Výrobca fajok Karol Stodolica: Cigareta je symbolom zhonu, fajka je symbolom oddychu

S výrobou fajok ako s koníčkom ste doma začali v roku 1970, keď vás chytila práca s hlinou. Čo vás na tom lákalo?

S fajčením fajok sme začínali už ako chlapci v detstve na pasienkoch, kde sme celé dni pásli kravy, ovečky a ďalšie zvieratá. Nevenovali sme sa cigaretám, lákali nás fajky, dokonca už vtedy sme si ich skúšali vyrezávať z dreva. Tabaku, samozrejme, nebolo, tak sme skúšali sušené listy z rôznych stromov aj rastlín. Až neskôr sme sa dostali k tabaku, ktorý sa volal Taras Buľba.

Fajky sme prepaľovali žeravým drôtom, a tak sa mi raz podarilo prepichnúť aj dlaň. Mal som s tým potom oštaru, chytal som otravu krvi. Nikde som o tom nepovedal, až mi ruka napuchla a musel som ísť k doktorovi. Ten ma skoro vymlátil s otázkou, či chcem prísť o ruku.

Veľa sme potom fajčili aj počas vojenčiny. Práve v tom čase sa vymyslel voňavý aj pikantný tabak, ktorý zachutil dôstojníkom aj nám, obyčajným vojakom. Bolo to v móde, často sme kupovali tabak Amphora, najlepší bol modrý a hnedý.

Fajky ste už teda mali, prečo ste ich začali vyrábať?

Neboli kvalitné a poriadne som nevedel zohnať ani na zájazdoch do Bulharska či Poľska. Nič dobré som tam nenašiel ani na pamiatku. Tak som začal skúšať vlastné výrobky. Hlinu som, našťastie, mal, vďaka skvelému kamarátovi Petrovi Bukovskému, ktorý je vynikajúcim sochárom a maliarom.

Poradil mi, ako pracovať s hlinou, lebo to nie je jednoduché. Hlavice fajok neodlievam, ale najskôr nechám hlinu uschnúť, a potom z tej hrče ako rezbár postupne vyrezávam výsledný tvar. Iní hlinu zase natlačia do pripravených foriem z dreva, kovu či sadry.

Hlina musí byť kvalitná, s dobrým ílom, dlho sa mieša s vodou, miesi, čistí, potom musí odstáť. Ideálne je, keď aj dobre premrzne. Vo výsledku musí byť naozaj hutná. Odložím si ju do vedierka, zakryjem vlhkou handrou a mám. Podľa typu hliny fajka získa aj výslednú farbu – červenú, čiernu, hnedú či inú.

Následne sa fajka vypaľuje v peci pri asi tisíc stupňoch Celzia. Keď vychladne, už ju môžem leštiť, glazovať, farbiť, pozlátiť, prípadne odrôtovať, teda zdobiť. Veľkí výrobcovia zase vždy dbali na to, aby boli označené ich značkou.

Následne sa do fajky vkladá „pipasár“, teda časť, za ktorú sa fajka drží?

Áno, to je tá trúbeľka od fajky hore, ale na začiatku mi fajky dlho praskali práve pri pokusoch vložiť tam pipasár. Neskôr som zistil, že najskôr musím vybrúsiť korkovú vložku, vložiť ju dnu a pipasár dať až do nej. Odvtedy sa mi celkom darí, ale stačí jedna chyba a musím začať odznovu. Ak napríklad nemám dobre utlačenú hlinu, v peci to fajku roztrhne, rozpadne sa. Na konci je pipasár opatrený koncovkou, ktorá sa dáva medzi zuby.

Fajčíte fajky dodnes?

Občas áno, ale nie som závislý. Je to iné fajčenie ako cigarety. Tie neznášam, fajčiari všade hádžu ohorky, smradia, robia bordel. Viete, čo prikladám ku každej fajke, ktorú darujem alebo vyrobím na zákazku? Nasledovný sprievodný text so svojím podpisom:

„Cigareta je symbolom zhonu, fajka symbolom oddychu, pohody a tvorivého premýšľania. Fajka toho dosť prezradí o majiteľovi, ktorý ju používa, v rukách umelcov sa zase stáva symbolom a nositeľom umeleckej tvorivosti. Pre mnohých vo svete sa fajka stala nerozlučným spoločníkom, pre iných je nepotrebným predmetom, pre ďalších zase významným zberateľským artiklom. Fajčenie z fajky navodzuje charakteristickú atmosféru odpočinku a voľného času. Kým tabak vo fajke tlie, starosti sa rozplývajú.“

Z toho vyplýva, že cigareta je absolútnym protikladom fajky. Človek ju rýchlo „vyšlukuje“ a ohorok šmarí na zem. Fajkár nikdy bordel nerobí, popol neoklepe na zem, ale tam, kde to nikomu neškodí, napríklad do kvetináča, kde to prospeje aj rastline.

Fajčenie fajky nazývate kúrením pod mozgom.

Je to pravda, veď keď si ju zapálite, najlepšie sa vám rozmýšľa. Predstavte si, že grilujete vonku na dvore, ste na rybačke alebo na poľovačke, horí ohník a vy si napcháte fajku a pokojne bafkáte. Púšťate dym a tak krásne sa pri tom premýšľa, až sa to nedá opísať. Postupne sa vám vynárajú všetky spomienky na život, pekne sa pri tom viete aj porozprávať.

Fajka sa normálne nešlukuje, ide len o to, aby ste cítili dym v ústach. Ja si veľmi rád sadnem u seba v záhrade, zapálim si fajku, hľadím na okolité hory a premýšľam o svojom živote. Vyskakujú mi spomienky na to, čo som prežil, na starých kamarátov, zážitky, cesty, človeka to dojíma.

A čo zdravie?

Nevravím, že fajčenie je zdravé. Fajka je však oveľa menej škodlivá ako cigarety, lebo nefajčíte všetky tie papieriky, plasty a milión chemických prídavných karcinogénnych látok, len samotný tabak. Navyše vďaka tomu, že nešlukujete, sa vám dym nedostáva do pľúc.

Pamätám si, aký čistý tabak fajčieval môj starký. Bol nalisovaný tak, že vyzeral ako klobása, a dal sa normálne krájať nožom. Neboli v ňom žiadne prísady. Ako deti sme mu ho nakrájali na kolieska, nádherne voňal. Dnes sú tabaky kadejaké, aromatické, voňavé, mne najviac chutí holandský, ale nedávno som mal celkom dobré aj z USA.

Vyrobil som si aj vodnú fajku, kde sa studený dym filtruje cez vodu, takže všetok bordel ostáva vo vode. Machri, ktorých poznám, skúšali filtrovať aj cez víno.

Ako dlho vydrží fajka s jednou náplňou?

Záleží na fajčiarovi. Existujú súťaže, kde ide práve o to, ako dlho dokážete fajčiť. Zúčastnil som sa ich dvakrát. V roku 2012 som skončil tretí, neskôr zase siedmy. Organizujú to rôzne kluby fajkárov. Samozrejme, súťažia aj ženy. Napríklad v Nemecku či v Česku majú vlastné kluby.

Každý súťažiaci dostane jednakú fajku, k nej presne tri gramy tabaku a dve zápalky. Ak si nezakúrite do piatich minút, ste diskvalifikovaný. Nie je to ľahké, lebo ten tabak je dosť vlhký. Úlohou je fajčiť čo najdlhšie. Tri gramy sú pritom len štipka, ak si poriadne potiahnete, máte po tabaku. Pamätám si jedného pľúcneho lekára z Maďarska, ktorý vydržal fajčiť tú štipku viac ako