Kolíková s Mikulcom pripravili ospravedlnenie za raziu v Moldave. Niektorí ministri ich zbrzdili

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) a minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) chceli, aby sa vláda ospravedlnila neprávom stíhaným Rómom z osady Budulovská pri Moldave nad Bodvou. Na rokovanie vlády predložili ospravedlnenie, no tá rokovanie o ňom prerušila.

Niektorí ministri totiž podľa Kolíkovej požiadali o lepšie odôvodnenie tohto návrhu. „Na najbližšie rokovanie vlády preto prídem ešte s ďalším odôvodnením pre takéto gesto, ktoré je podľa mňa na mieste,“ povedala Kolíková.

Doplnenie žiadal aj minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Okrem neho ešte dvaja alebo traja ďalší ministri. „Žiadali sme len o doplnenie faktografie,“ vysvetlil Krajniak, ktorý po vláde hovoril, že sa pamätá na zásah v Moldave a aj kontroverziu okolo nej.

„Hovorí sa, že zjavne niektoré obete boli vydané do pozície páchateľov, tak som chcel vedieť, koľko ich bolo,“ dodal. „Vyžiadali sme si doplňujúce podklady, rovnako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva,“ povedal.

„Žiaden iný dôvod tam nebol,“ dodal. Ministri chceli presné informácie a diskutovali podľa neho o tom, v ktorých prípadoch na európskom súde sa bude vláda ospravedlňovať a v ktorých nie. Na budúci týždeň by mala vláda podľa Krajniaka ospravedlnenie pre obete z Moldavy prijať.

Zámerom oboch ministrov je, aby vláda vyjadrila ľútosť nad skutočnosťou, že „konkrétni stíhaní ľudia ako členovia našej slobodnej a demokratickej spoločnosti neprávom zakúsili príkoria štátneho policajného a justičného systému a museli vytrpieť strastiplnú cestu k oslobodeniu spod obžaloby, a to v prípade, ktorý má navyše silný ľudskoprávny rozmer“.

„Ospravedlnenie vláda vníma nielen ako ľudské gesto smerom k poškodeným obetiam, ale aj ako záväzok štátu do budúcna vyvarovať sa podobným zlyhaniam a ako signál, že orgány vynucujúce právo majú úprimný záujem získať späť dôveru občianskej spoločnosti,“ uvádza sa na záver vyhlásenia.

Ospravedlnenie malo prísť týždeň po tom, ako piatich zo šestice obžalovaných košický súd oslobodil a pár dní pred ôsmym výročím policajnej razie. K tej prišlo 19. júna 2013. Vtedy do osady prišlo podvečer vyše 60 policajtov v rámci policajnej Akcie 100. Oficiálnym dôvodom malo byť pátranie po hľadaných osobách a kradnutých veciach. Nikoho a nič nenašli, ale za to po razii ostala tridsiatka ľudí zbitých a ich obydlia zničené. Policajtov postupne za raziu očistili a pred súd sa dostali obyvatelia osady, ktorých obžalovali pre krivú výpoveď. Oslobodili ich až teraz, po zásahu Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ospravedlnenie za zásah

V texte, ktorý pripravili Kolíková s Mikulcom, sa píše o ospravedlnení za spôsob zásahu ozbrojených zložiek štátu v Moldave nad Bodvou a za udalosti, ktoré s tým súviseli a viedli ku kriminalizovaniu poškodených štátom.

Ospravedlnenie je aj „za krivdu a utrpenie, ktoré im a ich rodinám spôsobilo zdĺhavé hľadanie pravdy“.

„Je neprípustné, aby štát skrze ozbrojené a justičné zložky štátu namiesto sebareflexie kriminalizoval obete a zaobchádzal s nimi dlhé roky ako s páchateľmi,“ napísali ministerka spravodlivosti a minister vnútra. Dodali, že „štát týmto spôsobom svoju silu demonštroval na zraniteľnej a marginalizovanej skupine obyvateľov“.

Ide pritom o skupinu ľudí, ktorí majú obmedzené praktické možnosti sa efektívne brániť, a tak sa musia spoliehať na mechanizmy občianskej spoločnosti. To sa stalo aj v prípade razie v Moldave, kde na kauzu roky museli upozorňovať mimovládne organizácie, novinári a aj kancelária verejnej ochrankyne práv.

Oslobodení vďaka Štrasburgu

Razia sa stala pred ôsmimi rokmi. Šesticu tých, ktorí o nej vypovedali, obžalovali v máji 2018. Odvtedy súdy pojednávali a až teraz ich oslobodili. Oslobodeniu predchádzal verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v prípade dvoch Rómov z osady spochybnil zásah a povedal, že boli porušené ich ľudské práva.

Európsky súd spochybnil vyšetrovanie, ktoré sa začalo neskoro. Obyvateľov z osady vypočuli až po siedmich mesiacoch. Okrem toho sudcovia v Štrasburgu spochybnili aj použitie donucovacích prostriedkov. Napríklad jedného z obžalovaných a zároveň sťažovateľa policajti zbili obuškami aj napriek tomu, že bol v čase zásahu taký opitý, že spal a ani o sebe nevedel – a teda ani nemohol klásť odpor.

Použitie donucovacích prostriedkov už v roku 2013 spochybnila vtedajšia ombudsmanka Jana Dubovcová. Namiesto toho, aby si jej mimoriadnu správu vypočuli v parlamente, počúvala od Smeru, ktorý bol pri moci, len kritiku.

Naopak, vtedajší premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák pol roka po razii prišli do Moldavy nad Bodvou, aby tam osobne policajtov podporili. Bolo to v čase, keď sa začalo vyšetrovanie razie. Inšpekcia ho nakoniec uzavrela s tým, že zákrok polície bol v poriadku a v súlade so zákonom. Po tomto závere obvinili tých, ktorí o razii a proti policajtom vypovedali.

Jedna obeť ostáva pred súdom

Rozhodnutie ESĽP nakoniec viedlo k tomu, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I Matej Čintala ustúpil od obžaloby a sudcovia to rešpektovali.

„Ak som podal obžalobu, nebolo to účelové, osobné ani na ničí príkaz v spojení s vládnou mocou,“ odmietal Čintala obvinenia, že celý proces bol spolitizovaný a k zmene došlo až po páde vlád Smeru. „Vždy som ako prokurátor postupoval podľa vlastného vedomia a svedomia. Vždy som dodržiaval zákony,“ vyhlásil Čintala na súde.

Priznal, že od obžaloby ustúpil práve pre rozhodnutie Štrasburgu – aj keď ho nepovažuje za záväzné, ale za právne významné.

Aj po rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a po oslobodení piatich zbitých prokurátor zatiaľ stále trvá na obžalobe šiestej obete – Ireny Matovej. Tá je obžalovaná z krivej výpovede a v tom vidí prokurátor inú dôkaznú situáciu.

Ide pritom o analfabetku. Nevie čítať ani písať, nerozumie po slovensky a pred súdom priznala, že zápisnicu o výsluchu podpísala preto, lebo jej to policajt povedal. Ako obeť razie v pozícii poškodenej vypovedala s tlmočníkom. Ako obvinenej jej už polícia tlmočenie nezabezpečila.