Od Dzurindu cez Bugára, Procházku až po Glváča. Príbeh Hrnčiara, to sú politické dejiny v malom

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Andrej Hrnčiar vstúpil do politiky v roku 2006, keď vyhral primátorské voľby v Martine. Zostal v nej ďalších štrnásť rokov. Miesto v politike si hľadal pomerne zložito cez sympatie k SDKÚ Mikuláša Dzurindu, neskôr cez Most-Híd Bélu Bugára, Sieť Radoslava Procházku, až sa opäť vrátil k Mostu.

Primátorom Martina sa stal ako nezávislý kandidát, bez profesionálneho volebného tímu, s niekoľkými kamarátmi, piatimi bilbordmi, s tromi číslami volebných novín, ktoré mu vytlačil zadarmo kamarát z Ružomberka, a so „smiešnym“ rozpočtom pod štyritisíc eur.

V politike zostane zapísaný ako ten, čo išiel napokon s Procházkom do vlády Roberta Fica, ktorý politicky prežil aj Procházku a jeho Sieť, a politickú kariéru končil na poste podpredsedu Národnej rady.

Ako na mňa nakričal Dzurinda

Keď Hrnčiar po rokoch spomína na svoje primátorské začiatky, zaznievajú aj mená ako Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš.

Po parlamentných voľbách v polovici júna 2006 sa skončila druhá Dzurindova reformná vláda a Slovensko ovládol Smer Roberta Fica spolu so SNS a HZDS.

Hrnčiar aj po rokoch hovorí, že ho vtedy najviac priťahovala politika SDKÚ, rešpektoval Dzurindu, no hoci ich volil, nikdy sa nesnažil vstúpiť do strany. Hrnčiar tvrdí, že Dzurinda naňho v roku 2006 tlačil, aby uvoľnil cestu poslancovi parlamentu Stanislavovi Janišovi a vzdal sa kandidatúry. Odmietol a označuje to za najzásadnejšie manažérske rozhodnutie svojej politickej kariéry.

Porazil kandidáta SDKÚ aj Smeru a tri volebné obdobia vládol Martinu. Dnes už vieme, že to bolo od titulu prvého „transparentného“ mesta na Slovensku a ocenenia OSN až k nútenej správe.

„Pred voľbami mi zatelefonoval Miki (Dzurinda), aby som stiahol kandidatúru. Povedal mi, že o chvíľu sa končí kampaň, že som urobil dobrú robotu, ale mám sa stiahnuť. Nebola to direktíva, ale bolo to tvrdé. Povedal mi, že to môže mať pre mňa následky do budúcna, čo sa týka kariéry. V prvej chvíli som sa zľakol. Viete, keď na vás nakričí bývalý premiér… Bolo to veľmi ťažké, ale vzoprel som sa mu,“ spomína si Hrnčiar.

Bolo to v čase, keď poreformné SDKÚ slablo, Janišova popularita v meste bola nízka.

Aj to boli dôvody, prečo ambiciózny Hrnčiar vyhral primátorské voľby.

Transparentné mesto a ako začali chodiť kamaráti

„Bol prvý pracovný deň, obliekol som sa do obleku, zobral som si aktovku, pred domom zastalo služobné auto, luxusné volvo, a manželka sa ma opýtala, čo idem teraz robiť. Povedal som, neviem, idem do roboty a uvidím. Hodinu som sedel v kancelárii a potom som si zavolal vystresovaných vedúcich odborov,“ spomína na svoj prvý deň na martinskom magistráte a v politike.

V ekonomických záležitostiach, ako sú audity a hospodárenie, mu poradil exminister financií Ivan Mikloš, nový primátor sa sústredil na makromanažment mesta a stovky mikroproblémov prehodil na plecia vedúcich odborov.

A potom prišiel nápad s transparentným mestom, ktorý Hrnčiarovi a Martinu priniesol radu ocenení vrátane toho od OSN, pamätnú tabuľu a nekonečnú pozitívnu mediálnu pozornosť, o ktorej iní primátori mohli len snívať.

Na martinskom magistráte sa začala krátko po voľbách „žatva“. Hrnčiar si spomína, ako sa v jeho kancelárii denne striedali kamaráti, známi, poslanci, ktorí by sa dali nazvať súhrnným názvom amatérski lobisti. „Zrazu som bol pod strašným tlakom a priznám sa, nevedel som, ako z tých situácií vyjsť. V Martine obvykle vyhrávalo zákazky po dohode niekoľko firiem, nastavené procesy mali obrovské diery. Bál som sa prúseru a nad riešením som rozmýšľal všade, v úrade, doma aj na bicykli,“ spomína bývalý primátor.

„Vtedy mi napadlo osloviť Transparency International Slovensko s tým, že sám sebe obmedzím právomoci a pôjdeme nad rámec zákona v procese rozhodovania a verejných súťažiach,“ hovorí Hrnčiar. „Primárnym dôvodom bolo, aby som od seba odstrihol záujmové skupiny vrátane ľudí, ktorí mi pomohli v kampani. Odvtedy som mal nádherný život, pretože o všetkom verejne rozhodovalo zastupiteľstvo a transparentné súťaže,“ vysvetľuje.

Ako to po rokoch vidia v Transparency International Slovensko? Dnešný šéf organizácie Michal Piško hovorí, že v Martine prišlo veľa užitočných zmien, ktoré boli inšpiráciou aj pre iné mestá. „Myslím si, že v tomto ohľade zohral primátora Hrnčiar veľmi pozitívnu rolu, keďže aj vďaka tomuto projektu sa transparentnosť stala v samospráve silnejšou témou,“ hovorí Piško.

Martin sa v začiatkoch rebríčkov transparentnosti TIS umiestňoval vysoko, na prvých troch priečkach. „Popri jeho kariérnom postupe vo veľkej politike sa pravdepodobne čiastočne menili aj jeho priority,“ hovorí Piško. Martin v rebríčku klesal, v tom poslednom z roku 2018 skončilo mesto na 19. pozícii.

Od roku 2006 vyhral Andrej Hrnčiar primátorské voľby ešte dva razy, poslednýkrát už ako funkcionár politickej strany Sieť Radoslava Procházku. Desať rokov po prvom zvolení do funkcie primátora bol Martin vyše roka v nútenej správe pre kauzu Martinské hole a niekoľkomiliónový dlh.

V roku 2016 Martin získal ocenenie od Transparency International Slovensko, ale už predtým sa čoraz častejšie objavovali pochybnosti, či všetko v Martine je také transparentné, ako to vyzerá. Web Férový Martin zverejňoval na pokračovanie story o Hrnčiarových majetkoch a prepojeniach na záujmové skupiny. „Bola to jedna z najšpinavších kampaní na Slovensku pred primátorskými voľbami,“ reaguje Hrnčiar a dodal, že to bola pomsta za to, že nevyhovel istej developerskej skupine z Bratislavy, ktorá si údajne najala profesionálnu agentúru na jeho diskreditáciu.

Hrnčiar tvrdí, že zozbieral všetky šíriace sa podozrenia a obvinenia a požiadal okresnú prokurátorku, aby ich preverili. Urobil mnoho tlačoviek, podozrenia vyvracal. Výsledok preverovania nepozná, ale keďže orgány činné v trestnom konaní nepokračovali, má za to, že aj podľa nich bolo všetko v poriadku.

Jednou z káuz bol predaj mestských pozemkov firme Geonet Invest za veľmi nízku cenu po tom, ako tam najskôr firme po prenájme pozemkov umožnili vybudovať parkovisko. Najskôr polovicu firmy vlastnil Hrnčiarov brat. Keď v roku 2016 prípad preverovala okresná prokuratúra, akcionárom už bol aj Andrej Hrnčiar, ale prokuratúra konštatovala, že všetko bolo v súlade so zákonom.

Veľká politika: Chceli ma Bugár, Sulík, Matovič aj Dzurinda

Bolo len otázkou času, kedy mediálna pozornosť, ktorú si Hrnčiar úspešným projektom vyslúžil, zaujme politické strany. Pred voľbami v roku 2010 martinský úspech zaujal Bélu Bugára, Richarda Sulíka, Igora Matoviča aj Mikuláša Dzurindu, ktorý údajne prišiel s ponukou jedenásteho miesta na kandidátke.

Primátor sídelného mesta Matice slovenskej sa napokon objavil pred parlamentnými voľbami 2012 na zvoliteľnom mieste Mosta-Híd. Vo výsledku to pomohlo Bugárovi najmä pri utvrdzovaní voličov, že nie sú etnickou stranou, Hrnčiar sa vo voľbách prekrúžkoval na siedme miesto a stal sa poslancom parlamentu v klube Mosta-Híd.

Béla Bugár s odstupom času hovorí o Hrnčiarovi ako o človeku, ktorý pochopil, že napäté slovensko-maďarské vzťahy sa dajú uvoľniť spoluprácou obidvoch národov. „Preňho to nebolo niečo cudzie, veď v Martine dlhodobo podporoval aj existujúcu kultúrnu spoločnosť Maďarov – Csemadok. Tento jeho krok voliči maďarskej národnosti ocenili tak, že dostal viac prednostných hlasov (krúžkov) na juhu ako na severe Slovenska,“ konštatoval Bugár.

V decembri roku 2012, keď sa Hrnčiara novinári pýtali, či vstúpi do Bugárovej strany, odpovedal, že ešte neprišiel správny čas, ale o práci v klube rozprával, že ho napĺňa. Vstup do strany vtedy prirovnával k rozhodnutiu o vstupe do manželstva a hovoril, že „musí byť na celý život“.

To boli časy, keď vládol Smer sám, opozícia bola nefunkčná a SDKÚ, líder pravice, sa pod novým vedením rozpadávalo. Trojici strán SDKÚ, KDH a Most-Híd nepomohla ani užšia spolupráca v Ľudovej platforme. Po prezidentských voľbách v roku 2014 potom vyrástol Radoslav Procházka.

V Procházkovej Sieti

Hrnčiar spomína, že ešte ako poslanec Mosta sa vždy tešil na Procházkovo vystúpenie. „Keď vystúpil v parlamente, vždy to malo hlavu aj pätu, myšlienku a bolo to vysoko odborné. Neskôr som ho sledoval aj v prezidentskej kampani, kde dosiahol výborný výsledok.“

Keď Procházka prišiel s projektom novej politickej strany, Hrnčiar bol pri ňom. Po vzore Procházku si skrátil o dva roky poslanecký mandát a odišiel z parlamentu s tým, že sa tam vráti s úplne iným politickým výtlakom.

Béla Bugár síce verejne zapochyboval o tom, že by Procházka vzhľadom na svoje osobnostné obmedzenia a prehnanú ambicióznosť mohol byť novým lídrom pravice, Hrnčiar však skúsenejšiemu politickému kolegovi neuveril.

„V strane boli samí úspešní ľudia, nebrali sme každého. Lákalo ma to,“ hovorí Hrnčiar o začiatkoch Siete. „Vedel som, že Most má obmedzený percentuálny zisk, a videl som, že v Sieti mám väčšiu možnosť presadiť sa,“ konštatoval Hrnčiar.

Preferencie Siete sa podľa prieskumov agentúry Focus dlhodobo pohybovali bezpečne nad hranicou desiatich percent, krátko pred voľbami dosiahla strana dokonca 14 percent. Hrnčiar tvrdí, že nad porážkou Smeru údajne ešte neuvažovali, to si nechávali na neskôr, ale videli sa na poste druhej najsilnejšej parlamentnej strany. „Rado je proste ambiciózny človek a mal premiérske ambície,“ vraví.

Procházka: Je to šikovný človek so zmyslom pre zbojnícku česť

Ako si na Andreja Hrnčiara spomína Radoslav Procházka po piatich rokoch, keď spoločný stranícky projekt stroskotal a obidvaja sú už mimo politiky?

Šikovný, tvrdý, v jadre dobrý, s výraznou schopnosťou pohybovať sa v zákulisí, robiť si v ňom kamarátov, čítať aktuálnu náladu a prispôsobiť svoje kroky požiadavkám doby. Procházka dodáva, že v tomto sa s ním nikdy nemohol merať, a tak to aj dopadlo.

„Andreja Hrnčiara považujem za mimoriadne šikovného človeka so silne vyvinutým zmyslom pre takzvanú zbojnícku česť. Tú ja nemám, keďže v sebe nemám ani nič zbojnícke, ale viem ju oceniť. Napriek všetkému, čo o mne povedal, voči nemu neprechovávam žiadnu nevraživosť… Aj dnes som ochotný verejne pochváliť jeho nasadenie v kampani a hoci to možno pôsobí ako obrovský paradox, aj jeho zmysel pre lojalitu. Je to tvrdý, ale v jadre dobrý a svojím spôsobom dokonca zásadový človek. Má síce podstatne menej zábran ako ja, ale preto v politike aj dlhšie vydržal,“ hovorí bývalý líder Siete v roku 2021.

Aj Procházka potvrdzuje to, čo bolo viditeľné minimálne do parlamentných volieb v roku 2016, že Hrnčiar bol jedným z jeho najbližších straníkov, „kým som výberom Brecelyho nezmaril jeho ambíciu stať sa ministrom“. Roman Brecely bol päť mesiacov po voľbách 2016 ministrom dopravy za Sieť.

Do koalície so Smerom: Neviem, niekto ručil za úver, Rado nebol až taký kamarát

Volebný výsledok Siete však bol porážkou. Iba o šesť desatín preliezli zákonnú hranicu vstupu do parlamentu a s podporou vyše 146-tisíc voličov získali iba desať kresiel v parlamente.

Hrnčiar výsledok pripísal najmä útokom vtedajšej opozície na Sieť, ktorá vraj začala zverejnením Matovičovej nahrávky Procházku o inzercii platenej pol na pol a končila Spišiackym plesom, kde Procházka pripustil spoluprácu so Smerom.

Po voľbách sa objavila Sieť v koalícii so Smerom, SNS a Mostom-Híd. Hrnčiar, ktorý dovtedy nevedel prísť Ficovi na meno a hovoril, že „napľul obyvateľom Turca do tváre“, keď odmietol pomôcť Martinu v kauze Martinské hole, s ním sedel na koaličných radách a vládli spolu.

Hrnčiar o niekoľko rokov neskôr vstup do koalície so Smerom vysvetľuje takto: „Jednoducho sme vtedy uvážili, že pre Sieť je lepšie niečo zo svojho presadiť vo vládnej koalícii, ako ísť do predčasných volieb.“

Vláda vznikla rýchlo. Reportéri Nového Času nachytali Procházku, ako už v deň volieb odchádza z úradu vlády. Procházka sa najprv vykrúcal, neskôr priznal rokovanie s Robertom Kaliňákom.

Video: Procházkovo nie o rokovaniach o vláde so Smerom (autorka: Martina Koník)

Po rokovaní s Kaliňákom zatelefonoval Procházka Hrnčiarovi a požiadal ho o stretnutie. V uliciach mesta ich odfotili reportéri.

„Na druhý deň malo byť predsedníctvo strany, pýtal sa ma na môj názor a bavili sme sa, aké sú možnosti. Vtedy sme mohli ísť do koalície so Smerom, s opozičnými stranami, ktoré do nás bili viac ako Smer a predčasné voľby. Hovorili sme, že predčasné voľby by boli ekonomický prúser pre Sieť, lebo bol nejaký úver, za ktorý niekto ručil svojím majetkom, ale neviem kto,“ vraví po rokoch Hrnčiar.

Hrnčiarov opis stretnutia s Procházkom bol taký vágny, že sme sa opýtali, čo mu povedal Procházka o výsledkoch rokovania s Kaliňákom, keď ho vytiahol z návštevy kamaráta. „Hovoril mi, odkiaľ ide a o čom sa rozprávali. O možnej spolupráci v koalícii alebo ja neviem, nepamätám si to… Povedal mi: B…a, neviem ako to ideme urobiť, čo ideme urobiť, je to prúser.“

Nepovedal vám, že dostal od Kaliňáka ponuku – keď pôjdeme s nimi do koalície, môžeme sa dohodnúť?

„Zrejme takto to bolo a povedal mu, že nič nemôže povedať, lebo musí rozhodnúť predsedníctvo. Ak mu dal ponuku, tak mne o nej Procházka nehovoril. Až neskôr som zistil, že Rado nebol až taký kamarát, ako som si myslel, že je. Pochopil som, že veľa vecí bolo inak a neviem o žiadnej ponuke.“

Krátko po voľbách 2016 to chvíľu vyzeralo aj na vládu vedenú Richardom Sulíkom, ten aj vyjednával so stranami. SaS, OĽaNO, Sme rodina, Most-Híd a Sieť by však vtedy na parlamentnú väčšinu potrebovali aj SNS Andreja Danka.

Sieť napokon išla do vlády Smeru. Reakciou bol odchod ľudí okolo Miroslava Beblavého. Hrnčiar zostal, nie však nadlho.

Bolo to sebecké, ale Matovič útočil od chrbta, Fico aspoň spredu

Kto prišiel s nápadom ísť do koalície so Smerom? Vtedajší podpredseda Siete Miroslav Beblavý neskôr hovoril, že na to tlačil Hrnčiar.

„Bavili sme sa na predsedníctve o všetkých možnostiach a povedal som, že by sme nemali zabúdať na to, čo sa nám stalo a kto nám to urobil, myslel som tým nahrávku. Povedal som, že ja s Matovičom nejdem, ale netlačil som na koalíciu so Smerom,“ hovorí teraz Hrnčiar.

Ak Hrnčiar s Procházkom odmietali koalíciu s Matovičom, znamenalo to stopku aj pre zvyšok opozície. Hrnčiar hovorí, že v prípade predčasných volieb by už nemali ani na zaplatenie kampane a vedeli, že politicky neprežijú. A Robert Fico to vedel tiež.

Predsedníctvo odhlasovalo ráno po stretnutí Procházka – Kaliňák, že Sieť bude rokovať s Ficovým Smerom, ale Hrnčiar si už nepamätá, kto s tým návrhom prišiel a dal o ňom hlasovať. Myslí si, že to nebol Procházka a s istotou hovorí, že to nebol on. Beblavý o koalícii so Smerom odmietal diskutovať.

„Bolo to rozhodnutie v istom čase za istých okolností. Keď nad tým uvažujem teraz, možno to bolo naozaj sebecké rozhodnutie, aby strana prežila, hoci nakoniec sa ukázalo, že aj tak neprežila. Neviem, brali sme to tak, že Matovič útočil podlo, od chrbta. Keď zaútočil Fico, išiel priamo… Kauzy boli aj morálne dilemy, ale…,“ hovorí Hrnčiar.

Procházka: A vtedy som jediný raz tak naozaj zaklamal

V každom prípade Procházka navrhol predsedníctvu, aby sa Sieť nezúčastnila rokovaní vedených predsedom Smeru a predsedníctvo jeho návrh v pomere päť ku štyrom odmietlo. Hrnčiar hlasoval za rokovania s Ficom a Procházka v súlade so svojím návrhom proti.

Prekvapivé potom bolo Procházkovo vyhlásenie pre médiá, že Sieť nepôjde na povolebné rokovania so Smerom. Nikto z predsedníctva ho však nekonfrontoval.

„Nebolo to dohodnuté. To by ste ho museli poznať. Niekedy urobil nepredvídateľné veci a takých bolo veľa,“ vraví Hrnčiar.

Prečo vtedy Procházka médiám oznámil opak toho, na čom sa v strane dohodli? „V danom okamihu som s tým nevedel naložiť inak než tak, že som sa postavil pred kameru a jediný raz tak naozaj zaklamal, keď som povedal, že predsedníctvo s rokovaním so Smerom nesúhlasí,“ hovorí Procházka. „Namiesto toho som sa vtedy mal postaviť a rozlúčiť sa so stranou aj s politikou, ale prišlo mi ľúto tých dvoch rokov rehole a tých stoviek ľudí, ktorí sa na nej podieľali, cítil som za nich zodpovednosť. Takže som ešte niekoľko mesiacov zostal, odniesol si všetky reputačné náklady vstupu do koalície a všetky benefity vládnutia prenechal Hrnčiarovi a jeho skupine, ktorá napokon koalíciu podporovala až do samého konca.”

Potom sa ešte Hrnčiar s Procházkom chytili pre post podpredsedu parlamentu a nezhodli sa ani na nominácii na post ministra dopravy. Všetko to smerovalo k ďalšiemu rozkolu v strane, Procházka odvolal Hrnčiara z postu podpredsedu Siete najskôr cez SMS. Po rozpade Siete odišiel Procházka z politiky a Hrnčiar s piatimi poslancami prešli do Mosta-Híd, Hrnčiar zostal podpredsedom parlamentu, Most-Híd získal post ministra dopravy. Koalícia si udržala v parlamente väčšinu.

Padli aj Hrnčiarove slová, že Procházka „zvykne dosť často klamať“.

„Andrej vedel o všetkom, v ničom som mu nikdy neklamal. A myslím si, že ani on mne,“ reaguje Procházka. „V istom zmysle som ho však ja opustil prvý a už aj v minulosti som povedal, že sa nečudujem, že sa v dôsledku toho obrátil proti mne. Ak mi niekto môže vyčítať nedostatočnú otvorenosť, tak výlučne Beblavý. Tomu takisto nemám za zlé, že sa otočil proti mne, ale mrzí ma, že v hostilnej komunikácii na moju adresu spravil veľa zbytočnej nadpráce,“ vraví Procházka.

Dnes: Glváč je už len dobrý sused, odstrihol som sa od veľkej politiky

Andrej Hrnčiar skončil s komunálnou aj s parlamentnou politikou a ako hovorí, venuje sa rodine a podnikaniu. Leto trávil v Chorvátsku, kde vlastní dva apartmány v susedstve politika zo Smeru Martina Glváča, s ktorým v práci sedávali vedľa seba ako podpredsedovia parlamentu.

Plus 7 dní ich odfotil na jednej terase, apartmány si kúpili ešte v roku 2016 a dovolenku tam trávili aj spolu. „On griluje, ja chodím na trh,“ opisoval ich dovolenku Glváč a priznal, že na kúpu Hrnčiara nahovoril on.

Glváč je po kauze Threemy politicky odpísaný, po odhalení jeho biznisových aj osobných správ s Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou vypadol aj z kandidátky Smeru pre voľby 2020.

Hrnčiar teraz hovorí, že si s Glváčom nekoordinujú dovolenky a nechodia na ne spolu. Glváča označuje za „dobrého suseda“, s ktorým politiku nerieši.

„Bol som primátorom, malo to aj benefity, ale všetko je len dočasné. Z vlastného rozhodnutia som skončil a nesledujem to. Odstrihol som sa aj od veľkej politiky, nie som aktívny na sociálnych sieťach, zamestnaný som vo svojej firme a pracujeme na projektoch. Po 13 rokoch som s rodinou a vychutnávam si to,“ rozpráva vo svojej kancelárii v centre Martina.

Jeho firma Pebyco pred vyše rokom kúpila v medzinárodnej súťaži od Heinekenu zdevastovaný martinský pivovar v lukratívnej časti mesta za približne milión eur. Historický pivovar preskúmali pamiatkari a konštatovali, že tam nie je čo chrániť. Pripravujú tam urbanistickú štúdiu pre budúcu obytnú zónu, ktorej súčasťou zostane jedna budova pivovaru, kde údajne chodila slovenská kultúrna a politická smotánka od Štúra až po Kukučína.

Hrnčiarovou podnikateľskou prioritou však má byť turistický ruch. Prestavba chaty pod Chlebom jeho firmou zaujala verejnosť pred vyše rokom, keď ochranári z Malej Fatry žiadali posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) najmä kvôli výskytu hlucháňa, ale Štátna ochrana prírody vydala súhlasné stanovisko s rekonštrukciou.

„Takýto postup vyvoláva vážne podozrenie z klientelizmu a korupčného správania. Dotknutá spoločnosť totiž patrí podpredsedovi parlamentu Andrejovi Hrnčiarovi, rezort životného prostredia spravuje jeho stranícky kolega László Solymos, ktorý nominuje vedenie ŠOP SR a aj odbor starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade Žilina vedie nominant tejto strany… V tomto prípade ide o papalášizmus v priamom prenose,“ upozornil na konflikt záujmov v decembri uplynulého roku vtedy ešte opozičný poslanec OĽaNO Ján Marosz.

Ministerstvo životného prostredia vedené Jánom Budajom (OĽaNO) v apríli tohto roku rozhodlo, že EIA je na rekonštrukciu potrebná. Hrnčiar dal posudzovanie vplyvov na životné prostredie spraviť. V polovici roku 2021 tvrdí, že sa s ochranármi dohodol, zrušil pôvodný problémový projekt a chatu len rekonštruuje.