Medvede sú nová víchrica v Tatrách

Potýčky s divou zverou vyvolávajú veľké vášne. Ide o kombináciu dávneho vrodeného strachu zo šeliem a výnimočnosti, s akou k takým udalostiam prichádza. Moderní ľudia si na ne nemali kedy zvyknúť (a ani to nechcú), preto sa ich boja oveľa viac ako nešťastí, ku ktorým v reálnom živote dochádza rádovo častejšie.

Nikto neprestane chodiť po uliciach len preto, že kohosi vo vedľajšej štvrti zrazilo na priechode auto. Antivaxeri či antirúškari sa nezačnú pred covidom brániť „len“ preto, že zabil vyše 12-tisíc ľudí. Ale nájdu sa ľudia, ktorí sa budú báť chodiť do lesa, lebo v susednom okrese niečo vyviedol medveď.

To neznamená, že treba zľahčovať obavy tých, ktorí bývajú na miestach, kde šelmy žijú vo voľnej prírode a nie iba v zoo. Medvede sú naozaj citlivá téma, reálne ich pribúda a kritikov zákazu ich lovu nepresvedčia iba frázy o ochrane prírody. Novoodštartovaná debata po smrti 57-ročného muža od Ružomberka preto bude nevyhnutne plná emócií.

Ešte vo väčšom sa môže zopakovať to, čo sme zažívali po víchrici v Tatrách. Oba tábory sú približne rovnaké ako vtedy. Tí, ktorí boli v roku 2004 proti ťažbe kalamitného dreva, sú väčšinou proti lovu. Tí, ktorí vtedy chceli všade poslať pilčíkov, by dnes do lesov poslali armádu poľovníkov. Nanešťastie ich rozpor ako akýkoľvek iný konflikt v súčasnosti znásobia sociálne siete. A ešte fakt, že kým pred smršťou sa brániť nedokážeme, pri medveďoch na to máme pušky.

Riešením, pri ktorom nebude zbytočne tiecť krv, je prevencia. Nesmieme dopustiť, aby sme medvede lákali do svojej blízkosti na vlastnú hlúposť v podobe ich kŕmenia nezabezpečenými odpadkami či prikrmovania. Už dnes existuje monitorovacia služba, ktorá sleduje potenciálne nebezpečné jedince. Treba ju posilniť o peniaze, techniku a ľudí.

Lebo aj keby sme vystrieľali polovicu slovenských medveďov, niekomu sa to bude máliť a riziko násilného incidentu sa tým neodstráni.