Denník N

Sestra z psychiatrie: Hoci počet hospitalizácií stúpa, mnohí majú stále problém požiadať o pomoc

Katarína Stančeková. Foto - Liga za duševné zdravie
Katarína Stančeková. Foto – Liga za duševné zdravie

Článok uverejňujeme v rámci spolupráce s Ligou za duševné zdravie.

Katarína Stančeková je profesionálna psychiatrická sestra. V podcaste Ligy za duševné zdravie Ako sa máš? so Šarkanom hovorí o tom, ako vyzerá pobyt za bránami psychiatrickej nemocnice, o vzťahu zdravotníckeho personálu a pacientov na psychiatrii aj o mýtoch, s ktorými sa bežne stretáva pri téme duševného zdravia.

Bolo to vždy vaše vysnívané povolanie byť sestrou alebo to jednoducho tak vyšlo?

Moja prvá skúsenosť s nemocnicou bola, keď som v desiatich rokoch prišla o slepé črevo. Vtedy som prvýkrát videla prácu sestier v nemocnici, ale to bolo chirurgické oddelenie. Psychiatria ma oslovila až neskôr, počas štúdia na zdravotníckej škole, kde sme absolvovali exkurziu v psychiatrickej nemocnici. Tam prebehla prvá iskra a prvé zoznámenie so psychiatrickými pacientmi. Bola to pre mňa výzva. Neskôr som sa o tom dozvedela viac v rámci predmetu psychiatria.

Na psychiatrii som začala pracovať v osemnástich, som tam dodnes a neľutujem.

Ako vlastne vyzerá hospitalizácia na psychiatrickej klinike? Prečo sú ľudia takí vystresovaní a vystrašení, keď majú byť hospitalizovaní práve na tomto oddelení? Je to naozaj hlavne o stigmatizácii?

Je. Ľudia sa toho veľmi boja, povedala by som, že sa za to až hanbia, nech je ich problém akýkoľvek. Hoci počet hospitalizácií na psychiatrii v poslednom období enormne stúpol, stále je u mnohých prítomný ostych, strach. Aj pri prvom kontakte sa pacienti len veľmi málo otvoria. Nechcú o tom hovoriť, sú úplne uzavretí a v tom je práve obrovské umenie sestier, že vedia odčítať, vedia to vnímať a následne pacientovi pomôcť.

Ako dlho sú u vás zvyčajne ľudia hospitalizovaní? Zrejme nie na pár dní.

Hovoríme o mesiacoch.

Poďme teda postupne. Ako je to s nástupom? Človek príde sám alebo je niekedy aj privezený? Ide o dobrovoľný nástup alebo niekedy aj z prinútenia?

Sú v tom podstatné rozdiely. Buď ide o pacienta, ktorý má prvú skúsenosť s hospitalizáciou – ten sa zvyčajne k nám dostane tak, že ide s problémom k svojmu ambulantnému psychiatrovi, ktorý mu na základe jeho psychického stavu odporučí, aby absolvoval hospitalizáciu. Hospitalizácie môžu byť rôzneho typu, podľa problému človeka, napríklad odvykacie liečby alebo protialkoholické liečby – tie sa dopredu objednávajú. Každé zariadenie má svoj vlastný spôsob, štýl objednávania pacientov.

Druhým typom sú akútne prípady, pacienti sú v hociktorú nočnú či dennú hodinu privezení na pohotovosť alebo centrálny príjem, kde službukonajúci psychiater rozhodne, či je potrebná akútna hospitalizácia. Ak potrebná je, pacient odchádza na oddelenie alebo kliniku do nemocničnej starostlivosti.

Ako si máme predstaviť akútny prípad? Je to niekto, kto si napríklad sám privolal záchranku, alebo skôr zareaguje okolie a privolá pomoc?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rozhovory

Zdravotníctvo

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie