Mýtus o Hitlerovi a Owensovi. Šprintér zažil väčší rasizmus v USA po návrate z berlínskej olympiády
To však neznamená, že Hitler nebol rasista. „Ľudia, ktorých predkovia prišli z džungle, boli primitívni,“ povedal Hitler a mykol plecom.
Jesse Owens cestoval v roku 1936 na olympiádu do Berlína ako vychádzajúca hviezda. V USA už na strednej škole vytvoril svetový rekord v šprinte na sto metrov a očakávalo sa, že z Európy prinesie medaily. Podarilo sa mu to: získal štyrikrát zlato.
Dokázal to v Berlíne práve v období, keď bol pri moci Adolf Hitler. Príbeh černocha, ktorý sa stal najväčšou hviezdou Hitlerovej olympiády, je lákavý.
Owens počas hier Hitlera zatienil a dlho sa rozprávalo, že nahnevaný Hitler mu ani negratuloval. Úspech Owensa v Berlíne má však komplikovanejšie pozadie.
Olympiáda bola pre Hitlerov režim dôležitým propagandistickým projektom. Nemecko si dalo na organizácii berlínskej olympiády mimoriadne záležať.
„Pri berlínskej olympiáde bolo prítomných viacero prvkov ako v Los Angeles štyri roky predtým: komercionalizácia, turizmus, premena športu na súčasť masovej kultúry a súčasne aj kult celebrity,“ napísala historička Barbara J. Keys v knihe Globalizing Sport: National Rivalry and International Community in the 1930s (Globalizovaný šport: národná rivalita a medzinárodná komunita v 30. rokoch).
Keys však hovorí o dôležitom rozdiele: „Politika vždy ovplyvňovala medzinárodný šport, ale práve ‚nacistická olympiáda‘ bola príkladom politizácie športu, ktorá v histórii hier nemala obdobu. Došlo k politizácii zo strany Nemecka, lebo počas Hitlerovej diktatúry bolo Nemecko ako podnik, ktorý riadila vláda.“
Hitler odsúhlasil, že štát olympiádu zorganizuje, dohliadal na prípravu a neskôr sedel na tribúne, aby povzbudil vlastných reprezentantov.
Medzinárodný olympijský výbor ju Berlínu prisúdil ešte v roku 1931, teda dva roky pred nástupom Hitlera k moci.
Nové Nemecko
Podľa Keysovej to bol prvý prípad v histórii, keď
