Denník N

Odmietam princíp kolektívnej viny

Nestrašme občanov, lebo strach je živnou pôdou extrémistov.

Autor je predsedom strany Most-Híd

Debata o súčasnej utečeneckej kríze je silne poznačená blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Premiér Fico, tak ako jeho maďarský kolega Orbán, si dokázal vytvoriť veľmi rýchlo nepriateľa, proti ktorému dnes bojuje. To, že jeho prístup je založený len na emóciách a šírení strachu, nie na rozumnom prístupe, je dôležité neustále opakovať.

Chcem hneď na úvod poznamenať, že sa nedelíme na tých, ktorí utečencov volajú, a tých, ktorí ich odmietajú. Delíme sa na tých, ktorí chcú aktívne a dobrovoľne pomôcť utečencom a prejaviť solidaritu s ostatnými európskymi krajinami, a tých, ktorí vedú len silné reči už viac ako tri mesiace bez toho, aby ponúkli konkrétne skutky pomoci.

Som príslušníkom národnostnej menšiny na Slovensku a určite citlivejšie vnímam všetky prejavy intolerancie a odmietania akejkoľvek menšiny. Hlavne, keď sa dejú bez racionálneho základu a sú skôr dôsledkom umelého a tendenčného vyvolávania strachu, ako to robí vláda. Odmietam princíp kolektívnej viny.

Som presvedčený, že ku každému človeku treba pristupovať rovnako bez ohľadu na jeho národnosť, farbu pleti či vierovyznanie a nehádzať všetkých do jedného vreca. Preto je aj dnes dôležité, aby sme k téme utečencov pristupovali rozumne a zodpovedne, nie na základe emócií, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán.

Vyčítam vláde, že hovorí vždy len „A“ a nikdy nedodá „B“. Lebo to druhé by nemuselo byť ušiam voličov také ľúbivé. Takže poďme vymenovať tie béčkové fakty, ktoré si dnes nikto nechce alebo nevie uvedomiť:

Po prvé som presvedčený, že musíme pripomínať aj našim občanom, že západná Európa zažila niekoľko exodov občanov Slovenska, Maďarska a Poľska – rádovo v státisícoch – nikto ani v ′48, ani v ′56, ′68, ale ani po roku 1989 ich nenazval všetkých komunistickými agentmi a neposielal ich a priori a unisono späť. Nikto nimi nestrašil.

Vlády Západu upokojovali svojich občanov, že nič im nehrozí, že ekonomiky ich krajín tento nával zvládnu. A môžeme skonštatovať, že to boli v prvom rade utečenci. Na rozdiel od približne 120-tisíc občanov Slovenska, ktorí po roku 1989 odišli do zahraničia za prácou, teda patria do kategórie „ekonomických migrantov“ a sú tam dodnes. Ja viem, že to nezapadá do rétoriky väčšiny politikov, ale je zodpovedné to pripomínať občanom namiesto strašenia terorizmom.

Ďalším faktom, ktorý vláda zatiaľ ignoruje, je, že táto kríza zmení Európsku úniu a Schengen. A nielen kvôli utečencom. Hlavne pre postoj niektorých krajín k riešeniu tejto krízy. Projekt Európskej únie bol postavený na solidarite, dohode a voľnom pohybe osôb.

Tým, že strácame ochotu prejavovať solidaritu a hľadať dohodu, sa môžeme v konečnom dôsledku pripraviť aj o slobodu pohybu, v najlepšom prípade ju obmedziť – čoho sme svedkami už aj teraz. A bez nej stráca tento projekt zmysel. Keď nie sme prístupní dohodám, solidarite, tak ako môžeme očakávať, že bude fungovať len tá hodnota, o ktorú ide nám? A ktorá je pre nás, čo sme roky žili za železnou oponou, taká vzácna.

A tretí fakt, na ktorý chcem upozorniť, je, že vláda nás posúva na vedľajšiu koľaj. Mám na mysli ako-takú súdržnosť V4, ktorú, mimochodom, Poliaci už načali. Kým premiér na začiatku svojho terajšieho funkčného obdobia hovoril o tom, že nesmieme pripustiť dvojrýchlostnú Európu, dnes nás posúva do kategórie tých menej rýchlych.

O pol roka budeme predsedať Európskej únii. Túto problematiku budeme mať na stole. Budeme sa musieť postaviť do čela riešení. Kto nás bude brať vážne, keď budeme chcieť hovoriť o vytváraní nových pravidiel, o budovaní nového Schengenu, ak ten náš takzvaný dobrovoľný príspevok k riešeniu utečeneckej krízy je zatiaľ len na papieri?

Nestrašme občanov, lebo strach je živnou pôdou extrémistov. Verme nášmu prísnemu azylovému systému, ktorý aj doteraz dokázal odhaliť tých, čo nemajú právo na azyl. Takisto verme aj našim bezpečnostným zložkám, ktoré tiež dokázali odhaliť prípadné bezpečnostné riziká. V roku 2004 sme tu mali viac ako 10-tisíc žiadateľov o azyl a zvládli sme to bez ohrozenia našich záujmov.

Našou úlohou je rozptýliť strach, pochybnosti. Občania od nás očakávajú riešenia, zodpovedné návrhy. Také, ktoré neohrozia základné hodnoty tejto krajiny, ale ani Európy. Buďme sebavedomejší. Dokážme, že vieme predkladať riešenia, ktoré z dublinského dohovoru urobia bratislavský. A čím rýchlejšie to urobíme, tým lepšie. Tak pre Európu, utečencov, ako aj pre Slovensko.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie