Denník N

Patológ: Ľudia sa boja, čo im lekár objaví, a radšej k nemu nejdú. Ak riešia problém hneď, ich šance proti rakovine sú výrazne lepšie

Prednosta Ústavu patologickej anatómie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Martine Lukáš Plank. Foto N – Tomáš Hrivňák
Prednosta Ústavu patologickej anatómie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Martine Lukáš Plank. Foto N – Tomáš Hrivňák

Lukáš Plank vedie v Martine jedno z najsilnejších pracovísk molekulárnej patológie na Slovensku. Lekár a vedec vysvetľuje, ako sa rakovina mení zo smrteľného ochorenia na chronické, ako moderná medicína zlepšuje prognózy prežívania a prečo aj plastický chirurg musí poslať vzorku patológovi.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • čo je v bežnom živote prvou červenou kontrolkou, že v tele niečo nie je v poriadku,
  • či dokážeme odhaliť nádor z odberu krvi,
  • akú rolu hrá pri vzniku rakoviny genetika, životný štýl a smola,
  • ako sa nádor snaží skryť pred imunitným systémom „bielkovinovým štítom“,
  • ako profesor Jesseniovej lekárskej fakulty vníma vzdialenosť medzi Martinom a Bratislavou,
  • ako pokračuje v sne svojho otca o modernej nemocnici v Martine.

Ste patológom, ale zaoberáte sa diagnostikou rakoviny. Robíte aj pitvy?

Nie. Patológia pitvami zomretých začínala. Cieľom bolo zistiť, či mali ľudia správne určenú diagnózu a boli správne liečení. Význam pitvy ku koncu minulého storočia prudko klesol, pretože sa zlepšila diagnostika. Keď som začínal ako mladý patológ, v našej nemocnici sa robilo niekoľko tisíc pitiev ročne. Na prelome tisícročí to bolo už len približne 200.

Od roku 2004 lekári nerobia pitvy v nemocniciach, v ktorých pracujú. Boli by totiž v konflikte záujmov ako zamestnanci, ktorí kontrolujú svojho zamestnávateľa. Preto vznikol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má pitvy na starosti.

Čo teda robí patológ teraz?

Niektorí, samozrejme, stále pitvú. My však vyšetrujeme tkanivové bioptické vzorky pacientov. Či je to veľká operácia brucha, odstránenie výrastku na koži alebo hrčka v prsníku, všetko vybraté tkanivo musí pozrieť patológ. Aj keby niečo vybral plastický chirurg, nemôže to len tak hodiť do koša. Musí to poslať na histologické vyšetrenie (mikroskopické vyšetrenie tkaniva – pozn. red.).

Čiže keď si dám vybrať znamienko z estetických dôvodov, aj tak ho musí prezrieť patológ?

Áno, pokiaľ vám ho lekár nevypáli laserom. Vtedy sa to tkanivo zničí a nie je čo skúmať. Máme celý rad pacientov, ktorí sú ošetrení pre znamienko a o 20 rokov majú malígny melanóm (typ rakoviny kože – pozn. red.). Vtedy sa pátra po tom, či to malo so znamienkom súvis. Celosvetovo platí predpis Svetovej zdravotníckej organizácie, že žiadne nádorové ochorenie sa nesmie začať liečiť bez toho, aby patológ stanovil, či ide o nádor, a bližšie ho určil. Až potom môže začať onkológ stanovovať liečbu.

Koľko vzoriek spracujete ročne?

Ak hovoríme o Univerzitnej nemocnici v Martine, tak môžeme hovoriť o desaťtisícoch. Samozrejme, nie je všetko rakovina a nerobím to celé ja. Ja som dnes prevažne konzultantom. Mám však množstvo skvelých kolegýň a kolegov, ktorých si vážim, na ktorých sa môžem spoľahnúť a ktorí ma čoskoro nahradia.

V Univerzitnej nemocnici v Martine sa ročne spracujú desaťtisíce vzoriek. Foto N – Tomáš Hrivňák

Človek si asi bežne nepovie: „Asi by som mal ísť na histológiu.“ Čo je v bežnom živote prvou červenou kontrolkou, že v tele niečo nie je v poriadku?

Existuje celý rad skríningových programov. Napríklad každá žena by si mala robiť samovyšetrenie prsníkov. Hneď ako zacíti niečo, čo tam predtým nebolo, mala by sa pýtať svojho lekára na ďalší postup. To isté platí pre samovyšetrenie semenníkov u mužov. V prípade rakoviny hrubého čreva treba kontrolovať, či sa nemení tvorba stolice a jej vylučovanie. Ak človek zbadá v stolici krv,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Martine

Rozhovory

Zdravotníctvo

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie