Kyjev šliapol vedľa, na zoznam dal aj novinárov BBC, neskôr sa opravil
Ukrajinský prezident Petro Porošenko chcel reagovať čiernym zoznamom na anexiu Krymu a vojnu na Donbase. Okrem proruských propagandistov tam však dali aj renomovaných západných novinárov a ich iniciatíva sa skončila fiaskom.
Od ruského propagandistu Dmitrija Kiseľova, ruských najvyšších predstaviteľov, českého senátora i slovenského publicistu až po skúsených reportérov britskej televízie BBC, španielskych novín El País a nemeckého Die Zeit.
Rozmanité mená sa objavili na protiruských sankciách, ktoré v stredu podpísal ukrajinský prezident Petro Porošenko. Tie majú byť odpoveďou na ruskú anexiu Krymu a vojnu na Donbase.
Nebol to vtip
Zákaz vstupu na Ukrajiny z dôvodu „ohrozenia národných záujmov“ pre korešpondenta BBC v Moskve Steva Rosenberga aj producentku Emmu Wellsovú označilo vedenie britskej televízie ako nehanebný útok na slobodu médií. Zastali sa ich aj viaceré medzinárodné novinárske organizácie.
„Najskôr som si myslela, že je to vtip, ale nakoniec sa ukázalo, že je to pravda,“ napísala na Facebooku prominentná ľudskoprávna aktivistka Táňa Lokšinová z ruskej Human Rights Watch, ktorá chodí pravidelne na Donbas monitorovať útoky na civilistov, ktorých sa podľa nej dopúšťajú obidve strany konfliktu.
https://www.facebook.com/tanya.lokshina/posts/871239562930956?pnref=story
Porošenko nové sankcie vysvetľuje voľbami, ktoré bez súhlasu Kyjeva a riadnych medzinárodných pozorovateľov vypísali proruskí ozbrojenci na Donbase na 18. októbra. Tie podľa ukrajinskej vlády vážne ohrozujú prímerie, na ktorom sa dohodli vo februári lídri takzvanej normandskej štvorky.
Od apríla 2014 zomrelo počas vojny na Donbase podľa odhadov vyše vyše 7900 ľudí.
Jedným z bodov Minskej dohody bol špeciálny status pre Donbas, ktorý napriek protestom v prvom čítaní ukrajinskí poslanci schválili, a usporiadanie volieb v regióne v rámci platných ukrajinských zákonov. To sa však nedeje. Normálne lokálne ukrajinské voľby sa konajú o týždeň neskôr ako tie separatistické.
Na ukrajinskom čiernom zozname je takmer štyristo jednotlivcov z 21 krajín vrátane štátov EÚ či Spojených štátov a Izraela a 90 spoločností ako Aeroflot či Gazprombank. Na zozname sú aj ruskí novinári z prokremeľských médií: z televízie NTV, agentúry TASS či denníka Izvestia, čo Kremeľ označil za neprijateľnú politiku idúcu proti slobode slova.
Dvaja slovenskí zástupcovia
Nechýbajú ani dvaja zástupcovia zo Slovenska – známy proruský publicista Sergej Chelemendik a tajomník Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Vladimír Longauer, ktorý vlani osobnou návštevou podporil separatistov na Donbase. Zúčastnil sa vlani na pochybných separatistických voľbách, ktoré oficiálne neuznala ani Moskva.
Z Česka sa na zozname ocitol napríklad senátor Jaroslav Doubrava, ktorý v minulosti obhajoval anexiu Krymu Ruskom.
Ukrajinská prezidentská kancelária nekomentovala, prečo sa na zozname ocitli aj renomovaní západní žurnalisti. Čierny zoznam pripravovala podľa Wall Street Journal Národná rada pre obranu a bezpečnosť. Okrem iného tam dali aj španielskeho novinára Angela Sastreho, ktorý je od júla nezvestný – vybral sa vtedy do Sýrie, kde ho zrejme ešte s ďalšími novinármi uniesli.
Šéf kritizovaného nového ukrajinského ministerstva pre informačnú politiku Jurij Stec podľa Ukrajinskej Pravdy vyzval, aby zo zoznamu vylúčili novinárov, ktorí dodržiavajú základné žurnalistické štandardy.
Prezident Porošenko na kritiku už podľa servera Apostrof reagoval a Národnej rade pre obranu a bezpečnosť nariadil, aby známych novinárov BBC vyhodili zo zoznamu.
„V zozname ide viac o emócie ako o funkčnosť,“ skritizoval postup vlády politológ Vladimir Fesenko pre Novoje Vremja. Pre agentúru Reuters tiež povedal, že sankcie narobia viac škody než úžitku.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
