o dievčatá z osád. A sú pred vami výzvy – musíte ísť do väčšieho mesta, potrebujete so sebou sprievod. Lekárovi by ste mali dôverovať, pričom sa dovnútra komunity dostávajú aj zlé príbehy.

V slovenských osadách je vysoká úmrtnosť najmenších detí, napríklad v okresoch Trebišov a Poprad to je na úrovni Alžírska či Guatemaly. Ako to máme napraviť?

Pokiaľ vaša mama ani vy nemáte pitnú vodu, máte problém. Takisto je problém nedostatočne výživná strava. Keď žijete na mieste, kde by ste mohli skúmať takmer všetky vírusy a baktérie sveta, ako malé bábo ste neskutočne ohrozený.

Čo v takom nebezpečnom prostredí zmôžu vaše babice?

Každá rodina potrebuje niečo iné. Niekedy to je humanitárna pomoc, niekedy rady a informácie, inokedy je dôležité skontrolovať bábätko, jeho hmotnosť, teplotu. V tom prostredí je to veľmi ťažké. Okúpte bábätko, keď je vonku -12 °C a vo vašom dome len trochu teplejšie, nemáte štandardný prístup k vode, kúrite tým, čo máte poruke a ešte to aj dýchate. Nezávidím to tým matkám, ich láska má limity. To prostredie im nedovoľuje viac.

Ako tieto babice vyberáte?

Na človeku je vidieť, keď chce niečo urobiť, niečo sa naučiť, vystúpiť z vlastného tieňa. Naše babice pracujú ako dobrovoľníčky aj v nemocnici – na detskom a pôrodníckom oddelení. Predstavte si, že ste malé dieťa, ktorého materinský jazyk nie je slovenčina, sestričky behajú a nemáte tam mamu, ste choré a v cudzom prostredí. Niekedy pomáha uzdravovať už len to, že sa vám milo prihovorí niekto jazykom, ktorému rozumiete. Na pôrodníckom oddelení pomáha matkám aj to, keď majú pocit, že na ne má niekto čas a má o ne záujem.

Štefan Šimonič v projekte ACEC Krehké spomienky – Kovie leperibena, ktorý zachytáva spomienky rómskych seniorov. Foto – ©ACEC Barbora Haviarová
Ladislav Horváth v projekte Krehké spomienky – Kovie leperibena. Foto – ©ACEC Barbora Haviarová

Vyhlásili ste už trinásty ročník Roma Spirit. Pomáhate oceňovať ľudí, ktorí sa snažia zlepšovať postavenie rómskych komunít. Čo sú pre vás najsilnejšie príbehy?

Myslím na jednu vetu, ktorá sa opakuje v rôznych obmenách: chcela som už skončiť, nebyť tohto ocenenia. Tá veta pomáha nám, aby sme neskončili.

Oceňujete aj firmy, predvlani to bola košická odpadová firma Kosit za náborovú kampaň bez predsudkov. Asi to je naozaj zásadná vec, hovoriť na Slovensku, že berieme aj Rómov…

…a aj starších ľudí, ženy, chudobných.

Ako je možné, že sa aj dnes v pracovných inzerátoch objaví „Rómov neberieme“.

To neviem. Predsudky, obavy z neznámeho, ale aj strach či paušalizované individuálne skúsenosti?

Rasizmus?

Môže byť aj rasizmus.

Aké ste mali reakcie, keď ste ocenili pankovú kapelu RozpoR za turné po osadách? 

Aspoň sme zistili, kto je na Slovensku pankáč! Reakcie boli dobré. Myslím, že všetci by najradšej nabehli a robili koncerty medzi ľuďmi, ktorých to baví. Kto by to nechcel?

Foto N – Vladimír Šimíček

Roma Spirit 2021 – nominovať môže každý

Každý môže nominovať ľudí, firmy či samosprávy, ktoré menia postavenie Rómov na Slovensku. Ocenenie môže získať ktokoľvek bez ohľadu na etnicitu či národnosť.

Na ocenenie je možné svojich favoritov prihlásiť do 31. augusta vyplnením online prihlášky na www.romaspirit.sk.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Vzťahy

Slovensko

Teraz najčítanejšie