Denník N

Pozastavenie patentov na vakcíny chudobnejším krajinám veľmi nepomôže. Patent nie je receptom na ich výrobu, hovoria odborníci

Miroslav Kubiš a Lenka Bednárová z Odboru transferu technológií Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky. Foto - N
Miroslav Kubiš a Lenka Bednárová z Odboru transferu technológií Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky. Foto – N

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že iba 0,3 percenta z viac ako miliardy vakcín bolo podaných v chudobných krajinách. Európsky parlament preto minulý týždeň vyzval na dočasné pozastavenie patentov na vakcíny proti covidu. Miroslav Kubiš a Lenka Bednárová, ktorí sa zaoberajú duševným vlastníctvom, vysvetľujú, ako patenty fungujú a aké sú ďalšie možnosti výroby vakcín.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

V rozhovore sa dočítate aj:

  • ako dlho platí patent na lieky,
  • či funguje licencia na výrobu vakcín podobne ako pri licencovaných reštauráciách,
  • koľko patentujú slovenskí vedci a čo najzaujímavejšie sa na Slovensku v poslednej dobe vynašlo,
  • ako sa zmenili spory o prvenstvo vynálezcov od čias Edisona,
  • prečo bude stále menej „vynálezov z garáže“,
  • ako sa Číňania snažia kopírovať výrobu ruských prúdových motorov pre stíhačky.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Patent sa v súvislosti s vakcínami často prirovnával ku kuchárskej knihe. Je v ňom recept, podľa ktorého ju viem vyrobiť?

Miroslav Kubiš (M. K.): Nemyslím si, že ak si niekto otvorí patent, tak podľa neho namieša vakcínu hocikde na svete. Vedecké riešenie treba v patente popísať veľmi detailne, lebo len to, čo tam napíšete, je potom ochránené. No pri liečivách sa uvádzajú iba rozsahy látok, z ktorých sú zložené. Chránený je potom celý rozsah, ale len prihlasovateľ patentu vie, z akých množstiev vakcínu „mieša“. Takže presnú receptúru tam asi nenájdete.

Fungujú patenty na lieky či vakcíny inak ako na ostatné vynálezy?

Lenka Bednárová (L. B.): Patentová ochrana sa udeľuje na maximálne dvadsať rokov, no liečivá majú výnimku a môžu si to predĺžiť až na dvadsaťpäť. Potom sa môžu začať vyrábať generiká (lieky na rovnakom princípe vyrábané inými spoločnosťami – pozn. red.).

Prečo práve 25 rokov?

M. K.: Ľudia, ktorí tie pravidlá pred sto rokmi vymýšľali, odhadovali, že vynálezca dokáže za tento čas vygenerovať primeraný zisk. Vďaka nemu pokryje svoje náklady aj niečo zarobí. Potom má dať šancu na profit aj ďalším. Je otázne, či dnes toto obdobie zohráva nejakú rolu. Veda a výskum bežia neporovnateľne rýchlejšie a väčšinu vynálezov predbehnú ich nové a lepšie verzie oveľa skôr.

Európsky parlament minulý týždeň vyzval Európsku úniu, aby podporila dočasné zrušenie práv na duševné vlastníctvo vakcín proti covidu. V čom by to spočívalo?

L. B.: Riešenie sa môže sprístupniť buď tým, že sa licencia uvoľní na základe dohody s výrobcom vakcíny, alebo nútenou licenciou. Tá môže byť vyžiadaná iba štátom na základe súdneho rozhodnutia. Ale vtedy musí ísť o firmu, ktorá pôsobí v krajine, kde súd takto rozhodol. Neviem si predstaviť, ako by to chceli urobiť globálne.

Lenka Bednárová. Zdroj – CVTI SR

Tempo očkovania je pomalé, preto vznikajú aj nové mutácie. Dá sa produkcia vakcín obmedzením duševného vlastníctva a patentov nafúknuť?

M. K.: Nie som z farmaceutického priemyslu, ale predpokladám, že k vyššiemu tempu vakcinácie nebránia patenty na vakcíny. Aj dnes za aktuálneho legálneho stavu môže každá krajina požiadať výrobcov vakcín o udelenie licencie na výrobu konkrétnej látky. Tú môže dať výrobca aj zadarmo, keď sa tak rozhodne. Akurát ten štát alebo firma si potom musí postaviť fabriku, zaplatiť ľudí a zohnať materiál. To môže stáť stovky miliónov eur. Je to náročný proces a aj vyspelé a bohaté štáty, ako napríklad Izrael, vakcíny nakupujú. Nesnažia sa ich vyrábať vlastnými silami.

Indický ústav pre sérum vyrába indickú verziu vakcíny od AstraZenecy s názvom Covishield na princípe dobrovoľnej licencie. Funguje takáto licencia ako pri franšízach, napríklad, keď získam licenciu od McDonaldu?

M. K.: Dá sa to k tomu prirovnať. Máte nejaké riešenie a postupy, ktoré podrobne popíšete a dohodnete podmienky, ktoré musí druhá strana dodržiavať. Prípadne jej ešte všemožne pomôžete, keďže sa jedná o výrobu vakcín proti covidu.

Indická verzia AstraZenecy s názvom Covishield sa vyrába na princípe dobrovoľnej licencie. Ilustračné foto – TASR/AP

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že iba 0,3 percenta z vyše miliardy podaných dávok sa podalo v chudobných krajinách. Pomohlo by uvoľnenie licencie na vakcíny chudobnejším krajinám, ak by dostali iba návod?

M. K.: Štáty, ktoré dokázali vyvinúť, vyrábať a uviesť na trh vakcíny, investovali do celého procesu veľké množstvo peňazí. Snažili sa ich preto v prvom rade využiť u seba a u platiacich zákazníkov. Momentálne už vidíme, že prichádzajú na rad takzvané krajiny tretieho sveta, ktorým bohatšie krajiny darujú čoraz viac vakcín. Osobne pochybujem, že to mohlo celé prebehnúť inak.

Prečo?

M. K.: Ešte pred rokom ani vo vyspelých krajinách, ktoré vakcíny vynašli, nikto nevedel, ako ich majú vyrábať. Aj Elon Musk povedal, že je tisíckrát jednoduchšie vymyslieť raketu, ktorá vynesie náklad na obežnú dráhu, ako vyrobiť pre ňu výrobnú linku, ktorá každý mesiac vyrobí rovnakú raketu rovnakej kvality. Toto platí aj pri vakcínach. Keď štátom, ktoré ich vynašli, trvalo približne trištvrte roka rozbehnúť výrobu, tak nemôžeme predpokladať, že by to tretej krajine, ktorá dostane iba okresanú receptúru, trvalo kratšie.

Neboli by sme v lepšej situácii, keby sa duševné vlastníctvo pokiaľ ide vakcíny a ďalšie medicínske látky spojené s pandémiou uvoľnilo skôr? India s Juhoafrickou republikou na to upozorňovali už na jeseň minulého roku.

M. K.: Nemyslím, že by sme dnes videli nejaký veľký rozdiel vo finálnom počte vakcín, lebo aj firmy, ktoré vakcíny vyvinuli, výrobu rozširujú. Minulý týždeň som zachytil správu, že krajiny G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA – pozn. red.) chcú do konca roka darovať chudobnejším krajinám miliardu vakcín. Ťažko povedať, ako to dopadne. No myslím si, že ak by začali chudobnejšie krajiny pripravovať výrobu vakcín bez patentového obmedzenia už vtedy, nemali by ich rýchlejšie ani lacnejšie. Pochybujem, že aj na Slovensku by sme vedeli udržať momentálny krok s výrobou vakcín. Aj keby sme mali informácie z patentov.

Krajiny G7 chcú do konca roka darovať chudobnejším krajinám miliardu vakcín. Ilustračné foto – TASR/AP

Poznáme z minulosti nejaké pozastavenie patentu? Napríklad počas pandémie alebo vojny?

M. K.: Neviem o ničom konkrétom, ale predpokladám, že vo vojne sa nekladie dôraz na duševné vlastníctvo. Nepoznám však situáciu, že by nejaká autorita zrušila platnosť patentovej ochrany v rámci štátu alebo sveta.

Čo by mohlo obmedzenie patentov spôsobiť do budúcna?

M. K.: Patent je odmena tomu, kto vložil energiu a zdroje do vynájdenia nového riešenia. Garantuje mu, že keď niečo vynájde, má právo z toho profitovať. Ak by sa to zmenilo, potenciálni výrobcovia by v budúcnosti rátali s tým, že sa im nemusí podariť vrátiť zdroje, ktoré do vedy a výskumu investovali. Jednoduchšie sú podľa mňa momentálne riešenia. Dobrovoľné licencie, nakupovanie hotových vakcín alebo postupné vyvíjanie nových očkovacích látok.

Firiem, ktoré sa snažia vyvinúť vakcínu proti covidu, je vyše sto. Funguje patentovanie štýlom „kto prv odošle patentovú prihlášku, ten prv melie“?

M. K.: V podstate áno. Autori popíšu svoj vynález a podajú prihlášku v krajine, v ktorej ho chcú mať chránený. Patentový úrad to potom porovná so všetkými podobnými riešeniami vo svete a vyhodnotí, či je splnené podmienka novosti a či ide o vynálezcovskú činnosť. Ťažko dnes prídete s patentovateľným vynálezom displeja v hodinkách na ruke, ktorý vám zobrazí údaje z telefónu – už by to dnes zrejme nebolo riešenie spĺňajúce podmienku novosti. Ďalšou podmienkou je, že sa to musí dať priemyselne vyrobiť. Vyhodnocovanie patentovej ochrany trvá roky, ale patent platí spätne od momentu, v ktorom ste odoslali prihlášku. Potom už nikto iný na svete nemôže podať rovnaké riešenie.

Stalo sa v minulosti, že dvaja vynálezcovia vynašli niečo zásadné v rozličných kútoch sveta a  v rovnakom čase?

L. B.: Napríklad Apple a Samsung majú súdne procesy, známe ako patentové vojny, kde sa sporia o to, kto bol pri niektorých riešeniach prvý. Pri takýchto sporoch je otázka, či boli technológie vyvinuté naraz náhodou, alebo išlo o odtajnenie informácií konkurencie.

M. K.: Vynálezov je dnes síce násobne viac ako pred sto rokmi, ale ťažko predpokladať, že dvaja ľudia na opačnom konci sveta vymyslia čosi prevratné náhodou a naraz. Dnešný svet totiž funguje o dosť inak ako za čias Edisona, keď boli rovnaké nahlásenia často tesné len o niekoľko dní. Vtedy nemohol vynálezca v USA tušiť, na čom pracuje niekto iný vo Francúzsku. Dnes si zadáte kľúčové slová v databáze pre celý svet a s veľkou pravdepodobnosťou dokážete posúdiť, či vás niekto predbieha, alebo dokonca predbehol.

Patent Edisonovej žiarovky z roku 1880. Zdroj – Wikipedia/public domain

Platia patentové pravidlá pre celý svet rovnako alebo si nejaká krajina môže povedať, že ju to nezaujíma a začne si vyrábať patentované veci po svojom?

L. B.: Pravidlá ochrany vynálezov sú vo všetkých krajinách rovnaké. Aj Slovensko je členom Svetovej organizácie pre duševné vlastníctvo WIPO. V rámci ich pravidiel majú všetky krajiny na udelenie patentu viac-menej rovnaké podmienky.

M. K.: Určite sa stáva, že sa niekto rozhodne odkukať technológiu bez toho, aby požiadal o licenciu. Musí však rátať s tým, že svet je čím ďalej tým viac previazanejší. Samostatný vynálezca, ktorý niečo vynájde v garáži, sa ťažko v priemysle uplatní sám. Výskum a vývoj spočíva v rukách veľkých spoločností a tie sa dokážu dohodnúť. Je to pre nich výhodnejšie, ako byť nedôveryhodným partnerom. Za posledné desaťročia vidíme takýto posun v dodržiavaní ochrany duševného vlastníctva napríklad pri Číne.

Takže neočakávate, že jeden zanietený vynálezca premení v garáži kov na zlato?

M. K.: Toto očakávame už približne osemtisíc rokov. Ale čím sú veci, ktoré používame, zložitejšie, tým je nepravdepodobnejšie, že ich zvládne vymyslieť jedna hlava. Keď si porovnáte žiarovku a počítač, tak žiarovku ešte mohol dokázať vyvinúť jednotlivec, ale na počítačoch musia spolupracovať tisícky ľudí. Aj jeho jednotlivé súčiastky sú totiž oveľa komplikovanejšie ako žiarovka.

Čo je úlohou vašej kancelárie pre transfer technológií?

M. K.: Prichádzame hlavne do kontaktu s vedou, výskumom a vývojom, ktorý beží na akademických inštitúciách. Snažíme sa ich motivovať k systematickej ochrane duševného vlastníctva, ktoré vytvárajú, a jeho komercializácii. Sme práve tým prepojením medzi akademikmi a komerčnými firmami, pomáhame im s celým procesom a robíme ho transparentnejším. Aby sa napríklad nestávalo, že človek v rámci pôsobenia na univerzite niečo vyvinie a potom uplatnenie realizuje v komerčnej sfére bez toho, aby si splnil zákonnú povinnosť a nahlásil vynález zamestnávateľovi – napríklad univerzite – a aby priznal vedeckej inštitúcii časť peňazí a prestíže.

Koľko patentujú slovenskí vedci, keď ich porovnáme s okolitými krajinami?

M. K.: Dlho sme fungovali na úplne inom systéme ako zvyšok sveta a od rozpadu východného bloku sa snažíme prispôsobiť novým pravidlám hry. Niektoré krajiny z toho vzišli úspešnejšie, no Slovensko rozhodne nie je medzi prvými. Nie sme hviezdni, ani keď sa porovnáme so štátmi V4. Zo slovenských inštitúcií ide násobne menej patentových prihlášok. Preto sa snažíme akademické inštitúcie posúvať správnym smerom.

Miroslav Kubiš. Zdroj – CVTI SR

Darí sa vám to?

M. K.: Pred rokom 2010 boli aj roky, keď z celého slovenského akademického priestoru nešla žiadna medzinárodná patentová prihláška. To už sa posledné roky nedeje a ročne ich máme niekoľko desiatok. Ale potenciál je ďaleko vyšší, takže je čo zlepšovať aj v porovnaní s okolitými krajinami.

Čo najzaujímavejšie sa na Slovensku v ostatnom období vynašlo?

M. K.: Vynález nie je iba super technológia, ktorá mení svet. Väčšina z nich sú v podstate drobnosti, ktoré zlepšujú náš život. Napríklad vedci zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity prišli s riešením veterinárnej kanyly (trubica, ktorá sa vsúva do tela – pozn. red.), ktorá umožňuje sledovať trávenie zvierat. Zamestnanci zo Slovenskej technickej univerzity zase prišli na to, ako využiť odpad z rafinérie na zlepšenie kvality nafty.

Vrátim sa ešte ku krádežiam duševného vlastníctva. Je v ázijských krajinách priemyselná špionáž bežnejšia ako v Európe?

M. K.: Traduje sa to, ale neviem, či je to pravda. V Číne však existuje dlhodobá tradícia, v rámci ktorej je považované za úspech, ak niečo viete dokonale skopírovať. To, že vyrobíte rovnako vyzerajúce auto, ako napríklad nemecká spoločnosť, je považované za prejav vašich schopností. Čína však spravila v priemyselnej výrobe obrovský progres a mení sa. Aj oni budujú vlastné značky s originálnym vývojom. Potom sú tu aj extrémne technologicky vyspelé krajiny ako Japonsko a Južná Kórea. Tam je prístup k duševnému vlastníctvu rovnaký, ak nie precíznejší než u nás.

Poznáte nejaký zaujímavý prípad priemyselnej špionáže z minulosti?

M. K.: Špionáž, akú poznáme z filmov, určite beží, ale väčšinou sa o nej nedozvieme. Známe sú však niektoré prípady reverzného inžinierstva – keď si niekto kúpi produkt, rozoberie ho a skúma, ako je vyrobený. Všeobecne sa vie, že Číňania takto kopírovali výrobu prúdových motorov pre stíhačky, ktoré im dodávalo Rusko. No za desaťročia sa im nepodarilo vytvoriť motor s rovnakým výkonom. Pre Rusov je však obchod s Čínou stále dostatočne výhodný, aby to riziko podstupovali. Prúdový motor pre stíhačky vie vyrobiť asi len päť krajín na svete. Vyrobiť atómovú bombu pritom zvládne násobne viac krajín.

Miroslav Kubiš je vedúci Odboru transferu technológií v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR). V rámci neho funguje Oddelenie informačnej podpory transferu technológií, ktorého vedúcou je Lenka Bednárová.

Odbor transferu technológií CVTI SR sa podieľa na celoslovenskej podpore slovenských verejných vedeckovýskumných inštitúcií v oblasti transferu technológií a poskytuje aj konzultácie k ochrane a komercializácii duševného vlastníctva pre podnikateľov a širokú verejnosť.

 

ESET Science Award

Očkovanie proti koronavírusu

Podcast Denníka N

Rozhovory

Technológie

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie