Denník N

Sto metrov od neho udrel blesk. V 70 percentách prípadov ide do tuhého, z búrky mám zdravý strach, vraví lovec búrok

Lovec búrok Richard Tóth. Foto N – Vladimír Šimíček
Lovec búrok Richard Tóth. Foto N – Vladimír Šimíček

Richard Tóth hovorí, že mu prekáža ľahostajnosť ľudí, ktorí neberú silu prírody vážne. „Videl som extrémistov, ktorí si búrku fotili vedľa stĺpov elektrického napätia. Lovec búrok musí vedieť, do čoho ide. Musí chápať, že ho búrka môže stáť život. Lovcom búrok sa môže stať len zodpovedný človek.“

Lovec búrok Richard Tóth založil v roku 2009 projekt Stormchasers.sk na dokumentáciu a výskum búrok.

Denník N sa ho pýtal na jadro búrky, kde búrka dosahuje svoje maximum, na výjazdy za búrkami či na skúsenosti s blízkymi údermi bleskov.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • čo si všímať, aby ste vyhodnotili riziko vzniku búrky, a čo robiť, ak vás zastihne búrka,
  • čo je guľový blesk, blesk z „jasného neba“, supercela, kedy vzniká búrka a ako sa líši od lejaku,
  • ako vzniká tornádo, prečo si dávať pozor na krúpy a ako sa fotí blesk.

Ako ste sa dostali k búrkam?

Môj nebohý kamarát, ktorý lovil búrky a sledoval ich, ma raz zobral na výjazd. Prešlo cez nás jadro a zažili sme viacero blízkych bleskov. Blesk je často rozvetvený, podobne ako stromček, a postranný výboj udrel rovno do kapoty auta. Zostalo na ňom vypálené miesto. Foťák a kamery odišli. Asi 5 minút sme sa na seba so zatajeným dychom pozerali, či ešte žijeme. Bol to silný zážitok. Vtedy som si povedal, wau, toto je sila a o bleskoch a búrkach toho chcem vedieť viac.

Takže sa to začalo bleskami.

Áno. Šesť rokov som vyvíjal prístroj na ich detekciu. V porovnaní so satelitným sledovaním bleskov dosahuje miestami až 90-percentnú zhodu. Je to dosť, hoci išlo o vývoj takpovediac na kolene. Dokumentoval som blesky – aké sú typy, či sa vyskytujú častejšie na čele búrky, za ňou alebo v jadre.

Postupne som sa dostal k ďalším chalanom a vytvorili sme Stormchasers.sk, kde búrky dokumentujeme komplexnejšie. Na búrkach ma fascinuje sila prírody. Keď ich vidím naživo, hovorím si, že je tu niečo viac, čo ma presahuje. Robíme fotky, videá a zaznamenávame meteorologické parametre búrky, ako sú rýchlosť, nárazy a smer vetra, tlak, teplota, rosný bod či vlhkosť.

Iba fotiť by bolo o ničom. Mobil má každý a každý si cvaká obláčiky o stošesť. Snažíme sa robiť osvetu, lebo mnohí pri tom hazardujú so životom. Videl som extrémistov, ktorí si búrku fotili vedľa stĺpov elektrického napätia. Lovec búrok musí vedieť, do čoho ide. Musí chápať silu prírody, že ho búrka môže stáť život. Lovcom búrok sa môže stať len zodpovedný človek.

Kozlovo, okres Brezno, júl 2020. Foto – Jaroslav Karak

Vo filme Twister sa lovci tornád snažia dostať čo najbližšie k jadru tornáda. Aj vy chcete byť čo najbližšie k búrke alebo vám stačí pozorovať ju z bezpečnej vzdialenosti?

Ak chceme zachytiť štruktúru búrky, to, ako vyzerá, prípadne jej sprievodné javy, od búrkového komplexu si udržiavame odstup. Vzdialenosť je individuálna, lebo záleží na type búrky. Ak je búrka lokálna a stacionárna, že sa dlhodobo zdržiava na jednom mieste, a má pomalé vzdušné prúdenie, možno k nej ísť na jeden až dva kilometre. Inak sa snažíme byť pred búrkou niekoľko kilometrov.

V ideálnom prípade si meracie zariadenia rozostavíme na miestach, o ktorých predpokladáme, že nimi búrka prejde. Potom ich pozbierame a dáta zanalyzujeme. Na streche auta máme ďalšie meracie prístroje, a ak nie je čas rozostaviť ich, vojdeme priamo do búrky. Autom ideme do búrky aj vtedy, keď si myslíme, že sú v nej zaujímavé javy, ktoré by nemuseli dožiť po miesto, kde máme senzory.

Meracie zariadenie lovcov búrok Stormchasers. Foto – Stormchasers.sk
Vybavenie lovcov búrok. Foto – Stormchasers.sk

Ako to vyzerá v jadre búrky, kde búrka dosahuje svoje maximum?

Do jadra nechodíme úmyselne, ak nejde o jedinečnú situáciu. Zvonka neviete, čo sa deje v jadre. Z diaľky môže búrka vyzerať hrozivo, ale reálne v nej môžu byť len bežné úhrny zrážok. Iný variant je, keď cez úhrny zrážok na čele búrky nevidíme, čo je v jadre, kde môžu byť pokojne krúpy o veľkosti troch a viac centimetrov. Orientujeme sa aj podľa radarov. Ale nová snímka je raz za päť minút, čo je dlhý čas. Tých päť minút ste slepí a musíte sa spoliehať len na vlastné skúsenosti a na to, čo vidíte v danej situácii.

Aké veľké je jadro búrky?

Je to individuálne. Môže ísť o 100 metrov až kilometre. Búrka môže mať aj viac jadier.

Ako vyzerá váš výjazd za búrkou?

Vezmem to úplne od začiatku. Sledujeme predpovedné modely a o zaujímavejších meteorologických situáciách, ktoré sú spojené s frontami, vieme dva až tri dni vopred. Na základe modelov aj skúseností tímu vyhodnocujeme, kam sa oplatí ísť a aký bude mať búrka približný postup. Podľa toho vyberieme lokalitu, kam pôjdeme.

Povedzme, že máme prvotnú informáciu, že zajtra okolo tretej zasiahne búrka Malacky. S tímom sa nachystáme, skontrolujeme si techniku a niekoľko hodín vopred vyrazíme k cieľu. Ideálny stav je, ak sme na mieste hodinu pred búrkou, ale vždy to tak nie je.

Niekedy mi zavolá kamarát a povie: „Čau, Rišo, tam a tam to práve vybuchlo, ideme do toho?“ „Poďme,“ poviem. Ak máme čas, vybalíme techniku a všetko si nachystáme. Sondu s meracími prístrojmi vyberieme z auta, založíme ju betónovými kockami, aby bola stabilná, zapneme ju a ďalej sa o ňu nestaráme. Keď ňou búrka prejde, sondu si vyzdvihneme a dáta stiahneme.

Za tie roky, utkvela vám v pamäti nejaká zvláštna búrka?

Derecho z roku 2017 (veterný jav väčších a kompaktnejších búrkových systémov, ktoré existujú dlhší čas a zasahujú územie niekoľkých štátov v rozsahu stoviek kilometrov – pozn. red.). Išlo o obrovský komplex búrok, ktorý sa tiahol od Chorvátska až k Baltskému moru. Búrky sa navzájom podporovali, takže energia z nich sa stále presúvala. Celý komplex vznikal veľmi pomaly – najprv išlo o lokálne búrkové systémy, ale v Česku a Rakúsku sa zliali dohromady do obrovskej línie.

Derecho je väčšinou spojené s veľmi silným nárazovým vetrom a krúpami. Kolegovia išli s meracou sondou na jazero Neusiedler See. Tesne ju stihli položiť na zem a zapnúť, keď fúkol vietor o rýchlosti cez 100 kilometrov za hodinu. Búrka spôsobila škody aj v Bratislave, kde lámalo stromy. Keď sa búrka preliala cez Karpaty, na rovine nabrala ešte väčšiu rýchlosť až okolo 126 kilometrov za hodinu.

Derecho fotené pri jazere Neusiedler See, rok 2017. Foto – Stormchasers.sk
Derecho, Königswarte, rok 2017. Foto – Stormchasers.sk

Sú ešte iné búrky, ktoré sa vám vybavia?

V roku 2007 sa Bratislavou prehnala búrka s arcusom, oblúkovým mrakom. Bolo to hrôzostrašné. Celé mesto spláchlo. Bola to impozantná búrka a vznikli fotogenické zábery. Videl som úžasné fotky z petržalského staveniska s kontrastom žltých stavebných strojov a čiernoty nad nimi. V roku 2017 bola supercela – rotujúca búrka – nad Bratislavou, kolega Martin Kováč ju fotil z Bergu a spravil úžasné fotky.

Neviem povedať, či bola niektorá z búrok najzaujímavejšia. Každá má niečo do seba. Niektoré sú extravagantné štruktúrou a vyzerajú tak, akoby k nám prišli mimozemšťania. V Amerike ich bežne označujú ako „mothership“. Vo filme Deň nezávislosti z takého mraku vyletí UFO.

Aké maximálne rýchlosti vetra sa dosahujú v búrke?

Je to individuálne. Silný vietor sa často vyskytuje v búrkach, ktoré sú súčasťou väčšieho komplexu, keďže je v nich viac energie. Záleží na tom, čo je pred búrkou a za ňou – čím je rozdiel teplôt a tlaku väčší, tým môže byť vietor rýchlejší. Silný nárazový vietor môže vzniknúť, keď búrkový oblak rastie, no z nejakého dôvodu sa jeho rast zastaví a oblak sa rozpadne. Všetko, čo je v ňom, potom spadne dolu.

Po anglicky sa to volá „downburst“. Taká bunka – nemusí byť priamo búrkou – zasiahne len malé územie, ale má veľkú rýchlosť vetra. Je to nebezpečné pre lietadlá, ktoré aj preto neriskujú podlietavanie búrkových oblakov, hoci nevyzerajú vážne. Pri downburste vzniká silný vietor, ktorý ide kolmo dolu, čo je pre lietadlá riziko.

V Rakúsku ste boli pri búrke s takým silným vetrom, že okolo vás lietali veľké predmety. Čo sa vtedy stalo?

Myslím, že to bolo v roku 2014 alebo 2015. Išlo o väčší búrkový komplex, ktorý tvorilo viacero búrok za sebou. Na diaľnici som naháňal jednu búrku, ale bola taká rýchla, že som ju nestíhal dohnať. Keď som sa pozrel do spätného zrkadla, zistil som, že za chrbtom mám ďalšie búrky komplexu. Dobiehali ma. Jednu búrku predo mnou som sa snažil chytiť, čo sa mi nedarilo, zatiaľ čo ma dobiehali ďalšie búrky za mnou.

Keď som videl, že po diaľnici lietajú blesky, auto som odstavil pod podjazdom. Povedal som si, že nebudem riskovať. Asi 30 sekúnd na to, čo som zaparkoval, ma búrka dohnala a začali padať krúpy o veľkosti až 4 centimetre. Strhol sa prudký vietor a asi 50 metrov odo mňa letelo cez diaľnicu niečo, čo bolo pravdepodobne telefónny stĺp.

Nastali situácie, keď išlo naozaj do tuhého?

Do tuhého ide asi v 70 percentách prípadov. Je to adrenalín, vyhľadávame to, lebo je to vec, ktorá nás baví. Napĺňa ma spokojným pocitom, že som pri tom a na vlastné oči vidím obrovskú silu prírody. Chceme vedieť, čo sa v búrke deje a prečo. Do tuhého ide naozaj často. Stáva sa, že si povieme, že do tejto búrky nepôjdeme, ale nakoniec to predsa len riskneme. Zatiaľ sa nám to vyplatilo a nikto neprišiel o život. Ale bolo zopár situácií, že nám nebolo všetko jedno.

Čo sa vtedy stalo?

Ja osobne som zažil blízky úder blesku vo vzdialenosti 100 metrov a s tým súvisiace krokové napätie. Kolega zažil extrémne blízky úder blesku. Boli sme na Perneku, sledovali sme veľký búrkový komplex. Vyskočil z auta, že sa pozrie na GPS, či sme s autom správne natočení kvôli meraniam. Zrazu nastala obrovská žiara a tlaková vlna. Do auta skočil, asi cez okno. Päť minút to celý tím rozdýchaval. Pri takom blízkom údere blesku nepočujete zvuk z hromu, ale len odrazený zvuk. Cítite však tepelnú a tlakovú vlnu. Nikomu neodporúčam, aby to skúšal.

Rohozná (Brezno), máj 2021. Foto – Jaroslav Karak

Museli ste po blízkom zásahu blesku vyhľadať lekára?

Našťastie sa mi nič vážne nestalo. Nebolo potrebné, aby som vyhľadal lekára, ale pre istotu som ho navštívil. Neveriacky krútil hlavou nad tým, čo sa stalo. Mal som dočasné následky, asi týždeň som mal nepríjemnú bolesť nôh. Trvalé následky nemám žiadne. Som tu a stále behám za búrkami.

Je však veľa ľudí, ktorí prežili priamy zásah bleskom alebo blízky zásah. Niektorí ohluchli alebo oslepli či majú popáleniny. Mnoho bleskov zasiahlo golfistov, lebo golfová palica je v podstate kovová tyč.

Bojíte sa?

Z búrky mám zdravý strach, lebo môže hocikedy prekvapiť. Hlavne však mám rešpekt. Často jazdíme po nespevnenom teréne a čo vyzerá ako pevná poľná cesta, sa môže rýchlo zmeniť na rozbahnenú pascu, čo vás chytí a nepustí. Zažili sme bleskovú povodeň, všade bolo samé blato a voda a boli sme radi, že sme sa odtiaľ vôbec dostali.

Rozumieme búrkam – ako vznikajú, zanikajú a čo sa v nich deje?

Búrka je komplexný jav s mnohými parametrami. Niečo sa dá vyvodiť z teórie, dačo výskumami, ale mnohé veci sú otvorené. Naším cieľom je prispieť k tomu, aby sme v budúcnosti vedeli predpovedať nielen to, že bude búrka, ale aj to, aká silná bude a aké bude mať sprievodné javy. Aby sme obyvateľstvo vedeli varovať vopred.

Kozlovo, okres Brezno, rok 2020. Foto – Jaroslav Karak

To stále nevieme?

Nie úplne presne. V ostatných rokoch beží trend „nowcastingu“, čo je druh extrémne krátkej predpovede, možno na hodinu či dve. Rozvíja sa to v Amerike. Keď sa vytvoria supercelárne búrky, na radaroch hľadajú signatúry, či sa začne tvoriť tornádo. Obyvateľstvo v danej lokalite dostane varovanie priamo do mobilu, že „pozor, existuje riziko vzniku tornáda“. Ľudia majú čas schovať sa. Ak sa to dozvedia 5 alebo 10 minút vopred, stačí to.

Na celej Zemi prebehne denne okolo 200-tisíc búrok, najčastejšie sa vyskytujú na náhornej planine v Peru v nadmorskej výške 2500 metrov, kde sa vyskytuje 50 až 120 búrok ročne. Zvyšuje sa v ostatnom období počet búrok?

To neviem posúdiť, ale určite badám trend, že pribúdajú extrémne intenzívne búrky. Kedysi boli búrky pravidelné – prišiel front, ochladilo sa, vznikla búrka, potom sa oteplilo a tak ďalej. Teraz sa obdobia sucha a vysokých teplôt medzi búrkami naťahujú, takže sa v atmosfére hromadí obrovská energia. Výsledkom sú intenzívne búrky. Čoraz častejšie máme extrémne prívalové zrážky a krúpy.

Dlhé obdobia sucha, ktoré striedajú extrémne búrky, predstavujú problém pre poľnohospodárov, lebo prívalové zrážky sú povrchové a nestihnú vsiaknuť hlboko do pôdy. Dochádza tak k erózii pôdy. Pôda je presušená a mokrý je len povrch. Behom dvoch dní sa voda odparí a zase je sucho.

Vinníkom je klimatická zmena?

Jednoznačne.

Sú na Slovensku nejaké zvláštne lokality, kde sa v priemere vyskytuje viac búrok ako inde?

Nemám na to tvrdé dáta a budem vychádzať len z našich skúseností za ostatné roky. Ide o povodie Moravy smerom k Trenčínu až po Žilinu. Tam búrkam pomáhajú Karpaty. Ďalšou zaujímavou lokalitou je širšie okolie Brezna, ktoré pokrýva náš kolega Jaro Karak. Trend silných búrok sa rozbieha na východnom Slovensku. Relatívne nedávno boli extrémne búrky pri Moldave nad Bodvou či na Zemplínskej šírave.

Aká je táto búrková sezóna?

Začala sa veľmi skoro, už v marci bola zaujímavejšia búrka. Potom to ustalo. Apríl a máj boli upršané mesiace, ale búrky sa príliš nevyskytovali. Búrky sa obvykle začínajú v máji a júni. V minulosti sme okolo 20. júna mali najzaujímavejšie úlovky. Ale ostatné tri roky je to bieda.

Než frontálny systém prejde z Nemecka cez Rakúsko a Česko až k nám, oslabne, takže u nás sú len slabšie búrky, prípadne dážď. Na pol ceste sa búrka vyprší a k nám príde len zvyšok. Pred pár rokmi boli situácie oveľa zaujímavejšie. Nehovorím, že búrky nie sú. Ale skôr sa presúvajú na stred a východ Slovenska, kde na ich vznik začínajú byť lepšie podmienky.

Ako by ste opísali búrku, ku ktorej došlo vo štvrtok 24. júna na Morave? 

Na Moravu v oblasti Hodonínska a Břeclavska dorazila od juhozápadu supercela, čo je rotujúca búrka. V tejto búrke sa spolu s intenzívnymi zrážkami vytvorilo tornádo, ktoré za niekoľko minút svojej existencie spustošilo niekoľko obcí v danej lokalite. Aktuálne sa zisťujú všetky možné informácie, ale z pohľadu spôsobených škôd a výpovedí svedkov sa už teraz dá uvažovať o tornáde so silou F4 podľa Fujitovej stupnice.

Kedy vzniká búrka? Aké sú ingrediencie pre jej vznik?

Pri búrke sa najprv musí vytvoriť kopovitá oblačnosť. Je to vodná hmla – ide o kvapky vody, ktoré na niečom skondenzujú. Ak by bol vzduch dokonale čistý, voda neskondenzuje. Vodná para kondenzuje na kondenzačných jadrách, môže ísť o zrnká peľu, prachu, čokoľvek. V určitej výške sa z pary začne tvoriť kvapalina.

Ak je prúdenie dostatočne silné v smere nahor, kvapka stúpa čoraz vyššie, až začne zamŕzať. Tam sa z kopovitej oblačnosti, akéhosi karfiolu, začne rozlievať do ľadovej, plochej časti. Vtedy vzniká kumulonimbus. Kopovitá oblačnosť je kumulus. Kumulonimbus vyzerá ako nákova. Ide o typický búrkový oblak, kde je vysoká šanca, že v ňom budú blesky, výdatnejšie zrážky či krúpy.

Ako sa líši búrka od lejaka?

Na to, aby to bola búrka, musí ísť o kopovitú oblačnosť a musí sa vyskytnúť aspoň jeden blesk. Aj keď ide o maličký mráčik, no je tam blesk, považuje sa za búrku. Pred tromi rokmi sa v Nitre stalo, že nad mestom vyrástla kopovitá oblačnosť. Vygeneroval sa jeden blesk, ktorý zabil človeka, a búrka zmizla. Celé to trvalo iba 10 až 15 minút.

V apríli 2021 zaznamenali v obci Ploské tornádo. Zdroj – Peter Balog/YouTube

V apríli zasiahlo východ Slovenska tornádo. Za akých podmienok vznikajú tornáda?

Tornáda nevznikajú z kumulonimbu, búrkového oblaku. Na vznik tornáda treba, aby prúdenie začalo celú masu vzduchu točiť. Akonáhle začne rotovať, teplý vzduch stúpa po špirále vyššie a zrýchľuje. Odstredivou silou sa vytvorí malé oko búrky, podobne ako pri hurikánoch.

Z hornej časti atmosféry oko stiahne studený vzduch dole a spodok búrkového mraku sa ochladzuje. Chladné zrážky, ktoré vznikajú, so sebou strhávajú obrovskú masu vzduchu. Tá sa následne mieša s už stúpajúcim teplým vzduchom. Tým, že sa zmenšuje priemer rotujúcej masy vzduchu, zároveň stúpa rýchlosť rotácie.

Následne sa vytvorí lievik, ktorý je typický pre tornáda. Kým sa nedotkne zeme, ide o trombu, takzvaný „funnelcloud“. Taký jav je bežný a nie je nebezpečný. Len čo sa lievik spojí so zemským povrchom, hovoríme o tornáde. Tento popis je veľmi zjednodušený, v skutočnosti je vznik tornáda veľmi zložitý proces.

Povedie klimatická zmena k nárastu počtu tornád na území Slovenska?

Na tornáda treba špecifické podmienky. O nejaké percento stúpne šanca výskytu superciel, z ktorých vznikajú tornáda, ale skôr by som povedal, že budú častejšie vznikať búrky s extrémnymi prejavmi vrátane krúp. Namiesto toho, aby búrkové mraky rástli do výšky piatich či šiestich kilometrov, môžu vyrásť do 10 či 12 kilometrov.

Čím dlhšie sa zmrznutá vodná kvapka drží vo vzduchu, tým viac ľadu sa na ňu nabalí. Keď je hmotnosť krúpy príliš veľká a výstupné prúdenie ju už neudrží, začne padať dole, a máme krupobitie. Ak teraz máme krúpy o veľkosti pol centimetra až centimetra, za desať rokov možno budeme mať bežne dvojcentimetrové krúpy a viac.

Súvisí farba oblakov so silou búrky?

Laicky to tak vyzerá, že ak sú mraky čierne, bude silná búrka, ale nie je to tak. Ak je mrak čierny, je v ňom obrovské množstvo prachu, špiny, prachu zo Sahary a podobne. Ak je vrstva mraku hrubá, slnko ho nepresvieti, takže hrubší mrak sa nám javí tmavší.

Supercela v Bratislave, rok 2017. Foto – Stormchasers.sk
Supercela na Myjave, júl 2017. Foto – Stormchasers.sk

Čo ste sa o búrkach naučili, aj vďaka dátam, ktoré ste nazbierali?

Čo sa týka nášho tímu, získali sme skúsenosti a už sa neženieme za každou malou búrkou alebo jej náznakom. Vieme lepšie odhadnúť, že z toho nič nebude. Čiastočne spolupracujeme so Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Majú záujem o naše dáta, lebo sú priamo z terénu.

Síce majú meteorologickú sieť, ale je pevná – búrka cez ňu buď prejde, alebo neprejde. Našou výhodou je, že sme mobilní. Sadneme do auta a ideme 100 kilometrov. Boli sme v Rakúsku, Česku aj Maďarsku. Dáta, ktoré získavame, sú užitočné pre predpovedné modely, aby boli presnejšie a lokálnejšie.

Čo si môže laik všímať, aby správne vyhodnotil riziko búrky?

Mal by sledovať predpoveď počasia. Nebál by som sa predpovedí od SHMÚ, aj keď kolujú všelijaké vtipy, že „meteorológovia správne trafili počasie, ale nie štát“. Ľudia musia pochopiť, že predpoveď počasia nie je vôbec jednoduchá. Aj my si robíme vlastné predpovede, keď lovíme búrky. Povedal by som, že máme 50-percentnú úspešnosť, a to máme niekoľkoročné skúsenosti. V polovici prípadov sa stane, že prídeme na miesto, a nič. Svieti slniečko a búrka nikde. Buď sa rozpadla, alebo sa zmenilo prúdenie a nakoniec ani nevznikla.

Ale aby som sa vrátil k otázke. Ak ide človek na hory, nech sa pozerá, čo sa deje na oblohe. Ak vidí, že sa rýchlo tvorí kopovitá oblačnosť, buble to a oblaky rastú čoraz vyššie, je veľmi vysoké riziko, že z takého oblaku bude búrka. Vtedy treba zvážiť, ako ďaleko som od cieľa. Ak je to hodina na hrebeň, vôbec neodporúčam pokračovať. Treba myslieť na to, že z hrebeňa sa ešte musím vrátiť späť.

Čo v takom prípade robiť?

Počkať a pozorovať situáciu. Ak oblaky nejdú mojím smerom a odchádzajú preč, v poriadku, dá sa ísť ďalej. Ale ak oblak stojí pri mne alebo systém ide mojím smerom, zvážil by som, či pokračovať ďalej. Buď by som zostal na danom mieste, ak je v blízkosti napríklad chatka, alebo by som sa vrátil späť, kým je čas. Keď človek blúdi v lese a okolo neho začnú lietať blesky, skoro každý spanikári.

Práve vtedy dochádza k menším aj väčším úrazom, lebo vyľakaný človek často začne bežať lesom, ktorý je mokrý, spadne a niečo si zlomí. Keď začne pršať, ľudia sa boja, že zmoknú. Ale dážď nie je nebezpečný. Nebezpečné je to, že sa pošmyknem a zlomím si napríklad nohu. Kto mi potom pomôže?

V lese nevidno, kde blesky lietajú. Mám len ozvenu, takže sa ani sluchovo nedá identifikovať, kde sa blesky vyskytujú. Ak je to možné, treba sa vrátiť k nejakému blízkemu úkrytu alebo si pozrieť mapu, kde je ďalší prístrešok, a schovať sa.

Jaskyňa zrejme nie je vhodné miesto.

Skalným dutinám a previsom sa treba rozhodne vyhnúť. Môže to byť veľmi nebezpečné. Po mokrom povrchu môže blesk zísť aj 200 či 300 metrov. Doplazí sa až k vám. Ide cestou najmenšieho odporu.

Úder blesku na vrchu Giewont v poľských Tatrách si v roku 2019 vyžiadal 4 mŕtvych a 157 zranených. Blesk udrel do kríža na vrchole a šíril sa po reťaziach, ktorých sa držali turisti. Čo robiť v takejto situácii? 

Ak vidím, že sa blíži búrka, cestu treba zrušiť. Ľudia urobili chybu, že boli v zlom čase na zlom mieste. Reťazová kovová lávka poslúžila ako bleskozvod. Ak si dobre pamätám, blesk sa šíril po záveternej strane, kde ešte nepršalo. Pršalo na náveternej strane, kde sa vyprodukoval blesk, ktorý trafil kríž. Blesk nešiel po mokrej strane, ale suchej a na nej bola najlepším vodičom kovová reťaz, ktorej sa držali turisti.

Robia ľudia pri sledovaní počasia nejakú zásadnú chybu?

Áno, pozrú sa na predpoveď ráno, vidia, že má byť pekne, ale už sa nepozrú o hodinu, hoci predpoveď sa možno aktualizovala a vydala sa výstraha pred búrkami. Vadí mi ľahostajnosť ľudí, že neberú silu prírody vážne do chvíle, kým sa niečo zlé nestane. Keď príde tornádo a sfúkne dom, za to človek nemôže. Ale úmrtia po zásahu bleskom na kúpaliskách či turistike sú často zbytočné. Život za ten kopec nestojí, môžete naň vyliezť aj inokedy.

Základom je stiahnuť si do mobilu aplikáciu Aladin?

Základom je vyznať sa v meteogramoch Aladina. Rovnako si stačí pustiť zopár snímok z radaru a aj laik z nich vidí „aha, ide to mojím smerom“. Na blesky je vhodná aplikácia My Lightning Tracker. Keď sa do nej pozriem, vidím, že v Poľsku neďaleko od hraníc so Slovenskom boli nedávno blesky. Tu máme 100 bleskov (ukazuje na aplikáciu – pozn. red.). Keď si kliknem na konkrétny blesk, napíše mi presnú lokalitu, kde udrel. Aplikácia beží na pozadí, a ak sú blesky v mojej blízkosti, upozorní ma.

Blesky v Bratislave, rok 2017. Foto – Stormchasers.sk

Ak ma prepadnú blesky, mám si čupnúť, dať pod nohu karimatku a vypnúť mobil?

Na svojej stránke Stormchasers.sk máme rady, čo robiť. Ak ste na poli, asi najzákladnejšie odporúčanie je: nebežte. Nie je pravda, že blesk ide vždy po najvyššom objekte. Pokojne môže trafiť človeka na poli a les s vysokými stromami vedľa neho vynechá. Ide o to, že výboj blesku hľadá najnižší odpor v atmosfére, aby sa spojil so zemou. Pokojne môže byť, že spotený človek bude mať menší odpor ako suchý strom vedľa.

Ak má človek suchú mikinu, nech ju zroluje, dá si ju pod nohy a postaví sa na ňu. Nech si čupne a skrčí sa do najmenšej možnej guličky. V žiadnom prípade si nelíhajte na zem. Keď čupíte, stojte na špičkách a spojte si päty. Nie je to pohodlné, ale ide o to, že ak pri vás udrie blesk, výboj neprejde cez celé telo. Minimalizujte kontakt so zemou. Ak sú blesky okolo vás, určite zavrite oči a zapchajte si uši. Tlaková vlna je silná, podobne ako tepelné účinky blesku. Ak je výboj veľmi blízky, môže vám spáliť pokožku, môžete oslepnúť alebo tlakovou vlnou ohluchnúť.

Mobil nevypínajte. Stále sa vedú polemiky, či zvyšuje šancu, že udrie blesk. Ja radím, aby ste ho nevypínali. Môže sa vám hodiť, ak sa niečo stane. Privoláte ním pomoc. Ak si mobil vypnete, v strese ho ani nezapnete a pomoc si neprivoláte.

Blesky a čo robiť počas búrky:

Blesky sú elektrické výboje, ktoré vznikajú počas búrky. Sprevádza ich emisia svetla a typický zvuk hromu.

Na celej Zemi udrie v priemere 50 až 100 bleskov za sekundu a denne prebehne okolo 200-tisíc búrok. Najčastejšie sú búrky na náhornej planine v Peru v nadmorskej výške 2500 metrov, kde sa vyskytuje 50 až 120 búrok ročne.

Blesky vznikajú v búrkových oblakoch zvaných kumulonimbus. V takých mrakoch prebieha v zvislom smere intenzívne prúdenie, ktoré vedie k turbulenciám – z uvedeného dôvodu sa lietadlá takýmto mrakom vyhýbajú.

Kanál blesku sa ohreje až na 30-tisíc stupňov Celzia, čo je 5-krát viac ako na povrchu Slnka.

V prípade, že vás zasiahne búrka na hrebeni hôr, treba čo najskôr zostúpiť o niekoľko metrov nižšie a čupnúť si k zemi alebo si sadnúť na nevodivý materiál, ak je to možné.

Skál sa nedotýkajte – zraniť vás môže nielen priamy zásah bleskom, ale aj to, ak blesk udrie neďaleko od vás, no elektrický výboj sa po mokrej (vodivej) zemi či po skalách rozšíri až k vám.

V jaskyni sa pred bleskom neukrývajte. Ak ste vo vlhkom prostredí a držíte sa skaly, ktorá vedie elektrický prúd, zásah bleskom vás môže zabiť.

Ak ste v lese s vysokými stromami, nevychádzajte z neho (v takom prípade dávajte pozor na padajúce konáre či celé stromy, ak je búrka veterná). Stromov sa nedotýkajte, čupnite si v priestore medzi nimi, hlavu skloňte medzi kolená a nohy dajte k sebe, aby ste znížili krokové napätie. Čím väčšia je vzdialenosť medzi nohami, tým väčšie je napätie prúdu, ktoré môže človekom prejsť pri zásahu bleskom.

Ak je to možné, ukryte sa v budove s hromozvodom, prípadne v aute, ktoré funguje ako Faradayova klietka a pred zásahom blesku by vás malo ochrániť.

V prípade, že ste na otvorenom priestranstve a blízko vás nie sú vysoké stromy, vyhľadajte najnižšie možné miesto, aby ste v teréne nevyčnievali. Pritom platia už spomínané zásady – čupnutie, nohy pri sebe, hlava medzi nohami, a ak je to možné, pod nohami karimatka či niečo iné z gumy alebo plastu, aby ste sa izolovali od premočenej zeme.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) radí pri búrkach „pravidlo 30 – 30“. Ak medzi bleskom a hromom prejde menej ako 30 sekúnd, ukryte sa vnútri. Von vyjdite až 30 minút po poslednom pozorovanom blesku.

A čo taký dáždnik?

Väčšinou sú kovové, čo je riziko. Fungujú ako anténka. Ale v meste to nie je také kritické. Vysoké budovy nás chránia Fresnelovou zónou. Je to akoby guľa okolo každého bleskozvodu. Môže byť veľká aj ako polovica budovy. Ak je takých gúľ viacero, blesk sa nedokáže dostať až k zemi a skočí skôr do strany. Sú prípady, že blesk trafí človeka na ulici, ale povedal by som, že je to jedna k miliarde. To vás skôr zrazí auto.

Ak je búrka intenzívnejšia, v meste by som sa držal pri stenách budov. Nie kvôli bleskom, ale krúpam. Stačí jedna rana do hlavy a človek môže prísť o život. Treba si uvedomiť, že krúpa je kus ľadu, ktorý môže padať aj 30- až 40-kilometrovou rýchlosťou. Budovy tienia, majú rôzne striešky a môžu proti krúpam pomôcť.

Keď som v aute alebo lietadle, som v bezpečí pred bleskami, lebo ma chráni Faradayova klietka?

Áno, auto aj lietadlo sú bezpečné, práve vďaka Faradayovej klietke. Výboj blesku prejde po povrchu a vnútri ste relatívne v bezpečí. No ak budete mať ruku vystrčenú z okna, nie je to nič platné.

Možno z hromu vypočítať približnú vzdialenosť blesku?

Áno, je to fyzika. Zvuk sa šíri nejakých 340 metrov za sekundu. Ak sekundy od blesku po hrom vynásobíme týmto číslom, dostane vzdialenosť v metroch, ako ďaleko je blesk. Ale istým spôsobom je to klamlivé. Lebo blesky sú rôzne a niektoré sú v oblaku, iné medzi oblakmi, ďalšie sa plazia pod nimi a iné udrú do zeme. Takže blesk môže byť niekoľko kilometrov vedľa vás, ale aj rovno nad vami, hoci niekoľko kilometrov.

Existuje bezpečná vzdialenosť od blesku?

Ak som pri búrke a lietajú blesky, pod dva kilometre treba byť určite schovaný.

Lovec búrok Richard Tóth. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo je guľový blesk a kedy vzniká?

Ak by som vám povedal, kedy a ako vzniká guľový blesk, asi získam Nobelovu cenu. O fenoméne sa vie, ale mechanizmus vzniku a zániku stále dobre nepoznáme. Sú rôzne svedectvá, no stále je to o tom, že „jedna babka povedala“. Guľový blesk je stále neprebádaným javom.

A čo taký „blesk z čistého neba“?

V skutočnosti taký blesk neudrie z jasného neba, lebo nákova môže zasahovať aj desiatky kilometrov pred búrku. Nám sa zdá, že obloha je modrá, sem-tam sú biele mraky, ale v skutočnosti ide o okraj nákovy z veľkej búrky niekoľko kilometrov ďaleko. To sa stalo na kúpalisku Rosnička, kde v roku 2010 zabíjal blesk.

Ako sa fotí blesk, ak trvá len chvíľu?

Slúži na to prístroj zvaný Lightning Trigger. Je to senzor, ktorý reaguje na infračervené a elektromagnetické spektrum emitované bleskami. Tento senzor potom ovláda fotoaparát. Keď udrie blesk, nie je to, že je blesk a hotovo. V skutočnosti je tam niekoľko výbojov, idú tam a späť. Trvajú od niekoľko milisekúnd po niekoľko sekúnd. Za ten čas môže byť v rámci blesku 10 alebo aj 100 výbojov. Lightning Trigger zachytí prvé z nich a hneď na to cvakne fotoaparát. Takže zachytí ďalšie výboje blesku. Naše oči sú „pomalé“ a blesk nám pripadá ako jeden výboj.

Richard Tóth (33)

Je vývojár elektroniky. Vyštudoval gymnázium v Šali a elektromechaniku v Nových Zámkoch. V roku 2009 založil projekt Stormchasers.sk na dokumentáciu a výskum búrok. Je spolumajiteľom spoločnosti BARANI DESIGN Technologies s. r. o. na výrobu profesionálnych meteorologických zariadení.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Klimatická zmena

Príroda

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie