Lucia Osvaldová
Nehanbite sa vyhľadať lekára, keď neviete vybrať kliešťa, radí lekár Martin Babušík z Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin. V rozhovore hovorí aj o tom:
- ako správne vybrať kliešťa;
- či sa dá kliešťovou encefalitídou nakaziť viackrát za život;
- či sa dá vytiahnutý kliešť otestovať na prítomnosť encefalitídy;
- či sa môžu proti kliešťovej encefalitíde očkovať aj deti.
Podľa údajov úradu verejného zdravotníctva zaznamenali lekári vlani najvyšší počet prípadov kliešťovej encefalitídy za posledných 20 rokov. Povedzme si na úvod, o aké ochorenie ide.
Stredoeurópska kliešťová encefalitída je zápalové ochorenie mozgu a jeho obalov, ktoré sa prenáša kliešťom. Nielen po poštípaní, ale aj po konzumácii tepelne neupravených mliečnych produktov hospodárskych zvierat, najmä kôz a oviec.
Aké sú príznaky tohto ochorenia?
Veľmi rozličné. V 90 percentách prípadov sa ochorenie po infikovaní vírusom kliešťovej encefalitídy ani neprejaví. Človek často ani nevie, že je infikovaný, ak si prípadne nespomenie, že bol poštípaný kliešťom. Približne 10 percent infikovaní môže prebiehať s príznakmi podobnými chrípke. Len malé percento z toho – odhadom ide o jedno percento – sa prejavuje zápalom mozgových blán, eventuálne jednotlivých častí mozgu.
Zaznamenávate v Turci veľa prípadov tohto ochorenia?
Žilinský kraj patrí spolu s Banskobystrickým a Trenčianskym medzi najviac postihnuté oblasti, čo sa týka výskytu nielen kliešťovej encefalitídy, ale aj iných patogénov prenášaných kliešťom.
Koľko pacientov s kliešťovou encefalitídou liečite počas leta, respektíve počas sezóny kliešťov?
Na našej klinike liečime počas roka približne sto pacientov.
Vieme povedať, v ktorej vekovej skupine je toto ochorenie najviac nebezpečné?
Závažnosť ochorenia stúpa s vekom pacienta – u detí toto ochorenie zväčša prebieha jednoduchšie, podobne ako pri chrípke. Čím vyšší je vek pacienta, tým väčšie je riziko postihnutia nielen mozgových obalov, ale aj samotného mozgu. Vekom sa zvyšuje aj riziko život ohrozujúceho zlyhania funkcií mozgu, najmä dýchania.
Ako sa prejavuje zápal mozgových blán? Ako človek zistí, že ho má?
Kliešťová encefalitída má typicky dvojfázový priebeh – ak sa teda prejaví. V prvej fáze sú to príznaky ako pri chrípke: bolesť hlavy, hrdla, mierny dráždivý kašeľ… V prvej fáze nie sú zväčša prítomné vysoké teploty. Ochorenie väčšinou spontánne odznie do dvoch-troch dní. Veľakrát sa stretávame s tým, že už v tejto prvej fáze obvodní lekári podávajú pacientom „naslepo“ antibiotiká.
Po dvoch až siedmich dňoch bez príznakov sa začne druhá fáza ochorenia, ktorá sa prejavuje vysokými teplotami – presahujú 39 stupňov Celzia. Pôvodná bolesť hlavy je v druhej fáze často neznesiteľná, spojená s poruchou rovnováhy, vracaním, zmätenosťou. Môže sa prejaviť aj stuhnutosť a bolesť šije. Pacienti vtedy zväčša vyhľadajú pomoc lekára, predovšetkým vďaka príbuzným, ktorí zistia, že dochádza k zmene správania u pacientov – môžu byť čiastočne dezorientovaní, nepokojní. Môže dochádzať aj k poruche reči či chôdze.
Spôsobuje toto ochorenie aj dlhotrvajúce následky?
Ochorenie je, našťastie, vo väčšine prípadov samoliečiteľné, teda môže dôjsť k úplnej regenerácii mozgového tkaniva, neurologické ochorenie môže spontánne úplne odznieť. Pri menšine pacientov dochádza k postmeningeálnemu syndrómu – môže sa prejavovať niekoľkomesačnými opakovanými bolesťami hlavy, nevýkonnosťou a poruchou pamäti. Všeobecne tomu hovoríme únavový syndróm.
Keď sme spomínali, že príznaky sú podobné chrípke, tak podobné symptómy má aj momentálne rozšírená nákaza covidu. Už ste sa stretli s tým, že si človek myslel, že má covid, ale nakoniec mal kliešťovú encefalitídu?
Nie. Minulý rok bolo celé naše oddelenie kompletne pretvorené na covidové – zaoberali sme sa len pacientmi, ktorí boli pozitívne testovaní na koronavírus. Posledné mesiace sme sa tak nestretávali s pacientmi so zápalovými ochoreniami centrálnej nervovej sústavy. Nepamätám si, že by k nám preložili pacienta, ktorý by bol pôvodne diagnostikovaný s podozrením na zápal mozgových blán a spätne by mu bol diagnostikovaný aj koronavírus.
Povedzme, že si nájdem na tele kliešťa, podarí sa mi ho odstrániť a o pár dní ma začne napríklad pobolievať hlava – mám ísť hneď k lekárovi a povedať, že som bola uštipnutá kliešťom, alebo mám čakať na ďalšie príznaky?
Ako sme si už povedali, vo väčšine prípadov ochorenie neprebieha závažne, človek si môže vystačiť aj so samoliečbou, teda s používaním liekov na tlmenie bolesti a teploty. Ochorenie by takto mohlo spontánne odznieť.
Pokiaľ ťažkosti pretrvávajú viac ako 4-5 dní alebo naberajú na intenzite a človeku sa zdá, že prejav ochorenia nie je bežný, teda taký, aký už zažil, určite je vhodné vyhľadať obvodného lekára a poradiť sa s ním, ako postupovať ďalej.
Môžem sa kliešťovou encefalitídou nakaziť aj viackrát počas života? Alebo je to ochorenie, pri ktorom po prekonaní získam určitú imunitu?
Za normálnych okolností by človek nemal mať opakovane príznaky ochorenia spôsobeného vírusom kliešťovej encefalitídy. U zdravého človeka, ktorý je imunitne na dostatočnej úrovni, by mala byť po prekonaní ochorenia protilátková a bunková odpoveď celoživotná.
Už sme spomenuli, že kliešťová encefalitída sa prenáša aj inak ako uštipnutím kliešťa – evidujete veľa prípadov, keď sa človek nakazil konzumáciou tepelne nedostatočne spracovaného mlieka?
Dá sa povedať, že u nás je to posledné roky častejšie. Stáva sa to viac-menej pravidlom – čoraz viac k nám chodia pacienti, ktorí si nie sú vedomí toho, že by boli poštípaní kliešťom. Zväčša ide o pravidelných alebo aj občasných konzumentov výrobkov z mlieka zo salašov a dvorov, ktoré nebolo tepelne upravené. Pritom čerstvé mlieko stačí po zakúpení vystaviť teplote približne 72 stupňov Celzia počas aspoň 15 sekúnd alebo ho nechať takmer zovrieť počas 5 sekúnd.
Kliešte prenášajú aj lymskú boreliózu. Ako sa toto ochorenie odlišuje od kliešťovej encefalitídy?
Prvá rozdielnosť je v tom, ako rýchlo dokáže byť človek nainfikovaný vírusom kliešťovej encefalitídy – ten sa nachádza v slinných žľazách kliešťa, a teda k infekcii dochádza prakticky hneď po prehryznutí pokožky kliešťom. Už pri prieniku hryzadla dochádza k úniku vírusu, keďže kliešť vypúšťa už pred satím do rany rôzne anestetiká a protizrážanlivé látky. Vírus je tak prenesený takmer okamžite.
Pri lymskej borelióze, čo je už bakteriálne ochorenie, trvá minimálne 12 hodín, kým pri saní krvi dôjde postupne k spätnému vyvrhnutiu boréliami kontaminovaného obsahu stredného čreva kliešťa a baktérie borélií preniknú do rany človeka v mieste prisatia. Týmto je vlastne zodpovedaná aj otázka, či má význam odstrániť kliešťa okamžite po prisatí – pri kliešťovej encefalitíde prenosu vírusu pravdepodobne nezabránime, ale voči borelióze to má významný preventívny účinok.
Rozdiel medzi týmito dvomi ochoreniami je aj v tom, že kým vírus postihuje zápalom mozog, jeho obaly alebo miechu po chrípke podobných príznakoch a liečba je len symptomatická s možnosťou preventívneho očkovania, ochoreniu spôsobenému baktériou nepredchádzajú chrípkovité príznaky, ale najmä lokálny zápal kože v mieste poštípania v tvare začervenaného kruhu s výbledom v strede. Borelióza sa lieči antibiotikami a neexistuje preventívne očkovanie.
Ako sa následne prejavuje lymská borelióza, okrem spomínaného fľaku?
Včasné štádium je teda začervenanie, postihnutá je len koža pacienta. V neskorších štádiách môže borelióza spôsobovať zápal rozličných orgánov, teda ide o závažnejšie ochorenie. Postihnutý môže byť najmä pohybový aparát, srdce, centrálny nervový systém, oči.
Veľa ľudí nevie, ako si kliešťa správne vybrať. Mám s ním točiť v protismere hodinových ručičiek? Pomáhajú aj „babské“ recepty, že ho treba potrieť olejom, prípadne poliať octom?
Niektoré z týchto odporúčaní fungujú, niektoré nie. Doteraz sa veľmi často a s úspechom používa vytočenie kliešťa vo vate namočenej v mydle. Lekári však tento spôsob neodporúčajú – akékoľvek udusenie kliešťa olejom alebo mydlom môže spôsobiť včasnejšie vyvrhnutie obsahu zažívacieho traktu kliešťa a tým skoršie infikovanie človeka. Podobne je to aj pri točení – či už ho točíme v smere alebo v protismere hodinových ručičiek, môže dôjsť k odtrhnutiu zaklinenej hlavičky. Potom nastáva ďalší problém, a teda kto a akým spôsobom túto časť kliešťa z pokožky odstráni.
Najvhodnejší spôsob sa javí ten, na ktorý sme boli paradoxne zvyknutí z veterinárnej medicíny – používanie špeciálnych pinziet na kliešťa. Ide o pinzety, ktoré nemusíte držať aktívne v rukách – dokážu sa samy zaaretovať pod telo kliešťa. Kliešť by sa mal vyberať veľmi opatrným, kývavým pohybom na obe strany. Z pokožky by sa mal ťahať kolmo. Dôležité je, aby to bolo nenásilné, aby nedošlo k odtrhnutiu hlavičky s následnou dezinfekciou a samosledovaním miesta vpichu.
Čo robiť v prípade, keď pri vyberaní kliešťa ostanú v pokožke hryzadlá?
Závisí od toho, kto je ako zdravotnícky zdatný a ako hlboko je kliešť zaklinený v pokožke. Ak je len na povrchu, zvyčajne sa dá hlavička odstrániť doma sterilnou ihlou, prípadne vydezinfikovanou ihlou na šitie. Kto si na to netrúfa, prípadne sú hryzadlá v určitých zle dostupných miestach alebo u detí, ktoré sú nepokojné, nie je iná možnosť ako vyhľadať lekársku pomoc. Ľudia môžu vyhľadať službu prvej pomoci, prípadne svojho obvodného lekára, ktorý ak si trúfa, tak sa na to podujme. Veľakrát je však nutné vyhľadať až úrazového lekára, ktorý pomocou chirurgického inštrumentária dokáže torzo kliešťa bezpečne odstrániť.
Čiže keď si kliešťa neviem sama vybrať a nemám nablízku nikoho, kto by bol manuálne zdatnejší, tak je lepšie ísť hneď na pohotovosť? Alebo počkať na všeobecného lekára?
Určite je vhodnejšie nehanbiť sa a vyhľadať lekára – či už službu prvej pomoci, alebo obvodného lekára, ktorý by si vedel poradiť. Ak to nie je v jeho silách, pošle vás na úrazovú ambulanciu. Pri dlhom zaklinení hlavičky v pokožke totiž riskujete aj následný sekundárny zápal, ktorý je často spôsobený aj manipuláciou pri nesterilných pokusoch o odstránenie odtrhnutej časti tela kliešťa.
Môžem dať kliešťa pre istotu aj otestovať, či nebol nakazený?
Stretol som sa už s tým, že určití pacienti tak urobili, mali na to však zväčša dôvod – neurobili tak len zo strachu, ale boli to pacienti s inými závažnými imunitnými ochoreniami. Kliešťa si dali otestovať v špecializovaných laboratóriách. Nie je však štandardom, aby sa odstránený kliešť vyšetroval na prítomnosť patogénov.
Robíte takéto vyšetrenia aj v Martine?
V našej nemocnici nie. Spomínaní ľudia si dali kliešťa otestovať individuálne, predpokladám, že ako samoplatcovia v laboratóriách, ktoré sú spôsobilé takýto test vykonať .
Už sme spomínali, že liek na kliešťovú encefalitídu neexistuje, dôležitá je prevencia, napríklad v podobe repelentov alebo očkovania. Na ako dlho pomáha očkovanie?
Aktívne očkovanie pozostáva z troch dávok inaktivovaného vírusu, voči ktorému sa postupne tvoria v tele protilátky. Druhá dávka za štandardných okolností má prebiehať 1 až 3 mesiace po prvom očkovaní. Po 14 dňoch od druhého očkovania už máme dostatočnú hladinu protilátok. To platí aj pri urýchlenej schéme, keď sa druhá dávka očkovania podáva už po 14 dňoch od prvého očkovania. Aj v tomto prípade máme po dvoch týždňoch už dostatočný počet protilátok.
Tretia dávka zväčša nasleduje medzi 9. a 12. mesiacom po druhom očkovaní. Na to, aby bola zachovaná trvalá alebo dostatočne dlhá imunita – na rozdiel od prekonania ochorenia, keď by protilátky mali pretrvávať doživotne –, pri aktívnom očkovaní potrebujete udržiavaciu dávku po základnom trojdávkovom očkovaní, a to najskôr po troch rokoch, následne každých päť rokov. V západnej Európe sa už táto booster dávka posúva dokonca na desaťročné obdobie.
Je podľa vás možné dať sa zaočkovať proti kliešťovej encefalitíde ešte aj teraz, keď je kliešťová sezóna v plnom prúde? Alebo je lepšie počkať?
Priebeh kliešťovej encefalitídy vie byť niekedy veľmi zradný, nie zriedkavo sa končí závažným neurologickým postihnutím až úmrtím. Očkovať sa môžete dať kedykoľvek počas roka, najvhodnejšie je to v zimných mesiacoch, aby ste si do sezóny vytvorili protilátky aspoň po druhej dávke. Neurobíme však zle, ak sa dáme zaočkovať aj teraz. Niekto môže dokonca zvážiť aj urýchlenú schému očkovania, teda po 14 dňoch od prvej dávky si dá druhú dávku a po ďalších dvoch týždňoch by už mohol mať dostatočné protilátky.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde odporúčam najmä u ľudí, ktorí nechcú podstúpiť riziko zápalu mozgu a veľmi často prichádzajú do styku s kliešťami – sú to najmä bežci, turisti, lesníci, ktorí veľmi často chodia do voľnej prírody, trávnatého porastu, lesa. Tam nie je dôvod čakať na zimné obdobie, ale mali by sa dať zaočkovať ihneď. Každá protilátková ochrana vedie k tomu, že aj keď nezastaví zápal v dôsledku kliešťovej encefalitídy, môže ho výrazne zmierniť a vyhnúť sa závažným komplikáciám.
Je toto očkovanie vhodné aj pre deti?
Áno. Treba však povedať, že priebeh kliešťovej encefalitídy u detí je relatívne mierny. Očkovacie látky sú určené aj pre deti od jedného roku života.
Momentálne sa ľudia na Slovensku očkujú proti covidu – je možné sa v krátkom čase po očkovaní proti covidu dať zaočkovať aj proti kliešťovej encefalitíde?
Toto je skôr otázka pre imunológov, ale keď vychádzam z ostatných dobrovoľných alebo povinných očkovaní, ak to nie je obzvlášť potrebné, ponechal by som pauzu medzi očkovaniami aspoň dva týždne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
