Štát riadi s manželkou a chce si ukradnúť voľby. Diktátor zo Strednej Ameriky zatvára svojich rivalov

V Nikarague sa v roku 1990 konali prelomové voľby. Prezidentovi Danielovi Ortegovi po jedenástich rokoch v úrade vyrástla silná konkurencia. Na čelo zjednotenej kandidátky, ktorá chcela poraziť bývalého lídra povstalcov, sa postavila Violeta Chamorrová.

Pochádzala z rodiny, ktorú americký denník Chicago Tribune pred voľbami prirovnal ku Kennedyovcom. Vždy boli v centre diania, v Nikarague majú vplyv na médiá a desaťročia sú aktívni aj v politike.

Novinárka a manželka zavraždeného šéfredaktora denníka La Prensa voľby prekvapujúco vyhrala a stala sa prvou prezidentkou v regióne.

Ortega však z politiky neodišiel a o šestnásť rokov neskôr sa mu podarilo znovu vyhrať voľby. Stal sa z neho diktátor, ktorý ničí kritikov, slobodné médiá a zatvára svojich politických rivalov.

Teraz by jeho politickú kariéru chcela ukončiť Cristiana Chamorrová, dcéra bývalej prezidentky. Ortega však necelého pol roka pred voľbami spustil veľké čistky a nikaragujská polícia za niekoľko týždňov zadržala 12 predstaviteľov opozície. Je medzi nimi aj Chamorrová.

Dva týždne v domácom väzení

Chamorrová doteraz viedla nadáciu pomenovanú po svojej matke. Venovala sa v nej slobode médií. Do volieb chce ísť ako kandidátka zjednotenej opozície.

Dcéra bývalej prezidentky sa považuje za osobnosť, ktorá by v novembrových voľbách mohla poraziť Ortegu. Prezident síce oficiálne ešte neoznámil, že bude znovu kandidovať, no nepredpokladá sa, že by sa stiahol z politiky.

Chamorrová je podľa prieskumu najpopulárnejšou političkou v krajine. Pozitívne ju vníma 53 percent ľudí, Ortegu 39.

Pred dvoma týždňami však do jej domu prišla polícia. Oficiálne ju obviňuje z prania špinavých peňazí a odvtedy ju drží v domácom väzení. Chamorrová obvinenia odmieta a rovnako ako mimovládky aj zahraniční analytici to považuje za Ortegov pokus zbaviť sa pred prezidentskými voľbami konkurencie.

Krátko pred tým, ako k Chamorrovej prišla polícia, nikaragujská prokuratúra požiadala o to, aby Ortegova kritička dostala zákaz kandidovať. Chamorrová to považuje za signál, že vláda má strach z toho, že príde o moc.

„Nie som oficiálna kandidátka opozície, no snažia sa ma zastaviť. Ako veľmi sa boja zmeny…“ napísala na Twitteri. Bol to zatiaľ jej posledný príspevok. Chamorrová je momentálne v domácom väzení.

Ide aj po ostatných

Ortegove zámery potvrdzuje to, že v rukách polície skončilo aj ďalších jedenásť opozičných politikov. Sú obvinení z toho, že sa spolčili zo zahraničím a chceli narušiť suverenitu Nikaraguy.

Režim pri zatýkaní využíva zákon o vlastizrade, ktorý v decembri schválil parlament. Regionálny riaditeľ Human Rights Watch José Miguel Vivanco pre DW povedal, že na základe tohto zákona môžu zatknúť a obviniť prakticky kohokoľvek.

Ortega sa podľa neho vymkol spod kontroly a pripravuje si cestu k tomu, aby mohol ukradnúť novembrové voľby. Momentálne hrozí, že bude jediným kandidátom alebo režim proti nemu postaví bábku, ktorá bude bez šance na víťazstvo.

„Za posledných 30 rokov som nevidel nič podobné. Ortega chce byť ako Stroessner,“ napísal Vivanco.

Alfredo Stroessner bol paraguajský diktátor, ktorý stál v čele krajiny 35 rokov. Prezident, ktorého pre jeho antikomunizmus podporovali aj Spojené štáty, roky tvrdo potláčal opozíciu a ľudské práva.

Prežil aj obrovské protesty

Nie je to prvýkrát, čo sa Ortega snaží nedemokraticky získať výhodu vo voľbách. Časopis Economist už v roku 2008 vydal text o nikaragujskom režime s titulkom „Ako ukradnúť voľby“. Vtedy išlo o komunálne voľby a Ortega v nich využil podobnú taktiku ako teraz.

Do kancelárie známeho investigatívneho novinára Carlosa Chamorra, brata Cristiany Chamorrovej, vtrhla policajná jednotka, padali obvinenia z ilegálnej spolupráce so zahraničím a režim zakázal nezávislým pozorovateľom, aby prišli na voľby.

Podobné udalosti sprevádzali aj ďalšie voľby a v roku 2014 Ortega prišiel s ďalším ťahom z učebnice autoritárskych lídrov – zmenil ústavu, aby mohol kandidovať tretíkrát v rade. Spolu so svojou manželkou Rosario Murillovou, z ktorej sa stala viceprezidentka.

Volebné podvody opísal vlani v rozhovore pre Denník N aj Nikaragujčan Júlio César Morales, ktorý bol šesť mesiacov vo väzení za svoj aktivizmus. „Všetky voľby od roku 2006, v ktorých demokratické sily nechali zvíťaziť diktátora, už boli fraškou. Vysvetlím to na svojej vlastnej skúsenosti z roku 2011. Sledoval som výsledky môjho okrsku a kandidát, ktorého som volil, dostal nula hlasov. Podobné prípady sa množili po celej krajine, ale nikto s tým nič neurobil,“ vraví Morales.

Ako píše Human Rights Watch, Ortega sa od roku 2007 zbavil takmer všetkých inštitúcií, ktoré by mohli obmedziť jeho prezidentskú moc. Ovláda volebnú komisiu, najvyšší súd, kongres a poslušnosť mu zatiaľ nevypovedali ani bezpečnostné zložky.

Polícia mu pomohla potlačiť masové demonštrácie v roku 2018. Ortega bol vtedy zatiaľ najbližšie k tomu, aby vo funkcii skončil, napokon to však ustál. Počas protestov zomrelo viac ako tristo ľudí, stovky ďalších polícia zadržala a neskôr mučila.

Demonštrácie vyvolali zmeny v dôchodkoch a sociálnych benefitoch. Režim ich po hneve ľudí odvolal, no protesty pokračovali. Ortegov odchod bol kľúčovou požiadavkou.

Necelého pol roka pred voľbami sa však represie v Nikarague stupňujú a podľa Amnesty International to smeruje k tomu, že obyvatelia krajiny sa budú báť voliť aj kandidovať.

„Zavreli mi bankový účet, všade ma prenasledujú, dvoch mojich poradcov poslali do väzenia a 25 novinárov predvolali, aby proti mne svedčili,“ povedala Chamorrová krátko pred zadržaním pre Miami Herald. O niekoľko dní zadržali aj jej bratranca Juana Sebastiána, ktorý by takisto chcel kandidovať za prezidenta.